Všetky cesty vraj vedú do Ríma ... ale tá moja cesta do Ríma bola teda poriadne dlhá ...
Niektoré veci dozrievajú rýchlo, moja cesta do Ríma dozrievala rok ...
a aj po roku som mala pocit, že jednoducho osud je proti tomu, aby som ja Rím videla. Takže ako to začalo?
Už minulého roku v júli sme si s Gabikou vybrali a zaplatili krásnu poznávačku Capri-Rím-Neapol-Benátky a veľmi sme sa tešili. Hlavne Gabi, lebo Rím bol jej snom, ako Paríž mojim...
Už sme sa pomaly balili, keď ma 1.9. 2011 z ničoho nič prvýkrt v živote seklo v krížoch. Nie len fyzická bolesť bola strašná, ale ja som ani nevedela, čo sa deje ... aj psychicky ma to poriadne zložilo. Po rehabilitáciách mi už bolo fajn,
ale neurologička mi striktne neodporučila sedieť 3 noci od 22.9. v autobuse a ja som poslúchla a zájazd zrušila. A Gabi so mnou ... čo ma veľmi mrzelo, lebo kým mne poisťovňa po dlhých peripetiách vyplatila storno 75% ceny zájazdu, Gabika o peniažky prišla :( Samozrejme sme najskôr hľadali náhradu, ale keď to treba, nejak nikto nechcel spoznávať svet ...
Tohto roku som na to išla vedecky. Zodpovedne. Najskôr sme si v júli vybrali zájazd cez Ezotour - Rím, Florencia, ale nič sme neobjednávali. Začiatkom augusta som išla preventívne na rehabilitáciu, nech je všetko OK a všetky svaly a nervy regenerované a v poriadku. Naučila som sa cvičiť SM systém - základné cviky a poctivo som precvičovala, len nech sa nič nepokazí. Rehabilitácie som ukončila 15.8. a hneď sme chceli objednať zájazd ... a Ezotour nám pokojne oznámil,
že tohto roku nerobí žiaden zájazd do Talianska, že jedine do Paríža ... No ďakujeme, neprosíme ... Obvolali sme hádam všetky cestovky a nakoniec predsa len našli na rovnaký termín 12.-16.9., ale už len samotný Rím, cez CK Lymos. Fajn. 17.8. sme zaplatili a 25.8. (jeden a pol týždňa po ukončení rehabilitácií) ma seklo v krížoch !!! Keď niekomu raz nie je súdeny Rím, tak mu nie je súdený ...
Vzala som dovolenku, Gabike nič nepovedala a ležala poctivo ako drúk, lebo som sa rozhodla, že ja kašlem na osud a do Ríma idem!!! Hoci po štyroch!!! Nejak som to vyležala, rozchodila, precvičila ... a tri dni pred odchodom, v nedeľu 9.9. sa mi pre zmenu začalo točiť v hlave, obliala ma horúčava, žalúdok vo vode, hrdlo v ohni ... Už sa smial aj manžel :) No ale ja som bola rozhodnutá, nadopovala som sa, čím sa dalo, v 28 stupňových horúčavách som sa potila v posteli ako myš a do utorka som to skrotila :)
Len už som mala pocit, že keď budeme v Ríme, isto tam bude nejaký atentát ... ale zas po tých všetkých zážitkoch, ak ho niekto prežije, tak JA URČITE !!!
V stredu sme s Gabi ráno vlakom odcestovali do Zvolena a tam sme už sadli na autobus, smer Rím. Autobus sa nám zdal nejaký dlhý, ale neriešili sme ... až do Trnavy, keď k nám pristúpila partia cca 21 nevybúrených 17ročných pubertiakov s 2 učiteľmi ... a ostali s nami, išli takto na školský výlet :D Zmestili sa, autobus mal 65 miest na sedenie :D Celkovo sa správali presne tak, ako sa od takých chlapcov dá čakať. Naozaj žiadne extrémy, ale ani pohoda, pokiaľ by ste chceli v autobuse relaxovať. Malo to ale aj svoje výhody.
Ono ten autobus by nás bez nich neviezol, poslali by nám nejaký malý Mercedesík ... a toto bola oproti Parížu iná trieda komfortu. Vyššie sedadlá, lepšie tvarované, viac miesta na nohy ... nejaký VDL ... super. A to bolo v tej chvíli to najlepšie pre moje kríže :) Takže chalani, tú hudbu, čo neznášam, typu buch-buch-buch-buch ... donekonečna, máte odpustenú :)
Cesta v takom pohodlí ubehla rýchlo a na druhý deň ráno, keď sme sa budili pol hodinky pred príchodom do Ríma, som zistila, že aj seknutia v krížoch majú svoje výhody. Posledné 2,5 týždňa som totiž spala na chrbte, takže keď som v autobuse sklopila operadlo, spala som rovno na chrbte a ako v bavlnke ... posledné 3 hodiny nad ránom vkuse a ani som sa neprebrala :) Ak som si v Paríži myslela, že som vyspatá, tak som sa mýlila, teraz som bola naozaj super vyspinkaná a pripravená na Rím :)
|
