Sobota 18.9. - Deň prvý ... ohromená priestorom
|
| Prebudili sme sa pri Panthéone ... Bolo 7 hodín, slnko vychádzalo, deti sa trúsili do školy a nás čakala celodenná prechádzka Parížom. Ešte sme si neuvedomovali, kde sme, s prilepenými očami sme obišli zavretý Panthéon,
prvého bezdomovca spiaceho na ulici, i prvého Parížskeho labradora :) Prešli sme okolo kostola Sorbonny a až v Luxemburgských záhradách nám začalo dochádzať, kde sa to túlame :) Absolvovala som prvý povinný telefonát domov a pozorovali sme prebúdzajúce sa záhrady pre nás niečim
nezvyčajným - cvičiacimi, behajúcimi i len posedávajúcimi na stoličkách a raňajkujúcimi parížanmi i neparížanmi. Po hodinke sme sa bulvárom Saint-Michel vydali na Ile de la Cité k Notre Dame. |
Panthéon |
Panthéon |
Kostol Sorbonny (Église de la Sorbonne) |
Luxemburské záhrady, v pozadí Tour Montparnasse |
Luxemburský palác (Palais du Luxembourg) - Francúzsky Senát |
Luxemburská záhrada (Jardin du Luxembourg) |
Za Justičným palácom sme sa ešte chvíľu potúlali po kvetinovom trhu a potom sme dostali viac ako dve hodiny na Notre Dame.Preliezli sme s Gabikou celú katedrálu i s pokladnicou. Škoda tých výlučne francúzskych nápisov - nerozlúštili
sme pôvod ani jednej relikvie :( A dlho som rozmýšľala, ako môže byť relikviou drevo, keď sú to väčšinou kosti ... až doma som sa dočítala, ze to, čo som videla, bolo dreho z Kristovho kríža :) Nedalo mi a zapálila som aj sviečku za 2€, veď ktovie, kedy sa mi to opäť podarí :)
V katedrále bolo pre nás neuveriteľné správanie niektorých Japoncov -
všetko chytali a vrcholom bolo, keď jeden pán testoval silu starého dreveného zábradlia v pokladnici a normálne s ním lomcoval ... pre nás stredoeurópanov, naučených v múzeách a kostoloch nefotiť a nič nechytať to bolo šokujúce. No ale neboli sme v strednej Európe a
učili sme sa. Všade fotiť môžete, ale bez blesku. Aj to keď nedodržíte, unudene vás mooooožno niekto upozorní. Až na výnimky, ale o tom potom.
Všimla som si tu rozdielnu architektúru francúzskych kostolov. Vtedy som si myslela, že asi len Notre-Dame je iný, ale nie, toto bolo zachované vo všetkých kostolíkoch, ktoré sme navštívili. Hlavný oltár je tak v 2/3 kostola a za ním sú dookola rôzne malé oltáriky, poväčšine s dostatočným priestorom a aj so stoličkami. Zaujímavé. |
Medicejská fontána |
Parížske bicykle |
Saint-Michel |
Justičný palác (Palais de Justice) |
Katedrála Notre-Dame |
Katedrála Notre-Dame |
| Keď sme vyliezli z Notre Dame, mali sme ešte viac ako 1,5 hodiny času. Rad na vyhliadku bol taký, že sme myšlienku čakať v ňom hneď zavrhli, prešli sme sa okolo katedrály a rozhodli sa uskutočniť súkromnú objavnú cestu. Bez mapy, podotýkam :) Takže už je jasné, ako prebiehala ...
