Sobota 15.9. - Deň tretí ... počas slnečného dňa je svet krajší - aj Rím ...
|
Posledný deň v Ríme sme sa s radosťou prebúdzali do slnečného dňa. Čakala nás dlhá prechádzka Rímom, takže pekné počasie prišlo naozaj na poslednú chvíľu. Naštartovali sme sa chlebíkom s lekvárom, rozlúčili s hotelíkom a morom, napratali batožinu do autobusu a vyrazili.
Prvou zastávkou tohto dňa boli Sväté schody. Je to 28 schodov, po ktorých kráčal Ježiš Kristus v paláci Pontia Piláta v Jeruzaleme. Do Ríma ich dala doniesť ako relikviu sv. Helena (matka cisára Konštantína I.). Sú mramorové, ale sú pokryté drevom, v ktorom sú miestami malé presklené priehľady na pôvodný mramor v miestach, kde sú kvapky Ježišovej krvi. Je to pútnické miesto pri Lateránskej Bazilike a po schodoch chodia veriaci len po kolenách.
Už pred budovou som rozmýšľala, či vyjdem schody po kolenách alebo nie. S mojou vierou je to asi ako s vierou mnohých dospelých - ako na hojdačke. Momentálne možno viac dole, ale o pár mesiacov to môže byť oveľa vyššie a asi by som potom ľutovala, že som tu bola a nevyužila príležitosť ... A tak som sa rozumom pri plnom vedomí a bez emócií rozhodla vyšľapať to na kolenách a samozrejme, na každom schode odmodliť aspoň ten povinný Otčenáš a Zdravas ... Suché rozhodnutie, nič viac ... Potom som vykročila ku schodom a prešla za tú malú železnú bráničku už v budove (na fotke ju vidno dole) ... a v tej chvíli som sa roztriasla a slzy mi vystúpili do očí ...z obyčajného rozhodnutia sa stal hlboký duchovný zážitok ... Treba iný dôkaz na to, že Boh a jeho láska je so mnou, aj keď ja ho nevnímam a možno doslova chvíľami na jeho prítomnosť kašlem?
|
Všadeprítomné nádherné pínie |
Lateránska Bazilika na slnku |
Časť pôvodneho pápežského paláca v Lateráne - súčasť budovyso svätými schodmi |
Vchod ku Svätým schodom |
Sväté schody |
Bazilika Santa Maria Maggiore - Panny Máre Snežnej |
Pod vplyvom slniečka a nádherného nepochopiteľného zážitku na Svátých schodoch bol pre mňa celý nasledujúci deň nádherný a žiarivý. V Bazilike Panny Márie Snežnej som sa dokonca dočkala kostola aj so stoličkami :) Ďalší dobrý bod pre Rím :) Aj samotná Bazilika je pekná, ale s tými stoličkami je oveľa krajšia - nie je to len prázdna nádoba bez obsahu ... Nebola som vedomostne pripravená, takže hoci bol možný prístup pod baldachýn s hlavnou relikviou, nešla som tam a len zdiaľky odfotila. Až doma som si pripomenula, že tou relikviou sú kúsky Ježiškových jasličiek. Škoda. Ale čakal nás naozaj dlhý deň, šetrila som každý meter, čo nebolo nutné prejsť ... Zato v Bazilike sv. Petra v okovách bola relikvia jasne viditeľná zdiaľky, takže sa nedalo odalať túžbe zísť tých niekoľko schodov a obzrieť si okovy sv. Petra zbližšia. Nakoniec som si prezrela Michelangelovho Mojžiša. Nachádza sa pri hlavnom oltári vo výklenku vpravo.
