Štvrtok 13.9. - Deň prvý ... výstup na kupolu Baziliky sv. Petra je zážitok !
|
Prvý deň v Ríme nás čakal Vatikán.Vstup turistických autobusov je do Ríma zakázaný (resp. poplatky sú také, že je lepšie využiť metro). Autobus nás teda vyložil na Via Cipro, blízko Vatikánu, všetci sme dostali sluchátka a už za odborného výkladu p. sprievodkyne sme docupitali cez bránu Porta Angelica na Námestie sv. Petra. Bolo ráno, asi pol deviatej a všade relatívne prázdno. Už po ceste ma zarazilo, ako sú budovy okolo Vatikánskeho múru zanedbané, ošarpné, zanesené špinou. Hneď oproti vstupu do Vatikánskych múzeí je dokonca budova s porozbíjanými oknami, neobývaná ... dúfala som, že toto nie je centrum Ríma a tam to bude lepšie. Zamračená obloha dojem zanedbanosti len zvyšovala. Veľmi prázne a neosobne na mňa pôsibilo aj námestie sv. Petra.
Tie stĺpy a sochy sú síce nádherné, ale tak ďaleko od seba, že to nemožno objať pohľadom. Keď som tam stála, všetko bolo vzdialené a také ... riedke? Nejak som to ani nevnímala ...
Prešli sme cez skenery do Baziliky sv. Petra ... a Michelangelova Pieta ma privítala z diaľky a ešte aj za sklom ... rozčarovanie ... škoda, že kvôli bláznom s ničivými potrebami si nemôžeme vychutnať krásu majstrovských diel. Možno to ovplyvnilo aj môj ďalší pohľad na Baziliku ... obrovský kostol bez stoličiek a lavíc, to ho majú len na parádu? Pred hrobom Jána Pavla II. (po blahorečení bol presunutý z katakomb do jednej z pravých bočných kaplniek Baziliky) poloprázdno, ak počítam modliacich sa a nie fotografov. Nádherné diela stratené v obrovskom priestore ... každé osebe nádherné, ale také osamotené ... V strede Baziliky nájdete na podlahe nápisy, kde by končili jednotlivé iné kostoly, keby ste ich vložili do Baziliky sv. Petra. Všetky sú menšie :) No, menšie je niekedy aj útulnejšie, príjemnejšie .. mne táto Bazilika nejak nesadla. Prešli sme k Berniniho baldachýnu s hrobkou sv. Petra.
Je tak ohradená, že zhora naozaj nevidno nič a keď sme vstúpili do katakomb Baziliky, hrobka bola za sklom a pre odblesky na skle som zasa nevidela takmer nič. Mohla som len tušiť ... a veriť :)
|
Pôvodná vstupná brána do Vatikánu, teraz východ z Vatikánskych múzeí |
Porta Angelica |
Bazilika sv. Petra |
Bazilika sv. Petra - Svätá brána |
Bazilika sv. Petra - Berniniho trón sv. Petra |
Bazilika sv. Petra - Berniniho baldachýn nad hrobkou sv. Petra |
| Rozhodli sme sa vyšľapať na Michelangelovu kupolu. Zdola je taká vzdialená a šedivá ... Boli sme ešte plné síl, takže sme stúpali pekne peši. Už pri ceste ku kupole ma potešilo 5 nádherných mozájk. Krása na dotyk ... a konečne bez skla ... naozaj obdiv autorom, ktorí sa stýmto dokázali vyhrať ... a to som ešte netušila, že toto je len začiatok :) Po prvých asi 200 - 250 schodoch sme sa dostali na vyhliadku pod kupolu. Ľudia v Bazilike boli mravčekovia, mozaiky zlaté, fantastický pohľad here i dole.
