Mamka - Obúva túlavé topánky

2024879. návštevník
18.204.227.250
ec2-18-204-227-250.compute-1.amazonaws.com

nájdete ma na:
mdupka.blogspot.sk

Košice | Benelux | Bulharsko | Česko | Dánsko | Francúzsko | Maďarsko | Maroko | Nemecko
Poľsko | Rumunsko | Španielsko | Taliansko | Ukrajina | Veľká Británia
Časová súslednosť

Francúzsko ...
Paríž 2010 | Paríž 2014 | Azúrové pobrežie 2019

Paríž 2010 ...
17.9.- 23.9.2010  
Ako to začalo + Linky | Sobota 18.9. | Nedeľa 19.9. | Pondelok 20.9. | Utorok 21.9. | Streda 22.9. | Na záver

Utorok 21.9. - Deň štvrtý ... uťahaná Versailleskými záhradami :)

      Versailles ... neviem, čo sa vám vybaví pri tomto slove, ale mne Angelika a kráľ v nádherných záhradách, v pozadí fontánka ... surová komerčná romantika :):):) Preto som bola zvedavá hlavne na tie záhrady ... a aj preto, lebo nás naša sprievodkiňa Katka upozornila, že keďže Versailles sa stalo hlavným terčom ničivých vášní Francuzskej revolúcie 1789-1799, veľa toho z vnútorného zariadenia a výzdoby neostalo. A čo ostalo, odniesli do Louvru :) A keď si uvedomíte, že francúzski králi žili v tomto sídle len niečo viac ako 100 rokov ( 1682 Ľudovít KIV. - 1789 Ľudivít XVI.), čo už tam tak mohli stihnúť, nie? Určite nie dosť, aby mal aj ľud čo ničiť aj budúce pokolenia obdivovať ...
      Je to neuveriteľné, ale stihli :) Už z diaľky nás v rannom slnku vítal Versailles zlatou žiarou. Meno kráľ Slnko mal Ľudovít XIV. teda oprávnene. Niečo neskutočné. Hneď na začiatku prehliadky Paláca sa potvrdilo, že Katka neklamala. Oproti Fontainebleau to bolo také ... prázdne ... Ale nič nie je len čierne a biele, konečne som sa dočkala vysokých rozľahlých komnát :) Áno, miesto hodné kráľa. Lenže vďaka tým vysokým a rozľahlým miestnostiam tam bolo veľmi málo svetla a bez blesku sa veľmi nedalo fotiť. Tak som si kúpila sprievodcu s nádhernými fotografiami a foťák odložila. Ale až potom, čo som si zvečnila obrazy Louise de la Valliere a madam de Montespan, známe to kamošky Ľudovíta XIV. :)
Versailles - prvá brána
Versailles - prvá brána
Zlatá brána do Paláca
Zlatá brána do Paláca
Kráľ Slnko
Kráľ Slnko
Socha pri prvej bráne
Socha pri prvej bráne
Pred palácom ...
Pred palácom ...
Louise de la Valliere
Louise de la Valliere
      Túlali sme sa komnatami Versailles a nakoniec som uznala, že predsa len, je tam čo obdivovať. Zrkadlová sála bola dokonalá, už len kvôli nej sa oplatilo zaplatiť vstupné ... kráľova komnata prekypujúca zlatom a luxusom, spálňa Márie Antoinetty - aj keď takmer presná kópia tej z Fontainebleau ( začala som pochybovať, či aspoň jedna je pravá) - oveľa väčšia a veľkolepejšia. Nakoniec Jacques-Louis Davidov obraz Korunovácia Napoleóna Bonaparta. v historických galérii ma úúúúplne uniesol, veľkolepé ... a to bola len kópia na stene ( originál je v Louvri). Z tých náznakov som si vyvodila, že asi celé Versailles je len dokonalá rekonštrukcia, ale aj tak, klobúk dolu, že si Francúzi dali tú námahu a vrazili do toho peniaze, určite sa oplatilo. Im aj nám - návštevníkom :)
      Celým Versailles nás sprevádzala esšte jedna vec, typická francúzskemu voľnomyšlienkárstvu, výstava sochára Murakamiho. Socha v Zrkadlovej sále je len príklad, ngobelín na stene nad Mramorovým schodiskom, jedna komnata s kobercom ... kde tu na nás vyskočili smejúce sa ksichtíky, kvetinky, pikčouvia či čo :) Aj zaujímavé, aj rušivé, aj nenapodobiteľné :)