Určite ho nikto neminie, je tam najviac ľudí. Je síce ďalej, ale je dostatočne veľký, nádherný, majestátny ... vodca.
|
Bazilika Santa Maria Maggiore - pohľad od vstupu |
Bazilika Santa Maria Maggiore - podlaha |
Bazilika Santa Maria Maggiore - relikvie pod baldachýnom - Ježiškove jasličky |
Bazilika Sv.Petra v okovách (San Pietro in Vincoli) - okovy |
Bazilika Sv.Petra v okovách (San Pietro in Vincoli) - Michelangelov pamätník pápežévi Júliusovi II. - Mojžiš, Lia a Ráchel |
Bazilika Sv.Petra v okovách (San Pietro in Vincoli) - pohľad od vstupu |
Po okovách sv. Petra nás čakala dlhšia trasa po Ríme k Fontáne di Trevi. Počas slnečného dňa naozaj príjemná prechádzka, počas ktorej som fotila mnoho pamiatok druhý krát, lebo zaliate slnkom vyzerali oveľa krajšie ...
|
Zákutie po ceste |
Rímska ulička so skútrami |
Augustus |
Trajánove fórum zaliate slnkom |
Trajánov stĺp zaliaty slnkom |
Benátsky palác zaliaty slnkom |
Prechádzali sme hlavnými turistickými tepnami a v úzkych uličkách sme sa miestami pretláčali pomedzi davy turistov a obchodíky so suvenírmi. Jediné ma zarážalo, nikde som nevidela tých typických Talianov ako z filmu - čierne vlasy, snedá pleť, ale nie úplne tmavá. V obchodoch obsluhovali Vietnamci a Číňania, v pouličných stánkoch to boli poväčšine arabské národnosti, potom úplne bieli ľudia ešte aj s plavými vlasmi, naozaj len zopár černochov ... a Taliani nikde :(
Pomaly sme došli k Fontáne di Trevi, ktorú navrhol Bernini a preslávil Felliniho film Sladký život (La dolce vita). Anita Eckberg sa vo fontáne kúpala a Marcello Mastroianni Anitu vo fontáne bozkával. Romantika ako vyšitá :) Obzreli sme si fontánu a áno, je krásna ... prekásna ... ale ja som čakala, že pred ňou je nejaké námestíčko, stoly a stoličky pred reštauráciami ... bola som úúúplne vedľa. Ako mnoho rímskych skvostov, fontána na vás neočakávane "vyhukne" spoza rohu, dookola nej z každej strany je voľných tak maximálne 10m, všade plno ľudí, tlačenica. Ale tretí deň v Ríme ma to už nerozlaďovalo, už som pozerala len na to pekné :) Hodila som do fontány dvojcentovku, nech sa do Ríma vrátim :) Vraj kto do fontány hodí až 2 mince, nájde v Ríme lásku, kto tam hodí 3 mince, v Ríme sa aj ožení či vydá ... tak toto som radšej netestovala a nepokúšala osud :D Každý deň vylovia z Fontány di Trevi mince v hodnote viac ako 3000 EUR,
ktoré putujú do charitatívnej organizácie Caritas, ktorá za ne sprostredkúva jedlo ľuďom v núdzi. Nabrali sme si s Gabi vodu, pofotili sa a išli nájsť nejú prijateľnú reštauráciu v okolitých uličkách, kde nebudú chcieť za jedno menu 22 € :)
|
Pamätník Victora Emanuela II. zaliaty slnkom |
Uzučká rímska ulica |
Typická rímska reštaurácia |
Všade samé skútre |
Obchodíky so suvenírmi |
Fontána di Trevi |
Aj sme našli .. menu stálo 7€, dali sme si špagety "carbonara" (s vajíčkom, slaninkou a šunkou, dobre nakorenené, mňam) a vínko za 3€ a ak bol svet dovtedy krásny, odvtedy vol ešte krajší :) K naším záchodovým zážitkom sa pridal ďalší v zmrzlinárni pri fontáne, keď Gabi pre veľa ľudí nevidela kadiaľ ísť a namiesto von si to z dámskeho WC namierila suverénne na pánske, čím rozosmiala celý okolitý dav :)
Našou ďalšou zastávkou bolo Španielske námestie (Plazza di Spagna) so Španielskymi schodmi, ktoré preslávil film Prázdniny v Ríme s Audrey Hepburn. Mnohí už mali dosť, ale vďaka prechádzkovému tempu sme s Gabikou vládali a nielen sa na schodoch odfotili, ale sme ich aj prebehli. Vľavo hore, vpravo dole :)
