Streda 10.10. - Deň štvrtý ... Montserrat - rozprávka ukrytá v skalách
|
| Vstali sme skoro, aby sme chytili prvý vlak na Montserrat, ktorý odchádzal z Plaza Espanya o 8:36. Lístok, ktorý sme si kúpili deň predtým na Plaza Espanya v turistickom info stánku, bol kombinovaný lístok TransMontserrat a platil na cestu metrom, vlakom R5 pod Montserrat, pozemnou lanovkou (Cremallera) na Montserrat a to isté aj naspäť,
plus na Montserrate na obe zubačky - Sant Joan aj Santa Cova. Celý deň sme mali o cestu postarané, stačilo nastupovať. Na nástupište vlaku sme prišli skôr, čo sa nakoniec opalatilo, lebo cestavola veľa ľudí a tak sme si mohli sadnúť. R5 cestuje častejšie, ako sú turistom ponúkané odchody na Montserrat (8:36, 9:36, 10:36 ...), ale pravdepodobne prípoj lanovky na Montserrat je len k týmto konkrétnym časom.
Podriemkavali sme a s obavami sledovali teplomer, teplota vonku klesala až na 18 stupnov celzia ... Už pred výstupnou stanicou pre prestup na kabínkovú vzdušnú lanovku Montserrat Aeri sa dali tušiť skaly okolo nás, zahaľovala ich hustá hmla a všetko vyzeralo priam strašidelne. Po hodinke cesty sme v stanici Monistrol de Montserrat prestúpili na pozemnú lanovku. Vodič lanovky sa priviezol s nami vlakom, beťár :)
Lanovka odišla takmer okamžite a približne o 10:10 sme vystúpili na Montserrate. Po výstupe sa väčšina turistov rozbehla priam poklusom kdesi hore ... a my sme si pomalým plíživým tempom poprosili mapy v infocentre, skontrolovali sme WC a presunuli sa na námestíčko pred kláštorom. Všetko vyzeralo tak nádherne rozprávkovo a hoci tancujúca hmla veľmi nedovoľovala fotiť, navodzovala pravú mystickú atmosféru.
Určili sme si smer Bazilika a popod oblúkový podchod sme prešli na átrium pred bazilikou. Už pri prvom pohľade som zvýskla, átrium bolo vydláždené dahliou, vzorom, ktorý použil aj Michelangelo na Kapitolský vŕšok v Ríme! Ktovie, kto od koho kopíroval :) Dookolo átria vedú chodby chránené oblúkovým stĺporadím, steny sú zdobené sochami svätcov, kresbami, pod každým oblúkom niečo iné .... Všetko vyzeralo veľmi vkusne, zladené v bielo-béžovo-hnedej kombnácii.
Zaujala ma socha sv. Ignáca z Loyoly, zakladateľa Jezuitského rádu. Určite preto, že počas vysokej školy som chodila na stretká k jezuitom :)
|
Montserrat Monastery - schody na námestie |
Montserrat Monastery - Bazilika |
Montserrat Bazilika - cesta k Čiernej Madone |
Montserrat Bazilika - átrium |
Montserrat Bazilika - sv. Ignác z Loyoly |
Cez nádherný vstup Baziliky sme vošli dnu a prekvapilo ma, že je takmer prázdna ....kde sú tie desiatky turistov, ktorí tu bežali pred nami??? Rozhodla som sa to neriešiť, veď hádam sa nájdu :) a vychutmala si interiér Baziliky, ktorý bol síce na môj vkus viac prizdobený, ale napriek tomu vyzeral vyvážený, zladený ... človek sa cítil príjemne a v takmer dokonalom tichu sa dalo posedieť, porozjímať, pokochať sa ...
A všimnúť si, že nad oltárom vpredu je malé okienko, kde vidno ľudí, ktorí prechádzajú popred čiernu Madonnu a dotýkajú sa jej. Tak nastal čas pohľadať, ako sa tam dotaneme ... a našli sme.
Cesta k Madonne sa začína v pravej chodbe átria, t.j. vpravo od hlavného vchodu do Baziliky. Z vnútra sa tam dostať nedá, len keď si prezeráte pravú časť, za mrežami vidíte zástup ľudí .... No a bolo 10:30 a dvere k Čiernej Madonne sa o tomto čase zatvorili, keďže sa chystala omša ...
a už som vedela, kde sa ponáhľali a kde sa stratili všetci naši spolucestujúci :) My sme už otvorené dvere nestihli, tak sme sa rozhodli prejsť po Montserrate, prezrieť vyhliadky, dať si kávičku a ničo dobré. Dvere a cestu k Madonne mali otvoriť o 12:30, chceli sme sa vrátiť okolo pol dvanástej, nech nie je nejaký dlhý rad (bolo 10:30 a rad viedol po dĺžke celého kostola ...)
|
Montserrat Bazilika - vstup |
Montserrat Bazilika |
Montserrat Bazilika - oltár s okienkom ku Čiernej Madone |
Montserrat - tancujúca hmla |
Montserrat - terasy, vyhliadky |
Montserrat Bazilika - odzadu |
V reštaurácii sa nám zastavil čas. Hmla začala stúpať a konečne poskytla nejaké výhľady, slniečko sa predralo von a zohrialo okolie, až nám bolo horúco a ranné obavy z chladného dňa sa úplne rozplynuli. Do radu k čiernej Madone sme dobehli pár minút po pol dvanástej (len ja a Kamila, chlapi ostali pri pivku s tým, že potom nás počkajú v Bazilike a porozjímajú :) ), ale už viedol cez celé átrium pred kláštor - až na námestíčko. Turistov výrazne pribudlo, všade ich bolo až neuveriteľne veľa ...
