Mamka - Obúva túlavé topánky

2024875. návštevník
18.204.227.250
ec2-18-204-227-250.compute-1.amazonaws.com

nájdete ma na:
mdupka.blogspot.sk

Košice | Benelux | Bulharsko | Česko | Dánsko | Francúzsko | Maďarsko | Maroko | Nemecko
Poľsko | Rumunsko | Španielsko | Taliansko | Ukrajina | Veľká Británia
Časová súslednosť

Francúzsko ...
Paríž 2010 | Paríž 2014 | Azúrové pobrežie 2019

Paríž 2010 ...
17.9.- 23.9.2010  
Ako to začalo + Linky | Sobota 18.9. | Nedeľa 19.9. | Pondelok 20.9. | Utorok 21.9. | Streda 22.9. | Na záver

Pondelok 20.9. - Deň tretí ... unesená atmosférou Montmartru

      Kým druhý deň nás nechali vyspinkať, tretí deň bol budíček skôr. Predsa len sme smerovali na zámok Fontainebleau, ktorý bol ďalej ako Paríž. Výdatne sme sa najedli v už známom prostredí, nasadli do autobusu a vyrazili. Pred deviatou sme boli vo Fontainebleau.
       Bola som plná očakávania, čo uvidím ... môj prvý francúzsky zámok ... Hneď po nákupe vstupenky to prišlo a ja som bežala na WC:) Nie, žiadne nepríjemné prehánky :) Len som sa zaradila do celého radu žien, čo vo Fontainebleau žili, pracovali, milovali ... a raz mesačne dostali svoje dni :) Všetko moje vytrženie a nervozita razom opadla a ja, aj keď ubolená, cítila som sa tam ako Napoleónova Jozefína či ako posledná práčka ... ako doma :)
Zámok Fontainebleau
Zámok Fontainebleau
Zámok Fontainebleau
Zámok Fontainebleau
Zámok Fontainebleau
Zámok Fontainebleau
Galéria Františka I.
Galéria Františka I.
Kráľovské schodisko - strop
Kráľovské schodisko - strop
Kozub v komnate Sv. Ľudovíta
Kozub v komnate Sv. Ľudovíta (Ľudovíta IX.)
      A zámok nesklamal. Najprv som síce bola zmätená, pretože prestory boli ako na zámkoch u nás - poväčšine malé prechodové komnaty, ktoré netuším, ako sa dali v zime vykúriť. Ale tá výzdoba ... už v treťej izbe som si uvedomila, že sa to nedá porovnávať ... prepychové, vznešené ... úchvatné a neskutočne rozľahlé ... Aj keď prvá zmienka o zámku je z r. 1137, punc a lesk umeleckého sídla mu dal milovník umenia František I. v r. 1528 - 1546. Nasledujúci vládci jeho dielo pravidelne zvaľaďovali a rekonštruovali. Keďže Fontainebleau sa vyhla Francuzska revolúcia 1789-1799, ostala tu zachovaná výzdoba a nábytok z čias Ľudovíta XVI. a Márie Antoinetty. Keď sa Napoleón dal r. 1804 korunovať za cisára, ubytoval sa práve tu, aby sa stiahol z verejnosti. Mal tu pohodlie a pokoj. Zachoval kráľovkú výzdobu a tak Jozefína spávala v tej istej posteli, ako Mária Antoinetta. Vďaka mu za tú veľkodušnosť :)
Zámok Fontainebleau
Zámok Fontainebleau
Fontainebleau  - zámocká pani :)
Fontainebleau - zámocká pani :)
Komnata cisárovnej Jozefíny
Komnata cisárovnej Jozefíny
Trónna sieň
Trónna sieň
Salón Abdikácie
Salón Abdikácie - Tu Napoleón podpísal r. 1814 prvú abdikáciu
Záhrady Fontainebleau
Záhrady Fontainebleau
