|
|
| Rodinka |
| Mamka |
| Miško |
| Danka |
| Naše havuľky |
| Rôzne |
3.14.252.21
ec2-3-14-252-21.us-east-2.compute.amazonaws.com
nájdete ma na:
mdupka.blogspot.sk |
|
|
Benelux
| Bulharsko
| Česko
| Dánsko
| Francúzsko
| Írsko
| Jordánsko
| Maďarsko
| Maroko
| Nemecko
Poľsko
| Rakúsko
| Rumunsko
| Slovensko
| Španielsko
| Taliansko
| Ukrajina
| Veľká Británia
| Zakaukazsko
Časová súslednosť
Francúzsko ...
Paríž 2010
| Paríž 2014
| Azúrové pobrežie 2019
Paríž 2010 ...
17.9.- 23.9.2010
Ako to začalo + Linky
| Sobota 18.9.
| Nedeľa 19.9.
| Pondelok 20.9.
| Utorok 21.9.
| Streda 22.9.
| Na záver
Pondelok 20.9. - Deň tretí ... unesená atmosférou Montmartru
|
Kým druhý deň nás nechali vyspinkať, tretí deň bol budíček skôr. Predsa len sme smerovali na zámok Fontainebleau, ktorý bol ďalej ako Paríž. Výdatne sme sa najedli v už známom prostredí, nasadli do autobusu a vyrazili. Pred deviatou sme boli vo Fontainebleau.
Bola som plná očakávania, čo uvidím ... môj prvý francúzsky zámok ... Hneď po nákupe vstupenky to prišlo a ja som bežala na WC:) Nie, žiadne nepríjemné prehánky :) Len som sa zaradila do celého radu žien, čo vo Fontainebleau žili, pracovali, milovali ... a raz mesačne dostali svoje dni :) Všetko moje vytrženie a nervozita razom opadla a ja, aj keď ubolená, cítila som sa tam ako Napoleónova Jozefína či ako posledná práčka ... ako doma :) |
Zámok Fontainebleau |
Zámok Fontainebleau |
Zámok Fontainebleau |
Galéria Františka I. |
Kráľovské schodisko - strop |
Kozub v komnate Sv. Ľudovíta (Ľudovíta IX.) |
| A zámok nesklamal. Najprv som síce bola zmätená, pretože prestory boli ako na zámkoch u nás - poväčšine malé prechodové komnaty, ktoré netuším, ako sa dali v zime vykúriť. Ale tá výzdoba ... už v treťej izbe som si uvedomila, že sa to nedá porovnávať ... prepychové, vznešené ... úchvatné a neskutočne rozľahlé ... Aj keď prvá zmienka o zámku je z r. 1137, punc a lesk umeleckého sídla mu dal milovník umenia František I. v r. 1528 - 1546.