Našťastie cestu k Madone otvorili už o 12:00 a rad sa pohol. Na začiatku cesty som si vzala letáčik o celej ceste. Len v nemčine, angličtina už bola rozobratá, ale aspoň som pozerala obrázky oltárov a brán, ktorými sme pomaly prechádzali :) Asi pri druhom oltári je na stene zavesený meč. Názvy oltárov som vydedukovala z letáčiku, toto ma zaujalo a čítala som - meč sv. Ignáca z Loyoly ... Zasa Ignác? Čo má on s Monserratom? Nevedela som, ale Už viem ... V Montserrate sa zavŕšila zmena Ignácovho života. Po noci prebdenej pri montserratskej Čiernej Madone odložil meč a z kráľovského rytiera sa stal pútnik hľadajúci zmysel života.
Pri samotnej Madone sa fotiť nedalo. Ani sa nečudujem, to by sme tú cestu v rade neprešli za 40 minút. ale za 80 ... Čierna Madona Z Montserratu je drevená socha Madony s dieťaťom. Zčernela len časom, možno od veľkého počtu sviečok, ktoré pri nej veriaci pálili ... Celá je chránená sklom, z ktorého je cez otvor prístupná jej pravá ruka s guľou. Ľudia prechádzajúci okolo sa na chvíľku zastavia, dotknú sa guľe a v mysli im prebehnú možno motlitby, prosby či poďakovanie ... Absolvovala som to bez nejakého hlbšieho zážitku. Skôr ma dojímala ľudská pokora a bázeň, s akou každý k soche pristupoval, ako samotné tajomstvo Madony.
Hneď za sochou je miestnosť s letáčikmi, čo urobiť po návšteve La Morenety, ako ju volajú domáci. Podľa anglického návodu som teda vybehla
okolo jaskyniek so sviečkami, kúpila jednu v átriu a vrátila sa zapáliť ju a pomodliť sa motlidbu. Síce v angličtine, ale celkom som jej rozumela ... Zapálila som sviečku, vytiahla už naštudovaný anglický text a začala čítať ... a s plynúcimi slovami motlitby sa moje ruky roztriasli a pred očami sa mi vyvolali desiatky zážitkov, ktoré tie slová pre mňa znamenali ...Niektoré chvíle pretrvávajú v ľuďoch dlhšie, ako samotná ich doba trvania. Musia dozrieť, aby sme ich dokázali prijať. Tak to bolo so mnou a montserratskou Čiernou Madonou.
Tu je tá motlitba v slovenčine, ak by niekto potreboval: "Táto sviečka je zanmením mojej viery a všetkého, čím som. Nech jej malý plameň je symbolom darov, ktoré teraz predkladám Panne Márii - môj život, moje motlitby, ľudia ktorých milujem, všetky moje starosti, moje radosti i smútky a špeciálne moja vďačnosť za všetko, ó Pane, čo dostávam od Teba na príhovor Našej Pani z Montserratu. Amen."
|
Cesta k Čiernej Madone |
Cesta k Čiernej Madone - brána Angelica |
Cesta k Čiernej Madone - detail brány Angelica |
Cesta od Čiernej Madony - umelé jaskynky so sviečkami |
Cesta od Čiernej Madony - hlavný oltár pred sviečkami |
| Okolo jednej sme chytili prvú zubačku na vrcholky Montserratu, na Sant Joan. Hmla ustúpila a chceli sme to využiť. Bolo tak nádherne, že hoci som to neplánovala, Kamila s Ľubom ma aj bez slov presvedčili na prechádzku k najbližšej kaplnke, ktorá trvala 15 minút. Kaplnka Sant Joan je prázdna a zatvorená, ale hneď za ňou sú zrúcaniny skalného príbytku Sant Onofre. Vraj predsieň izba a 2 spálne - ale vyzeralo to ako skalný hrad. Po ruinách sa dá potúlať a cez ne sa dostať k cestičke vedúcej krížom cez skalné homole až na ich vrchol. Všetko to strašne lákalo ... priama cesta do rozprávky ... ale čas bol neúprosný ... aby človek prešiel a vychutnal si všetky tajomstvá chodníčkov, potreboval by aspoň 3 dni na Montserrate. Ktovie, možno raz ...