      Po prechádzke zámkom sme preliezli aj záhrady, koľko sme stíhali (a za mňa - aj vládali :) ). To by človek potreboval 3 dni, naozaj vidieť všetko. A tu sme sa stretli so zaujímavým francúzskym fenoménom - kľudne môže jedna časť výpravy nejakú expozíciu vidieť a druhá nie :) Zámky i múzeá sú delené na mnoho expozícií, do každej je samostatný vchod. Takže uvidíte len to, k čomu ten vchod nájdete :) Ale je bežné, že do expozície vojde nejaká skupina, expozícia sa zavrie a dve hodiny tam nikoho nepustia a robia tam nejakú "private action". Tak sme sa nedostali k Jozefíninej zbierke porcelánu v čínskom múzeu. Vchod sme síce našli, ale nepustili nás :) Ale niektorí z našej skupinky to videli, keďže našli vchod o 2 hodiny skôr:) S rovnakou situáciou sme sa neskôr stretli v Louvri.
Zámok Fontainebleau - pohľad zo záhrad
Zámok Fontainebleau - pohľad zo záhrad
Ach, to je nádhera ...
Ach, to je nádhera ...
Záhrady Fontainebleau a ja
Záhrady Fontainebleau a ja
V záhradách
V záhradách
Zámok Fontainebleau - pred veľkým schodišťom
Zámok Fontainebleau - pred veľkým schodišťom
Zámok Fontainebleau - veľké schodisko
Zámok Fontainebleau - veľké schodisko
      Nakoniec, vôbec mi nevadilo, že sme nevideli ten čínsky porcelán. Na lavičke sa tak fantasticky vyhrievalo na slniečku ... Gabi zatiaľ obehla malú dedinku Fontainbleau a o desať minút (o 12:00) sa odchádzalo. A to, čo prišlo, bol pre mňa emocionálny a umelecký šok. Nová štvrť La Défense. Jemne povedané - nepáčilo sa mi tam. Ale výstižnejšie je napísať, že som sa tam cítila hrozne - stiesnene až sa mi chvel žalúdok. Čakala som, kedy na nás vyskočí nejaký "vrátnik" a zahlási: "Vitajte v 30. storočí, vyzlečte sa prosím v miestnosti vpravo, dezinfekciu absolvujete na 1. poschodí a následne Vám krv za umelý roztok vymenia na druhom poschodí... Novú termoizolačnú kožu si vyzdvihnite v oddelení povrchových úprav na 3. poschotí" Fuj ... obrovské budovy, všade betón, betón betón ... betónová džungľa, tu by som nemohla žiť ani pracovať ... Ak sa k tomu postavím bez emócii, výťah na Grande Arche (Grande Arche de la Fraternité) bol v rekonštrukcii, takže sme ísť hore nemohli (ale je pravda, že ja som ani sme nechcela :) ). Nakúpila som v Auchane niečo pre deti, sedela na schodoch Archy a čakala na odchod. Aspoň som mala krásny výhľad na pomyselnú os Paríža, ktorú tvorí Grande Arche, Víťazný oblúk (Arc de Triomphe de l’Étoile) a Carrousel pred Louvrom (Arc de Triomphe du Carrousel). Týmto spôsobom som sa dočkala odchodu o 15:30.
Ako doma vo  Fontainebleau
Ako doma vo Fontainebleau
Zámok Fontainebleau - pohľad od vstupu
Zámok Fontainebleau - pohľad od vstupu
Zámok Fontainebleau vstup - Napoleónove N :)
Zámok Fontainebleau vstupná brána - Napoleónove N :)
La Défanse - os Paríža
La Défanse - pohľad od Grande Arche na Víťazný oblúk
Grande Arche
Grande Arche
La Défanse
La Défanse
      Naša cesta viedla okolo Víťazného oblúka do Perížskej štvrte Montmartre. Áno, pozreli sme si známy Moulin Rouge, ale len zvonku :) Potom sme sa hodinku túlali s Gabi po uličke medzi Moulin Rouge a námestím Pigalle, známym svojím nočným životom. Ako to slušne povedať? Tie slečny na ulici vyzerali staro a použito, ako tie z košickej stanice, len oveľa lepšie oháknuté :) Hádam niekde vo vnútri v podnikoch mali aj lepšiu ponuku, ale neboli sme skontrolovať :) Dalo sa to v pohode prejsť, môj vnútorný pocit bol určite lepší ako na La Défence. A Múzeum erotiky pripisujem na zoznam, kvôli čomu sa do Paríža treba vrátiť ;)