|
Bazilika sv. Petra - hlavná loď |
Bazilika sv. Petra - Berniniho pocta Alexandrovi VII. |
Bazilika sv. Petra - mozaika na ceste na kupolu |
Bazilika sv. Petra - mravčekovia :) |
Bazilika sv. Petra - Ty si Peter, skala ... |
Bazilika sv. Petra - pohľad do Michelangelovej kupoly |
| Ďalej sa stúpalo po schodoch medzi vnútornou a vonkajšou kupolou, ktoré sa smozrejme ohýbali a niekedy celé telo kopírovalo v úzkych chodničkách ohnutý tvar kupoly. Vydýchaný vzduch, dusno ... ale ten pohľad zhora ... fantázia. Konečne moja dušička krochkala od spokojnosti. Námestie sv. Petra celé, jedinečné ... a v popredí striešky a rôznorodé kupolky len umocňovali romantickú atmosféru. Pri zostupe ma veľmi zaujali rôznorodé schodištia, ktoré sme absolvovali. A obchodíky so suvenírmi a dostupná pitná voda potešili tú praktickú časť môjho ja :)
|
Bazilika sv. Petra - pod kupolou |
Bazilika sv. Petra - výhľad z kupoly na námestie sv. Petra |
Bazilika sv. Petra - a ja som tam zasa bola :) |
Bazilika sv. Petra - prehľad schodov z kupoly :) |
Bazilika sv. Petra - po ceste dole |
Bazilika sv. Petra - priečelie baziliky od zadu :) |
Po zostupe z kupoly som omilostila Námestie sv. Petra - predsa len má niečo do seba. Ale bez pohľadu z vtáčej perpektívy si to námestie necháva pre seba :)
Ešte sme mali chvíľku čas, tak sme si vychutnali obedňajšie kapučínko v jendnej z množstva reštaurácií pred Portou Angelicou. Reštauráciu sme nejak extra nevyberali, takže nás obe prekvapila úžasná chuť kávy ... nech sa na mňa nehnevajú slovenské reštaurácie, ale aj najlepšie kapučíno tu je taká tretia trieda oproti tomu, čo sme tam dostali v nejakej treťotriednej kaviarničke ... a Rím dostal odo mňa ďalší plusový bod :) Hneď na to sme zamierili do Vatikánskych múzeí. |
Bazilika sv. Petra - kupola zblízka |
Bazilika sv. Petra - Švajčiarska garda |
Námestie sv. Petra - stred elipsy ... |
... a pohľad na 4 radové stĺporadie z tohto stredu |
Vatikánske múzeá - Sphere Within Sphere od Pomodoro na nádvorí Cortile della Pigna |
Vatikánske múzeá |
| Vyšlo slniečko, tak sme si ho vychutnali s Gabikou na lavičke na nádvorí Cortile della Pigna. V samotnom múzeu nás už potom privítali davy návštevníkov ... a figové listy :) V polovici 16. storočia pápež Pius V. dal odstrániť sochám penisy, lebo to pokladal za nemravné. Preto na väčšine sôch zakrýva prirozenie figový list. Legenda hovorí, že v Múzeu existuje tajná miestnosť (alebo možno len krabica :) ) so všetkými odstránenými mužskými pýchami :) No - tých s figovými listami aspoň netrápi prievan :D |
Vatikánske múzeá |
Vatikánske múzeá - figový list :) |
Vatikánske múzeá - chudáčik bez listu :) |
Vatikánske múzeá |
Vatikánske múzeá |
Vatikánske múzeá |
| Múzeá sú rozsiahle a naozaj pekné. Fotiť sa dalo všade, ani blesk nikto neriešil, s výnimkou Sixtínskej kaplnky (plus v Bazilike sv. Petra nemôžete fotiť v katakombách). Mňa prekvapilo, že majú vlastnú múmiu, to som nevedela (ale vlastne ako som mohla, veď predtým som nič o Vatikánskych múzeách nevedela :) ) Ale aj tak ma najviac zaujali podlahy ... mozaiky z malilinkých kocôčok miestami rozmerov manej ako 1x1 cm ... tentokrát plesalo moje patchworkové srdiečko :) A nenápadne Vám prezradím, že toto bol len predkrm - hlavný chod ma čakal na druhý deň ráno :) |
Vatikánske múzeá |
Vatikánske múzeá |
Vatikánske múzeá - Efezská Artemis, bohyňa Zeme |
Vatikánske múzeá - Galéria máp |
Vatikánske múzeá - mozaikové podlahy |
Raffaello: Bitka v Ostii |
Celkovo na mňa najväčší dojem urobila Galéria máp, Borgiovské apartmány, Raffaellove siene a samozrejme Sixtínska kaplnka. Leže ... ak tam idete, nečakajte duchovný zážitok. Ak pozriete na tú fotku z Galérie máp, tak to vyzeralo takmer všade. Čaká Vás predieranie davom. A najväčšia koncentrácia davu je kde? Áno, v Sixtínskej kaplnke. Hlava na hlave (ešte že tam je klíma, inak ba sa ľudia podusili), hluk a do toho vrieskajúca ochranka : "No foto!!! Silencio!!!"
