Nedeľa 7.10. - Deň prvý ... Na El Clásico sa nezabúda!
Do Budapešti sme dorazili o pol štvrtej. Nabudúce nám stačí vyraziť o hodinu neskôr :) Mala som teda viac času myslieť na lietadlo ... a to veru ja nemusím, ja som tá, čo sa v našej rodine bojí lietania a keď môže, vyhne sa tomu ... Tentokrát som nemohla a nechcela :) Leteli sme RyanAirom ... batožinu sme ja aj Miloš mali menšiu, ako povolené rozmery 20x40x55cm (mne Danka požičala svoju Maxinku :) ).
Namiesto pochvaly nám tašky narvali pod nohy, aby sa ostatným cestujúcim obrovské kufre pomestili do priehradiek nad sedadlami. Nejak to majú predimenzované - nad každými 6 sedadlami je priehradka, do ktorej sa vojde 5 kufrov daných rozmerov. Počítajú, že každý šiesty pasažier letí bez batožiny? Viditeľne im to nevychádzalo a doplatili sme na to my, čo sme pravidlá dodržiavali ... ďalšie jasné rozhodnutie, nabudúce bedeme mať poriadny kufor !!!
Let bo celkom v pohode, aj keď ja som v pohode nebola, ale zvládla som to driemkajúc (zatvorené oči pomáhajú psychike - čo nevidíš, nebolí :) ) a šťastne sme doleteli :)
Z letiska do Barcelony sme sa dostali vláčikom R2. Medzi terminálmi T2A a T2B treba vojsť vlastne naspäť do letiskovej budovy, je tam odletová hala pre príjem batožiny T2B a hneď z budovy je eskalátor so smerovkami na renfe vláčik. Pri vstupe na vlakové nástupište nám teta pomohla kúpiť prvé barcelonské lístky T10 (10 jázd na 1h15min metrom,vláčikom či autobusmi za 9,65€).
Na T10 môžete cestovať viacerí - koľkokrát treba, toľkokrát sa lístok preženie vstupnými turniketmi. O chvíľku prifrčal vláčik a už sme sa viezli do Barce a zvedavo okukovali, čo nám ponúkal výhľad. Ľuba hneď zaujalo, že všade vidí klimatizácie ale nikde riny :) Stavbár:) Mne výhľady pripomínali Rím - len trochu udržiavanejší, trochu priestrannejší ... a tak trochu vlastne aj naše sídliská :) Vystúpili sme na Passeig de Gracia. Po tomto obrovskom nákupnom bulvári sme si to nasmerovali priamo ku gotickej štvrti. Ubytovať sme sa mohli až o 13:00, bolo okolo 10:10, mali sme čas ... Zasadli sme teda najskôr do najbližšej kaviarničky na rannú kávičku.
Po ulici už pobehovali prví fanúšikovia, tešiaci sa na večerný zápas ... a blízko nás odparkovali policajti, čo si tých fanúšikov strážili :) Kávička padla výborne, ale naše mlsné jazýčky ... dali sme si s Kamilou aj muffin a teda na tom mojom ujo cukrár cukrom nešetril! Mala som ho od ucha k uchu, po celom tričku, pod tričkom a možno aj nižšie ... strašné, cítila som sa ako malé decko, čo sa nevie normálne najesť a čumela som závistlivo na Kamilu, ako ho dokázala tak slušne a bez jednej smietky zjesť :) Mne už chýbala len múka, vajce a aj ja som mohla piecť :) Prášila som sa ešte poriadne dlho :)
Po kávičkovej (a samozrejme - pivovej pre chlapov) pauze sme si to konečne zamierili. Do Gotic Barri ... prechádzali sme cez Plaza Catalunya a keď sme videli tie dlhokánske, 3x zatočené rady na turistické autobusy, zmenili sme plány. Nebudeme chodiť týmito busmi, to by hrozilo, že niekde budeme čakať na voľný autobus hodinu ... budeme sa presôvať metrom. A potom som už vytiahla fotoaparát, lebo sme vkročili do histórie ...