      Na tejto uličke pokračoval príbeh s knihou Gold Paris. Samozrejme okrem tých špeciálnych obchodíkov, bolo na uličke aj mnoho obchodíkov so suvenírmi a kdečím. Náhodne sme ich preliezali a našli sme spomínanú knihu v češtine - Celá Paříž. Dosť som uvažovala, či kúpiť a vliecť to potom hore na Montmartre ... A vývin cien v obchodíkoch bol asi takýto : 11€, 11€, 13€, 15€, 12€ ... a tu som podľahla a rozhodla sa, že kúpim. Ale za 11€, čo som rezolútne oznámila predavačovi a ten ani okom nemrkol a súhlasil. Potom bol veľmi milý, rozhodne nebol Francúz - stredne tmavej pleti, usmievavý a hneď nasadil angličtinu :) Dokonca sa zaujímal, ako sa po slovensky povie "Dobrý deň", proste správny obchodník. Ja som bola rada, že mám knihu za 11€, ktorú môžu čítať aj deti a anglickú si vezme Gabi ... a ako šikovne som zjednala som sa tešila až do ďalšieho obchodíku, kde sme knihu našli za 10 € a dokonca neskôr aj za 9€ :) Proste som skúsensená :) V Paríži treba ceny vyjednávať, vyjednávať vyjednávať, kým sa dá ... a ak predavač hneď súhlasí, určite sa ešte dá :)
Moulin Rouge
Moulin Rouge
Dom Théa Van Gogh
Dom Théa Van Gogh
Pamätná tabuľa na dome
Pamätná tabuľa na dome
Jeden z dvoch zachovalých drevených mlynov
Jeden z dvoch zachovalých drevených mlynov
Na schodoch ...
Na schodoch ...
Bazilika Sacré Coeur (Basilique du Sacré-Coeur)
Bazilika Sacré Coeur (Basilique du Sacré-Coeur)
      Na záver dňa nás čakala príjemná prechádzka od Moulin Rouge, okolo Reštaurácie U Dvoch mlynov, kde sa natáčala Amélia z Mortmartru, okolo domu, kde žil istý čas Vincent Van Gogh s bratom Théom, okolo dvoch starých drevených mlynov, cez Montmártre - námestie umelcov až k bazilike Sacré Coeur. Prvé miesto, kde sa nesmelo fotiť a brali to veľmi prísne. Mala som pocit, že turistom, ktorí sa pozabudli, ochranka rozmláti foťák. Ale hádam nie, hádam im len vymazali fotky :) V každom prípade to vyzeralo ako veľmi vážny priestupok. Po Fontainebleau ma bazilika nejak špeciálne zvnútra neočarila. A priznávam, je jún 2011 a ja si z nej nič výrazné nepamatám (ešte že existuje internet a pripomenul mi obrovského zlatého Ježiša na modrom pozadí na stene nad oltárom :) ). Ale to nie je podstatné, lebo dôležité je to, čo vo mne ostalo, a to bolo nasledujúcich 30 minút.
      Sadli sme si s Gabi na schody pred baziliku, popočúvať možno budúcu francúzsku spevácku hviezdu. Mladý chalan spieval naozaj dobre a kamoš mu k tomu hral na gitare. Robili skvelú show, komunikovali s publikom, fantastický koncert ... a k tomu niekde ďalej žongléri, tanečníci a zapadajúce slnko za Parížom ... pohoda a taká úžasná atmosféra, že to presne vystihla Gabi :"Cítim sa na 15 ..."... A len škoda, že nepijem pivo a nedala som si od niektorého z predavačov, ktorí to tam ponúkali priemerne každé 2 minúty :) Ale aj to bolo milé a patrilo to k danej atmosfére ...
      Spomenula som už niekoľko vecí, čo sme nestihli a nevideli a kvôli čomu sa treba do Paríža vrátiť. Toto je chvíľa, ktorú sme zažili, vychutnali si ju a zanechala v nás taký hlboký dojem, že sa do Paríža musíme vrátiť, aby sme to zažili znova ...
      A radím každému, nezbehnite len tak narýchlo po tých schodoch ... sadnite si tam podvečer, splynte s davom, nadýchnite sa Paríža a buďte chvíľu jeho dokonalou súčasťou ...

© 2004-2019 Dupkalovci