Nasledujúci vládci jeho dielo pravidelne zvaľaďovali a rekonštruovali. Keďže Fontainebleau sa vyhla Francuzska revolúcia 1789-1799, ostala tu zachovaná výzdoba a nábytok z čias Ľudovíta XVI. a Márie Antoinetty. Keď sa Napoleón dal r. 1804 korunovať za cisára, ubytoval sa práve tu, aby sa stiahol z verejnosti. Mal tu pohodlie a pokoj. Zachoval kráľovkú výzdobu a tak Jozefína spávala v tej istej posteli, ako Mária Antoinetta. Vďaka mu za tú veľkodušnosť :) |
Zámok Fontainebleau |
Fontainebleau - zámocká pani :) |
Komnata cisárovnej Jozefíny |
Trónna sieň |
Salón Abdikácie - Tu Napoleón podpísal r. 1814 prvú abdikáciu |
Záhrady Fontainebleau |
| Po prechádzke zámkom sme preliezli aj záhrady, koľko sme stíhali (a za mňa - aj vládali :) ). To by človek potreboval 3 dni, naozaj vidieť všetko. A tu sme sa stretli so zaujímavým francúzskym fenoménom - kľudne môže jedna časť výpravy nejakú expozíciu vidieť a druhá nie :) Zámky i múzeá sú delené na mnoho expozícií, do každej je samostatný vchod. Takže uvidíte len to, k čomu ten vchod nájdete :)
Ale je bežné, že do expozície vojde nejaká skupina, expozícia sa zavrie a dve hodiny tam nikoho nepustia a robia tam nejakú "private action". Tak sme sa nedostali k Jozefíninej zbierke porcelánu v čínskom múzeu. Vchod sme síce našli, ale nepustili nás :) Ale niektorí z našej skupinky to videli, keďže našli vchod o 2 hodiny skôr:) S rovnakou situáciou sme sa neskôr stretli v Louvri. |
Zámok Fontainebleau - pohľad zo záhrad |
Ach, to je nádhera ... |
Záhrady Fontainebleau a ja |
V záhradách |
Zámok Fontainebleau - pred veľkým schodišťom |
Zámok Fontainebleau - veľké schodisko |
| Nakoniec, vôbec mi nevadilo, že sme nevideli ten čínsky porcelán. Na lavičke sa tak fantasticky vyhrievalo na slniečku ... Gabi zatiaľ obehla malú dedinku Fontainbleau a o desať minút (o 12:00) sa odchádzalo. A to, čo prišlo, bol pre mňa emocionálny a umelecký šok. Nová štvrť La Défense. Jemne povedané - nepáčilo sa mi tam.
Ale výstižnejšie je napísať, že som sa tam cítila hrozne - stiesnene až sa mi chvel žalúdok.
Čakala som, kedy na nás vyskočí nejaký "vrátnik" a zahlási: "Vitajte v 30. storočí, vyzlečte sa prosím v miestnosti vpravo, dezinfekciu absolvujete na 1. poschodí a následne Vám krv za umelý roztok vymenia na druhom poschodí... Novú termoizolačnú kožu si vyzdvihnite v oddelení povrchových úprav na 3. poschotí" Fuj ... obrovské budovy, všade betón, betón betón ... betónová džungľa, tu by som nemohla žiť ani pracovať ... Ak sa k tomu postavím bez emócii, výťah na Grande Arche (Grande Arche de la Fraternité) bol v rekonštrukcii, takže sme ísť hore nemohli (ale je pravda, že ja som ani sme nechcela :) ). Nakúpila som v Auchane niečo pre deti, sedela na schodoch Archy a čakala na odchod. Aspoň som mala krásny výhľad na pomyselnú os Paríža, ktorú tvorí Grande Arche, Víťazný oblúk (Arc de Triomphe de l’Étoile) a Carrousel pred Louvrom (Arc de Triomphe du Carrousel). Týmto spôsobom som sa dočkala odchodu o 15:30. |
Ako doma vo Fontainebleau |
Zámok Fontainebleau - pohľad od vstupu |
Zámok Fontainebleau vstupná brána - Napoleónove N :) |
La Défanse - pohľad od Grande Arche na Víťazný oblúk |
Grande Arche |
La Défanse |
Naša cesta viedla okolo Víťazného oblúka do Perížskej štvrte Montmartre. Áno, pozreli sme si známy Moulin Rouge, ale len zvonku :) Potom sme sa hodinku túlali s Gabi po uličke medzi Moulin Rouge a námestím Pigalle, známym svojím nočným životom. Ako to slušne povedať? Tie slečny na ulici vyzerali staro a použito, ako tie z košickej stanice, len oveľa lepšie oháknuté :) Hádam niekde vo vnútri v podnikoch mali aj lepšiu ponuku, ale neboli sme skontrolovať :) Dalo sa to v pohode prejsť, môj vnútorný pocit bol určite lepší ako na La Défence. A Múzeum erotiky pripisujem na zoznam, kvôli čomu sa do Paríža treba vrátiť ;)
Na tejto uličke pokračoval príbeh s knihou Gold Paris. Samozrejme okrem tých špeciálnych obchodíkov, bolo na uličke aj mnoho obchodíkov so suvenírmi a kdečím. Náhodne sme ich preliezali a našli sme spomínanú knihu v češtine - Celá Paříž. Dosť som uvažovala, či kúpiť a vliecť to potom hore na Montmartre ...