Nosatý kráľ Slnko
Nosatý kráľ Slnko
Kráľova spálňa
Kráľova spálňa
Zrkadlová sála a Murakami
Zrkadlová sála a Murakami
Ja na Mramorovom dvore
Ja na Mramorovom dvore
Záhrady
Záhrady
Sochy...
Sochy...
      V záhradách ma zarmútilo, že fontány už nestriekajú. Optimisticky sme sa vybrali, že ich prejdeme celé :) No ešte že celé neboli za ten lístok prístupné, len tá hlavná časť:) A aj tú sme prelúskali LTT (len tak tak), s vyplazenými jazykmi. Poriadna fuška. To nie sú záhrady, to je obrovský labyrint, ktorého jedinou úlohou bolo poskytnúť bezpečné miesto pre všetky možné komploty, sprisahania, podvody, tajných milencov ... Požičiavali sa tam také malé autíčka, ale keďže sme na obed odchádzali, neoplatilo sa nám do nich investovať. Vopchali sme nos hádam všade, kde sa dalo, jedine Oranžéria nám nejak unikla. Našli sme aj jednu striekajúci fontánku, čo nás veľmi potešilo. Aj keď záhrady sú nádherné, úžasne esteticky dotvorené sochami, tá romantika striekajúcich fontán tam veľmi chýbala ... krôčik k dokonalosti ...
Chodníčky ...
Chodníčky ...
Fontánky ...
Fontánky ...
Bludiská a tajné zákutia ...
Bludiská a tajné zákutia ...
Chodníček k Palácu
Chodníček k Palácu
Fontána Apolónov kúpeľ
Fontána Apolónov kúpeľ
Fontánky v Hájiku kolonád
Fontánky v Hájiku kolonád
       Na konci som bola riadne uťahaná ... ale hneď by som ostala, lákali ma paláce Veľký aj Malý Trianon a Statok kráľovnej ... ale nabudúce, aj s Oranžériou a možno tou vodou vo fontánkach :) Do Versailles sa dá určite zablúdiť aj 5x a vždy si nájsť niečo nové a nádherné. A kto to má ďaleko, ponúkam peknú stránku Versailles s takmer virtuálnymi prehliadkami ... túlajte sa a snívajte ...
       My sme o 12:00 sadali do autobusa a smerovali do Musée d'Orsay. Druhé miesto, kde sa nefotilo. Takže tu ponúkam len sochy spred múzea - koňa, slona a hrocha. Vošli sme o jednej a predstavovali si, že óóóóó ... jedna železničná stanica ... to musíme prejsť za hodinku :) No ale tá stanica má poriadne veľa čakární :):):) Trvalo nám to 2,5 hodinky, ale ku koncu sme to riadne osekali :) Veľmi sa mi páčil model štvrti Paríža s Opérou Garnier, zabudovaný do podlahy zo skla. V prvej chvíli sa mi zakrútila hlava, keď som sa na to postavila. Ale potom už bolo super :) Samozrejme, nevynechali sme Davida, Ingresa, Degasa, Maneta a Moneta, Renoira a Van Gogha a oddelenie sôch. Keď som tam zbadala Rodinovu Bránu pekiel, tentokrát z bieleho mramoru, srdiečko mi zaplesalo ... Ale súsošie Maturity od mojej obľúbenej Camille Claudel to tromflo. Gabi už len sedela na lavičke a ja som dojatá stála a pozorovala ... ešte že sme to našli ku koncu a bolo na čase spomaliť a oddýchnuť :)
Ešte Versailles
Ešte Versailles
Musée d'Orsay
Musée d'Orsay
Slon pred Musée d'Orsay
Slon pred Musée d'Orsay
Hroch pred Musée d'Orsay
Hroch pred Musée d'Orsay
Kôň pred Musée d'Orsay
Kôň pred Musée d'Orsay
Sloboda-Rovnosť-Bratstvo
Sloboda-Rovnosť-Bratstvo
      Neplánovali sme len hodinku na Musée d'Orsay len tak pre nič-za nič. Mali sme zraz až o 17:30, preto sa nám vyskytla fantastická príležitosť na vytúženú kávičku na námestí Saint Germain des Prés. Aj keď sme múzeum pretiahli, veď ono sa to nedalo inak, ostali nám dve hodinky a s mapou v ruke to išlo aj po tých najzastrčenejších uličkách ako po masle, pohodička. A aj na tých najužších sme sa stretávali s všadeprítomnými Slobodou-Rovnosťou-Bratstvom :)