ulica Portal del Angel, predĺženie Passeg de Grácia za Plaza Catalunya
Katedrála sv. Eulálie - záhradné arkády
Katedrála sv. Eulálie - husi v záhrade
Gotická štvrť (Barri Gotic)
Gotická štvrť (Barri Gotic)
Gotická štvrť - štrajk pred magistrátom na Plaza Sant Jaume
Uzučké uličky Gotickej štvrte boli také nádherne malebné a romantické .. a plné. Bolo horúco, pre mňa pocitovo hádam aj 28 stupňov. Oľutovala som, že nemám trojštvťové nohavice. Turistov všade plno, viacerí ako my - s batožinou. Do hlavnej Barcelonskej Katedrály (Katedrála sv. Eulálie) sme sa najskôr nedostali, keďže bola omša. Prešli sme len jej rozprávkovú záhradu s 13 husami, ktoré tam chovajú na počesť svätej Eulálie, ktorú Rimania mučili 13 rôznymi spôsobmi. Okolo demonštrantov sme si to zamierili ku kostolíku Santa Maria del Mar.
Úzke uličky ...
gotický kostolík Santa Maria del Mar
Santa Maria del Mar - vstupná brána
Santa Maria del Mar - rozetové okno nad vstupom
Santa Maria del Mar - pohľad od vstupu
Santa Maria del Mar - jedna z bočných minikaplniek
Santa Maria del Mar mnohí pokladajú za najkrajší gotický kostolík tejto štvrte. Ja sa k tejto skupinke pridávam, keď som doň vkročila, zmohla som sa na chabé tínedžerské "Waw ..." - jasné čisté línie gotiky bez preumelkovanej výzdoby unášajú moju dušu po svojich lomených oblúkoch k nebesiam ... Ak v Ríme bolo dookola kostolov mnoho relatívne veľkých výbežkov - kaplniek, tu to boli doslova kaplnôčky pre 2-3 ľudí. Každý má právo pri rozhovore s Bohom na svoje súkromie ... dokonale premyslené ...
Plaza del Rei s kráľovským palácom
Katedrála sv. Eulálie
Katedrála sv. Eulálie - vstup
Katedrála sv. Eulálie - detail vstupu
Katedrála sv. Eulálie - pohľad od vstupu
Katedrála sv. Eulálie - bočná loď
Kamilinou túžbou bolo vidieť Picassovo múzeum. Keď ale videla rad ľudí čakajúcich na lístky, rýchlo si to rozmyslela :) Nikdy nebola na poznávačke, takže najbližšie štyri dni som ju (a aj Miloša a Ľuba :) ) učila, že ak chcem niečo vidieť, ráno vstávam, plánujem a stojím v radoch ... ono to bez toho nejde, ale o to viac spomienok mi potom ostáva :) Od Picassovho múzea sme sa okolo starého kráľovského paláca, centra života v stredovekej Barcelone, vrátili ku Katedrále a už sme sa dostali aj do vnútra, ale zasa bola omša, takže tentokrát sme ju videli od hlavného vchodu. Ďalej nepúšťali. Nevideli sme teda sarkofág sv. Eulálie. Nevadilo, celá katedrála žiarila ako zo zlata.