Našim cieľom bolo námestie Saint Germain des Prés s kostolom a vychýrenými kaviarničkami Café de Flore a Les Deux Magots, kde kedysi sedávali básnici Verlaine a Rimbaud, autor Malého princa Saint-Exupéry, ale aj Picasso. Chceli sme sa riadiť smerovými šípkami ... skrátim to, po hodinovom túlaní uličkami, keď som sa už 2x chcela vrátiť
a 2x ma ešte Gabika potiahla, že ešte túto uličku vyskúšame, keď sme si v beznádeji kúpili mapu za 5€ ... sme to uštvané našli doslova za ďalším rohom :) Hurááááááááááááááááááá. Kaviareň Les Deux Magots oproti kostolu bola úúúúúúúúúúúúúplne plná, takže naša prvá parížska káva v tejto kaviarni nehrozila a mali sme asi 20 minút na oddych a
návrat :))) Za päť minút som prebehla kostol, ale Gabiku som na to neprehovorila, tá ostala sedieť na lavičke pred kostolom ... a bežali sme naspäť, už podľa mapy po brehu Seiny, k Notre Dame. Jediným plusom bolo, že cestou späť sme videli zblízka nádherný Francúzsky Inštitút. K Notre Dame sme priam dobehli presne o 12:00 :)
|
Katedrála Notre-Dame - vchodové dvere |
Katedrála Notre-Dame |
Francúzsky Inštitút (Institut de France) |
Atmosféra pri Seine |
Parížska radnica (Hôtel de Ville) |
Parížska radnica (Hôtel de Ville) |
| Od Notre Dame sme spoločne vyrazili okolo Parížskej radnice, kde bol starostom v rokoch 1977 - 1995 Jacques Chirac, k Národnému centru umenia a kultúry Georgea Pompidoua (Centre Georges-Pompidou) a tam na rohu námestíčka sme si s Gabikou dali vytúženú kávičku. Tak dobre bodla po tom výlete ...
Nohy už boleli, sily dochádzali a tá káva bola naozaj životabudič. Za tých 6€ aj musela :))) Sedeli sme na vyhrievanej terase ako všetci ostatní - ako v hľadisku v kine :) - oddychovali sme a pozorovali svet okolo ... Ale deň ešte neskončil, ani naša prechádzka. O 13:45 sme už boli pri des Halles, obrovským nákupným centrom, pod ktorým je najväčšia stanica metra v Paríži.
Všetci sme túžobne pozerali na tie parížske bicykle :) Obchod nás nebavil, zato kostol sv. Eustacha za záhradami des Halles bol nádherný. Práve tam prebiehalo vystúpenie akrobatov na lanách - ďalšia fascinujúca vec pre nás - akrobacia v kostole za zvukov organu ... akoby anjeli lietali pomedzi stĺpy ...
|
Námestie Igora Stravinského - pri Pompidou |
Námestie Igora Stravinského - pri Pompidou |
Centre Georges-Pompidou |
Tržnica (Forum des Halles) |
Kostol sv. Eustacha (Saint Eustache) |
Námestíčko pred kostolom sv. Eustacha |
A zasa sme šľapali, okolo Komerčnej Burzy k Louvru a Tuileriám. Skoro som spadla na zadok ... toľko priestoru a len tráva, stromy, fontánky, sochy ... a ľudia sedia kde kade a vyhrievajú sa na slniečku ... a to ešte nikto nechcel
odkúpiť a postaviť nejaký nový Aupark, alebo aspoň parkovisko či peknú železobetónovú administratívnu budovu ??? Túto stranu francúzskej mentality im závidím ... Tu som si uvedomila, akou rozsiahlou plochou sme v tento deň prešli a všade naokolo bola história a nikto sa nesnaží zaliať ju do betónu ...
Pri tých úvahách som strácala dych. Jasné, aj preto, že už som nevládala :)), ale predsa som sa ešte niečo naučila. V obchodíku s knihami na konci Tuilerijských záhrad mali mapu Paríža, ktorá nás doobedu zachránila, za 3€. Takže už nikdy nezabudnem - vo Francúzsku nie sú pevné ceny a musíte vyjednávať všade ako na trhu, oplatí sa :)
O piatej nás z námestia Svornosti (Place de la Concorde) odniesol autobus do hotela Campanile, asi 45 minút od centra. Do postele som priam odkvecla a spala ako zabitá, predsa len bolo čo dospať ... a aj nohy boli vďačné za ten oddych ...
|
Tuilerijské záhrady (Jardin des Tuileries) |
Námestie Svornosti (Place de la Concorde) |
Prikladám mapu trasy, čo všetko sme v ten deň prešli ... ale určite tam nie sú pdrobne všetky tie prehliadky "okolo" (okolo Panthéonu, okolo Notre Dame, okolo des Halles atď.) a už vôbec nie tie neznáme uličky, ktoré sme preliezali bez mapy :):):)
|
|