A vývin cien v obchodíkoch bol asi takýto : 11€, 11€, 13€, 15€, 12€ ... a tu som podľahla a rozhodla sa, že kúpim. Ale za 11€, čo som rezolútne oznámila predavačovi a ten ani okom nemrkol a súhlasil. Potom bol veľmi milý, rozhodne nebol Francúz - stredne tmavej pleti, usmievavý a hneď nasadil angličtinu :) Dokonca sa zaujímal, ako sa po slovensky povie "Dobrý deň", proste správny obchodník. Ja som bola rada, že mám knihu za 11€, ktorú môžu čítať aj deti a anglickú si vezme Gabi ... a ako šikovne som zjednala som sa tešila až do ďalšieho obchodíku, kde sme knihu našli za 10 € a dokonca neskôr aj za 9€ :) Proste som skúsensená :) V Paríži treba ceny vyjednávať, vyjednávať vyjednávať, kým sa dá ... a ak predavač hneď súhlasí, určite sa ešte dá :) |
Moulin Rouge |
Dom Théa Van Gogh |
Pamätná tabuľa na dome |
Jeden z dvoch zachovalých drevených mlynov |
Na schodoch ... |
Bazilika Sacré Coeur (Basilique du Sacré-Coeur) |
Na záver dňa nás čakala príjemná prechádzka od Moulin Rouge, okolo Reštaurácie U Dvoch mlynov, kde sa natáčala Amélia z Mortmartru, okolo domu, kde žil istý čas Vincent Van Gogh s bratom Théom, okolo dvoch starých drevených mlynov, cez Montmártre - námestie umelcov až k bazilike Sacré Coeur. Prvé miesto, kde sa nesmelo fotiť a brali to veľmi prísne. Mala som pocit, že turistom, ktorí sa pozabudli, ochranka rozmláti foťák. Ale hádam nie, hádam im len vymazali fotky :) V každom prípade to vyzeralo ako veľmi vážny priestupok. Po Fontainebleau ma bazilika nejak špeciálne zvnútra neočarila. A priznávam, je jún 2011 a ja si z nej nič výrazné nepamatám (ešte že existuje internet a pripomenul mi obrovského zlatého Ježiša na modrom pozadí na stene nad oltárom :) ). Ale to nie je podstatné, lebo dôležité je to, čo vo mne ostalo, a to bolo nasledujúcich 30 minút.
Sadli sme si s Gabi na schody pred baziliku, popočúvať možno budúcu francúzsku spevácku hviezdu. Mladý chalan spieval naozaj dobre a kamoš mu k tomu hral na gitare. Robili skvelú show, komunikovali s publikom, fantastický koncert ... a k tomu niekde ďalej žongléri, tanečníci a zapadajúce slnko za Parížom ... pohoda a taká úžasná atmosféra, že to presne vystihla Gabi :"Cítim sa na 15 ..."... A len škoda, že nepijem pivo a nedala som si od niektorého z predavačov, ktorí to tam ponúkali priemerne každé 2 minúty :) Ale aj to bolo milé a patrilo to k danej atmosfére ...
Spomenula som už niekoľko vecí, čo sme nestihli a nevideli a kvôli čomu sa treba do Paríža vrátiť. Toto je chvíľa, ktorú sme zažili, vychutnali si ju a zanechala v nás taký hlboký dojem, že sa do Paríža musíme vrátiť, aby sme to zažili znova ...
A radím každému, nezbehnite len tak narýchlo po tých schodoch ... sadnite si tam podvečer, splynte s davom, nadýchnite sa Paríža a buďte chvíľu jeho dokonalou súčasťou ... |
|
|
|
|