Bočné malé kaplnôčky boli namiesto malých sôch zapratané obrovskými pozlátenými oltármi.Všetko pôsobilo nádherne, veľkolepo, oslavne ale pre mňa už tak umelo ... Oveľa viac ma oslovila atmosféra pred Katedrálou. Živé sochy, skupinky posedávajúcich i potulujúcich sa turistov ... na schodoch začal vyhrávať orchester a hneď sa dali rozlíšiť aj domáci :) Hodili tašky s nákupmi na kôpku, vytvorili kruh a tancovali ... takých tancujúcich kruhov tam bolo hádam aj 10 ... slniečko, pohoda, nádhera :)
Blížila sa jedna hodina a začala nás dobehovať únava. Hlavne Miloša, ktorý v noci šoféroval. Ono ani vláčiť sa s taškami v tom teple nebolo ktoviečo ... tak sme si to zamierili cez Ramblu do našej štvrte Raval. Arabská štvrť, v ktorej stretnúť prostitútku na ulici vyvolá asi toľko rozruchu, ako stretnúť mamu s dvoma deťmi a dvoma nákupnými taškami :) Boli sme zvedaví ... ale za jasného dňa to bola pohoda. Nič nezvyčajné, len menej turistov, viac Arabov a také prirodzenejšie. Už aj v Gotickej štvrti sme cítili na uliciach zápach ... ako moč ... v tejto štvrti to bolo miestami poriadne výrazné! Na tento pach Barcelony sme si po dvoch dňoch zvykli a
keď sme každý večer vídavali smetiarske autá a umývacie autá, čo brázdili centrum celú noc, usúdili sme, že to nebude moč - pravdepodobne to spúsobuje kombinácia problémov s kanalizáciou, tlakom, vlhkosťou ... Na prvé nadýchnutie odporné, na dvesté si to neuvedomíte :)
V hostali Rádio, už na okraji štvrte El Raval, nás už čakali. Všetky informácie z bookingu mali vytlačené, všetko vedeli - oproti minulorčnej dovolenke cez booking v Maďarsku maximálna ústretovosť hosťom od prvej minúty. Konečne sme nasadli do klaustrofobického výťahu, o ktorom sme toľko čítali, len si ho nevedeli predstaviť :) Zážitok :) Ale žiť tu v lete, pri 40 stupňových horúčavach a tej vysokej vlhkosti si neviem predstaviť ... Izbička malá ale čistá, na recepcii automat na kávu, viac sme nepotrebovali ... o päť minút sme spinkali a naberali sily na večerný zápas:)
Atmosféra pred Katedrálou ...
Atmosféra pred Katedrálou ...
Hostal Radio - naša izbička
Hostal Radio - pohľad z okna
Z hostela sme vyrazili o štvrtej. Potrebovali sme sa najesť a my s Kamilou sme si museli vyzdvihnúť lástky kdesi pri štadióne, nevedeli sme kde, tak sme si nechávali časovú rezervu. Hneď za hostalom na ulici Saint Antoni sme našli príjemný kebab Al Samdani. Jedlo bolo DOKONALÉ! Chlapi pobavili čašníka, keď chceli pivo :) Alkohol od Araba v arabskej štvrti? :) Nechali si chuť na štadión :) Po tejto ulici sme sa asi za päť minút dostali k zastávke metra Universitat a odtiaľ sme vyrazili k štadiónu. Problém s metrom je, že občas netušíte, ktorým východom vyjdete a kde ste - môžete byť aj 2 ulice mimo ulice s názvom stanice. Tak to bolo aj tentokrát a my sme na štadión trafili skôr náhodou - nasledovali sme poobliekaných fanúšikov :) Kým sme našli pokladne, kde nám s Kamilou vydali lástky (boli to pokladne múzea medzi štadiónom FC Barcelony a basketbalovým štadiónom Blaugrana), obišli sme trištvrte štadióna.
Chlapi nás nechali pri našej bráne č. 2 a išli si hľadať svoju bránu č.20., čo bola samozrejme zasa na opačnom konci štadióna :)
Takmer všetci fanúšikovia boli v domácich farbách - žltočervená pásikavá je vlajka Katalánska. Väčšina mala na tejto vlajke modrý trojuholník s bielou hviezdou - to je vlajka katalánskych separatistov. To slovo "separatista" mi znie strašne, ako terorista ... a oni sa len chcú oddeliť od Španielska ako kedysi my od Čiech ... už teraz majú vlastného prezidenta, sú najbohatšou krajinou Španielska a španielska vláda im na dotáciach uberá viac ako 9% odvodov ... vraj v iných štátoch najbohatším častiam uberajú maximálne 4% ... Nie som politik ani ekonóm, ale majú právo to chcieť ... netreba im hneď nadávať do separatistov ...