      Café de Flore bolo plné, tak sme s nádejou mierili k Les Deux Magots .. a aj tam plno :( Operatívne sme zmenili plán a zamierili do kostola Saint Germain des Prés. Tentokrát vošla aj Gabi :) Je to najstarší kostol v Paríži z XI. - XII. storočia a na rozdiel od turisticky vyhľadávanejších pamiatok, zašlý prachom minulosti a tajomnosti. Sú v ňom hrobky René Descarta a poľského kráľa Jána Kazimíra, je prečo ho navštíviť. A keďže to nebolo ďaleko a sily ešte boli, vybrali sme sa pohľadať aj kostolík Saint-Sulpice z DaViciho kódu . Matne sa mi zdalo, že to Brown popisoval ako malý kostolík ... ale je to veľký krásny kostol. Vôbec som nepamätala, čo to o ňom Brown vlastne písal, takže aj toto som si asi blbo domyslela :) Musím tú knihu znova vytiahnuť :) Podarilo sa nám vojsť dverami za hlavným oltárom. Tam ma zaujal veľmi tajuplný oltárik. Určite predstavoval Madonu s dieťaťom, ale pod vplyvom DaVinciho kódu by som uverila, že tá žena stojaca odvážne a rozhodne na okraji skál ako revolucionárka je skôr Magdaléna ako Mária ... Ale že si máme pozrieť Ružovú líniu - Parížsky poludník, to nás nenapadlo, takže opakujem sa, nabudúce :) Škoda, že kostol má fasádu od r. 2008 v rekonštrukcii, lebo vyzerá úplne inak ako iné kostoly. Zato sme sa dočkali striekajúcej fontány - satisfakcia po Versailles - nádhernej fontány Štyroch biskupov pred kostolom.
      Cestou späť sme si uchmatli aj dve miesta v Les Deux Magots a tá kávička bola priam životabudič ... Aj keď sme nesedeli v tej klasickej výkladnej skrini, len v terase pred kaviarňou, tlačenica stoličiek bola pravá francúzska :) Aj keď Gabike vyfukoval sused cigaretový dym do ucha, aj keď ceny boli závratné, káva osviežila, povzbudila a posilnila pred našim večerným programom.
kostol Saint Germain des Prés
kostol Saint Germain des Prés
kostol Saint Germain des Prés
kostol Saint Germain des Prés
kostol Saint Germain des Prés
kostol Saint Germain des Prés
kostol Saint-Sulpice
kostol Saint-Sulpice
fontána Štyroch biskupov
fontána Štyroch biskupov
Les Deux Magots
Les Deux Magots - výkladná skriňa
      Posledným bodom nášho utorkového programu bola plavba loďou večerným Parížom. Najskôr sme sa zastavili pri plameni princeznej Diany. Je to vlastne Plameň slobody – pamätník francúzsko-amerického priateľstva na námestí Alma, priamo nad rovnomenným tunelom, kde vyhasol Dianin život. Pozlátený plameň je kópiou plameňa pochodne, ktorú drží v ruke newyorská Socha slobody.
      Konečne sme sa pri súmraku nalodili. Začalo fúkať, ochladilo sa a Japonci vrieskali pod každým mostom ako diví ... ospravedlňujem sa teda všetkým deťom a Japoncom, ale tento bod programu ma nezaujal. Jedine pa potešil nočný pohľad na Concergerie, väznicu kde čakala Mária-Antoinette na popravu v r. 1793. Sťali ju na Námestí Svornosti (Place de la Concorde) A dobre, priznávam, aj Eiffelovka sa mi páčila :) Ale najviac ma potešila posteľ :) Pri zaspávaní mi preletelo hlavou, že ako dobre, že už len jeden deň v tomto tempe. To budem mať akurát dosť :)
Dianin plameň
Dianin plameň
Notre-Dame
Notre-Dame
Ja a Gabi na lodi :)
Ja a Gabi na lodi :)
Conciergerie
Conciergerie
Eiffelovka svieti
Eiffelovka svieti
Eiffelovka bliká
Eiffelovka bliká

© 2004-2019 Dupkalovci