... už veru sme, ale najskôr sme sa vo štvrtok ráno museli dostať na letisko. Každý sprievodca strašil prestupom metro - vlak R2 na letisko na Plasseig de Gracia. No ... bolo na tom niečo ... prechod z metra na vlak nám trval hádam aj pol hodiny.
Základ je, držať sa smeroviek na R2. A keďže sa po trase vychádza z podzemia, treba sa držať farebných čiar nakreslených na zemi !!! Potom určite nezablúdite ! (Toto sme si nevšimli pri príchode a vtedy sme sa na cestu museli pýtať ...) A hoci R2 chodí len každú pol hodiny, my sme prišli na nástupište rovno s vlakom, dokonalé načasovanie :)
Problém ale bol s jedlom na letisku. Hoci bolo pol ôsmej ráno, mali poslednú obschnutú šunkovú bagetu a potom len s praženicou, fujtajbl... káva ako spred roka a v papierových pohárikoch... ceny šialené ... v duchu som si nadávala, že ma Miloš presvedčil, že sa najeme na letisku. Mohla som kúpiť tie buchty, ako som chcela a zjedli
by sme pred prechodom skenermi ... na letisko sa už nespoľahnem! Mali sme ešte hodinku čas a nakúpili posledné suveníry .. a zbohom Barcelona :( Let naspäť bol oveľ pokojnejší, dokonale hladký a ja som aj sem tam vykukla z okienka :)
Nepríjemný zážitok ma ešte čakal v Maďarsku. Chceli sme sa najesť vo Forró. Pečenú kačku už nemali, chlapi to nahradili rezňom a ja blbá vyprážaným syrom ... ako som oľutovala, keď mi doniesli vyprsyr s RYŽOU !!! že to tak podávajú vždy a je to aj v jedálnom lístku (je, milimetrovými písmenkami pod vyprážaným syrom, výberom z 3 druhov syrov a cenou ... ). Forró nikdy vic !!!
Ale do Barcelony kedykoľvek naspäť!!! Očarila mňa aj Miloša, zamilovali sme sa do nej na prvý pohľad a neviem si predstaviť, že sa tam nevrátim ... musím ... na také lásky sa proste nezabúda ... Ostatne, čaká nás ešte Montjuic s Olympyjským štadiónom a stredovekým hradom, Picassovo múzeum, Múzeum čokolády či erotiky, kláštor Pedralbes, ZOO ... chcem sa vrátiť a teda dôvod sa vždy nájde :)
A kto nevydržal čítať túto podrobnú správu o ceste do raja, tu nájde jej skrátenú verziu.
|