Naspäť k futbalu :) Videli sme príjazd domácich v modrom autobuse s portrétmi hviezd tímu - sprevádzal ho oslavný jasot, potlesk. Keď ale prichádzal Real Madrid, to bolo pisku, kriku, svetelných majákov a policajtov :) Už to bol zážitok:) Ďalší bol konečne vstup na štadión, keď ho otvorili a nakoniec, vyšľapať na naše najvyššie tribúny :) Boli tam aj výťahy, no ale neužijeme si my ženy schodov? :)
Nou Camp
Prichádza Real Madrid
Vlajka Katalánskych separatistov - mali ju hádam všetci domáci
A sme vo vnútri - hlavná fanúšička FC Barca :)
Ďalšia fanúšička - slabááá :)
Výhľad z Nou Campu
Sedeli sme s Kamilou medzi mnohými domácimi fanúšikmi. A vedľa nás ďalšia baba - Ruska :) Tiež bola s mužom, o ktorom ani nevedela, kde sedel :) Tri grácie :) Počas úvodnej hymny FC Barcelony sa štadión zahalil do žltočervených farieb - vtedy sme pochopili, na čo sú tie plagátiky, čo boli na každom sedadle :) Prvý polčas som bola seriózna dáma (na rozdiel od Kamily, tá to rozbalila od začiatku - ju by som na zápas nikdy nikde samu nepustila, to by nemuselo skončiť dobre :) ), ale v druhom polčase sme už kričali, jačali, tlieskali a dirigovali tých malých chudáčikov na ihrisku ako 90 000 ostatných fanúšikov :) Jeden starši Španiel za nami všetko komentoval,
takže sme presne vedeli, kto má loptu. Začuli sme "Pedro" a hneď sme kričali "Pedro, ideeeeš !" ... samozrejme sme fandili domácim :) Zápas skončil 2:2. Podľa nás, zaslúžene, prvý polčas bol lepší Real Mdrid, druhý Barca. Góly dali hviezdy - za Barcu Messi, za Madrid Ronaldo. Domáci veru nevyzerali spokojní, na koniec ani nezatlieskali, hoci inak celá atmosféra bola fantastická - 90 000 ľudí sa modlilo za víťazstvo svojho tímu a tú silu bolo cítiť v ovzduší!!!
Trištvrte hodiny pred zápasom - ešte prázdno
Najväčší štadión v Európe - pre 90 000 divákov
Povzbudzovanie domácich
Už sa hraje a je plno ...
Po zápase sme sa našli s chlapmi a tí vraj sedeli nad fanúšikmi Realu. Boli za mrežami :) Bezpečnosť je bezpečnosť:) Všeobecne, na zápase podávali len čapované pivo, nič tvrdé, nikde ste nevideli nikoho opitého. Pri vstupe kontrolovali a kto si niesol vodu, musel vrchnák vyhodiť. Keď sme si kúpili vodu vo fľaši v bufete, vrchnák nám nedali - nič sa nedalo hodiť na ihrisko. Za celý zápas sme na ihrisko videli doletieť jedinú lastovičku zo žltého plagátika (Kamila na to hneď vypustila aj svoj plagátik ten ale pristál na najbližších hlavách pod nami :)). A teraz, užite si tú úžasnú atmosféru s nami:
Hymna FC Barcelona s farbami Katalánskej vlajky ...:
Fantastická atmosféra zápasu:
Cesta domov metrom po zápase bol dokonalý saunový zážitok ... Mala som pocit, že ani nedocestujeme. Na niektorých staniciach metro ani neotváralo dvere, bolo napchaté do prasknutia. Keď sme vystúpili konečne na Universitate, záchranou našich dehydrovaných tiel bola otvorená ruská reštaurácia, kde dávali chvalabohu aj pivo :) Inak by to chlapi neprežili, piť malinovky :D Do postele sme sa dostali po polnoci, unavení maximálne a spokojní ešte viac - prvý nádherný deň v Barcelone za nami :)