|
Montserrat Monastery ... |
Cesta od stanice hornej zubačky ku kaplnke Sant Joan |
Sant Onofre - príbytok v skalách |
Sant Joan - kaplnka v skalách |
Cestička späť k zubačke ... |
... zo Sant Onofre až k vrcholkom skalných homôľ |
| Po návrate zo Sant Joan sme vyskúšali druhú zubačku, vedúcu dole k svätej jaskyni - Santa Cova. Ďalšia 20 minútová prechádzka tam, 20 naspäť, ale ťažšia, terén striedavo klesal a stúpal. Po ceste je mnoho oltárov, sôch, krížov ... krížová cesta, pre nás po 4dňovom chodení bola krížovou už doslova a do písmena :)
|
... zo Sant Onofre až k vrcholkom skalných homôľ |
Cesta k Svätej jaskyni (Santa Cova) - pohľad zdola na Montserrat Monastery |
Cesta k Svätej jaskyni (Santa Cova) |
Cesta k Svätej jaskyni - jeden z oltárov krížovej cesty |
Cesta k Svätej jaskyni - údolie a nosník visutej lanovky |
Cesta k Svätej jaskyni - pohľad do údolia |
| Na konci nás čakala kaplnka, ktorej oltár tvorí stenu jaskyne, kde našli Čiernu Madonu. Vo vedľajšej miestnosti je priestor pre obätné dary Madone ...veľmi pôsobivé miesto. Doma som sa snažila zistiť históriu čiernej Madony . Informácie sú kusé, neúplné, ale poskladala som toto: Podľa legendy Čiernu Madonu vystrúhal evanjelista Lukáš okolo roku 50 a priniesol do Španielska. Jej cesta sa dá sledovať asi do r. 718, vtedy informácie o nej miznú. Pravdepodobne ju ukryli v horách pred nájazdami Maurov. V jednen deň r. 880 pastieri v Montserrate videli svetlo smerujúce z neba k jednému miestu v skalách a počuli nebeskú hudbu. Zavolali kňaza a biskupa a spolu sa vybrali na miesto, kde ukazovalo svetlo. Tam v jaskyni našli Čiernu Madonu. Biskup ju chcel odniesť do kláštora v Manrese,
socha ale po ceste oťažievala, až bola taká ťažká, že je nevedeli odniesť a ostala v horách. V nasledujúcich rokoch začali v Montseratte stavať kaplnky a od 11 storočia sa už spomína aj samotný benediktínsky kláštor s Čiernou Madonou. Bohužiaľ, najnovšie výskumy zistili, že socha pochádza z 12 storočia ... aj napriek tomu sa s ňou spájajú mnohé zázraky a vyzdravenia a v r. 1881 ju pápež Leo XIII. posvätil ako patrónku Katalánska.
|
Montserrat - Santa Cova (Kaplnka svätej jaskyne) |
Montserrat - Santa Cova (Kaplnka svätej jaskyne) |
Santa Cova - jaskyňa ako oltár |
Santa Cova - čierna Madona |
Obätné dary Madone |
Montserrat - zubačka na Sant Joan (Funicular de Sant Joan) |
| Po návrate z Kaplnky Svätej jaskyne sme sa na Montserrate najedli, na počudovanie za ceny lepšie ako v Barcelone a hneď nám o 16:15 odchádzala lanovka naspäť do Barcelony. Bol to prenádherný deň a všetci štyria sme sa zhodli, že tu sa oplatí vrátiť na dlhšie! Oddych v lanovke smerom dolu i vo vlaku veľmi dobre padol. Pochvaľovali sme si naše rozhodnutie ísť pozemnou lanovkou - vlak sme naplnili my "pozemní" a na ďalšej zastávke si už tí "visutí" nemali kde sadnúť. Po návrate som ukecala Miloša, aby sme ešte za svetla prebehli Casá Milá a Casa Batló. Keď už sme tu ... :) Bola to tzv. metro turistika - metrom sme sa dostali k domu, poštudovali východy a vystúpili presne tým, ktorý končil presne pred domom :) Pofotila som si domčeky, poobdivovala nádherné mozaiky na Casa Batló a bežali sme si oddýchnuť "domov". Pri našom hostelíku Radio sme sa najedli
- odporúčam kebab od už odskúšaného Al Samdaniho na Ronda de Sant Antoni - bol dokonalý a odvtedy milujem kebaby!!! Aj keď ... ani predtým ani potom som zatiaľ iný nejedla :) Ale Miloš áno a len chválil :)
|
Gaudí : Casa Batló |
Casa Batló - lebky |
Casa Batló - kosti |
Gaudí : Casa Milá alebo La Pedrera (Kameňolom) |
La Pedrera - strecha |
La Pedrera - mohutný vstup |
| Večer sme sa vybehli rozlúčiť sa s Barcelonou a jej nočným životom do už našej terasky reštaurácie "U uja fúzatého", v uličke blízko Rambly. Chlapi si vychutnali pivko a my baby sme pochlipkávali sangriu z hliného džbána, ochutenú cukrom, citrónom a ľadom a zajedali ju úžasnými španielskymi olivami (sú oveľa menej slané a len mierne mastnejšie, ako tie naše ... a oveľa chutnejšie). Začalo nám byť smutno, že zajtra ráno už odchádzame ...
|
|