Keď som vyvrátila hlavu do hora, cítila som sa ako súčasť obrazu, ako Michelangelova Sibyla ... potvrdzujem ten pocit je neopakovateľný, sila pocitu je neopísateľná. Neuveriteľné, čo dokázala ľudská genialita s architektonicky škaredou budovou v tvare obyčajného kvádra ... Ale keď som pozrela na zem, nevidela som podlahu. Len asi 20 párov nôh na každú stranu. Mravenisko. Až neskôr som v sprievodcovi zistila, že aj v Sixtínskej kaplnke sú nádherné mozaikové podlahy ... Myslím, že odchod typu nášho odchodu zo Sixtínskej kaplnky sa volá útek :) Pred davom a hlukom. Škoda, dosť to kazí dojem z inak dokonalého pocitu.
|
Raffaello: Požiar v Borgo |
Raffaello - maľba, nie socha!!! |
Raffaello - strop v miestnosti Požiar v Borgo |
Vatikánske záhrady, v pozadí Pinacoteca |
Kupola Baziliky sv. Petra z Vatikánskych záhrad |
Vatikánske múzeá - schodište |
Po prehliadke sme si s Gabi oddýchli na lavičke pri kaviarni na začiatku Vatikánskych záhrad. Ale ešte predtým mám zážitok .. s čim? Samozrejme, ako vo Fontainebleau, s WC :) Kým tam som ho absolvovala na začiatku a sprítomnil mi pocit domova, teraz to bolo takmer na konci. Skoro som Gabike ušla, ako som bežala a... a... a... no už to vysypem - som možno jediná návštevníčka, ktorá po sebe poctivo kefou vydrhla WC misu vo Vatikánskych múzeách. Nemohla som to nechať len tak, proste zasa ako doma :):):) Inak záhrady nie sú prístupné. Naozaj vidno minimum. Priebežne sú pozatvárané aj niektoré oddelenia múzeí, pri vstupe uvádzajú zoznam otvorených a uzavretých častí. Tie zatvárajú asi náhodne, takže sa nedá na to pripraviť. Pehliadková trasa je ale riešená štýl štart - stop, takže sa netreba báť, že niekde zablúdite. Jedinou nástrahou sú odbočky - ak niekde neodbočíte, k východu určite trafíte, ale niečo neuvidíte. Ak odbočíte, možno neuvidíte niečo iné :) Napr. k Borgiovským apartmánom je odbočka za Galériou máp doľava.
Po posedení na lavičke sme ešte rýchlo prebehli Pinacotecu. Dobre, že sme sa na ňu nevykašlali, lebo obrazy Leonarda da Vinci, Raffaella či Caravaggia a mnohých iných, ktorých ako laik obdivujem, hoci nepoznám, naozaj uchvátia. Bolo po štvrtej, múzeá sa už zatvárali a bolo tu prázdno (tiež je to len odbočka :) ), takže bolo to super ... a potom po ceste z múzea ma zastavila Dahlia - tak už viem, aj tento patchworkový vzor pochádza zo starého Ríma :)
Vonku sme museli počkať autobus a bohužiaľ, rozpršalo sa. Dosť som premokla, ale dalo sa to zvládnuť, lebo hoci som si vytvorila obraz špinavého, neudržiavaného Ríma a s budovami Vatikánu to vyzeralo rovnako (mimochodom, majú 4 000 000 návštevníkov ročne, čo robia s tými peniazmi ???? ), dojem z vyhliadky z kupoly Baziliky sv. Petra a z tých pár kúskov, ktoré som spomínala pri Vatikánskych múzeách, to prehlušil. Je to asi tak, Rím treba prijať taký, ako je. Ako spievala Marika Gombitová - pýcha a pád - myslím, že to platí aj dnes ...
|
Vatikánske múzeá - Dahlia :) |
Skútristka :) |
|