|
Romantika pri fontáne I. :) |
Romantika pri fontáne II. :) |
Pohľad z opačného rohu - žiadna romantika |
Španielske veľvyslanectvo |
Španielske schody s Gabi |
Španielske schody so mnou |
Na najdrahšej ulici v Ríme Via dei Condotti (vraj tu býva Sophia Loren, ale nestretli sme ju :) ) sme len pokukovali po výkladoch, ale keďže nemali naše veľkosti, nemohli sme tam nič utratiť :D
|
Španielske schody na Španielskom námestí |
Via dei Condotti |
Nemali naše čísla :) |
Palác Chigi na Piazza Colonna, sídlo talianskej vlády |
Piazza Colonna |
Jedno z malých rímskych námestíčok |
Cez Piazza Colonna s mramorovým stĺpom Marka Aurélia (na vrchu je sv. Pavol) a mnoho malebných námestíčok a romantických uličiek sme sa prebojovali (chvíľami doslova - cez všadeprítomné davy turistov) k Panteónu. Ale po ceste ma zasa niečo potešilo :) Zahliadli sme náhodou dve svatby. Na každej práve ľudia vychádzali z nejakého malého kostolíka, kde turisti nezavadzajú a čakali nevestu ... a boli to TALIANI :) - takí, akých som chcela vidieť - vlasy ako uhoľ, opálená snedá pleť ... už som len čakala, že spoza nich vystúpi pravá Rimanka - Sophia Loren :)
|
... a obchodík na námestíčku - že fotím aj Japonca som zistila až doma :) |
Panteón |
Mravčekovia v tieni Panteónu |
Vstup do Panteónu |
Panteón - hrobka Victora Emanuela II. |
Panteón - hlavný oltár |
Panteón nás očaril obe. Darmo, antika má svoju silu a takto zachovaná ja úžasná a majestátna. Človek vstupujúci do takého chrámu je taky malilinký a bezvýznamný, že musí uveriť v Boha - niečo veľké a dôveryhodné, čo sa oňho v tom obrovskom priestore vždy postará ... Prezreli sme si aj hrob Raffaela, no pre zlé osvetlenie a veľa ľudí fotky nevyšli. Ale videli sme ... Avideli sme aj malý nenápadný kostolík Santa Maria sopra Minerva,
ktorý v sebe skrýva okrem iných aj taký poklad, ako je Michelangelov Vzkriesený Kristus.
|
Námestie pred Panteónom |
Sloník Berniniho žiaka so staroegyptským obeliskom pred Kostolom Santa Maria Sopra Minerva |
Santa Maria Sopra Minerva - sarkofág s telom sv. Kataríny Sienskej |
Santa Maria Sopra Minerva - Michelangelov Vzkriesený Kristus |
Borrominiho Kostol sv. Agnesy na námestí Piazza Navona |
Veselo pred fontánou štyroch riek na Piazza Navona :) |
Našou predposlednou zastávkou bolo námestie Piazza Navona s Fontánou štyroch riek - áno, áno, tá z filmu Dana Browna Anjeli a démoni. Tom Hanks sa tam odušu potápa, aby vylovil kardinála, pritom je v nej vody tak po kolená. Námastie je prvé väčšie, ktoré som videla v Ríme. Kedysi to bol Domiciánov štadión, ktorý sa dal napustiť vodou a kde sa predvádzali vyhraté rímske námorné bitky. Celé námestie je obsadené maliarmi a umelcami ponúkajúcimi na predaj svoje dielka. Príjemné prostredie s najstaršou zmrzlinárňou v Ríme. Len nepozerajte na zem - záplava špakov :)
|
Borrominiho Agnesa nepozerá na "škaredú fontánu" ... |
Berniniho Fontána podrží kostol, čo sa isto zrúti :) |
Berniniho Fontána štyroch riek na Piazza Navona |
Piazza Navona |
Justičný palác |
Smarty parkujú správne ! |
Po brehu Tiberu sme prešli k Anjelskému mostu a Anjelskému hradu. Vychutnali sme si príjemný pohľad na Baziliku sv. Petra, nabrali poslednýkrát vodu vo vatikánskej fontáne, na uliciach pred Vatikánom nakúpili posledné suveníry a po krásnom, ale dlhom a úmornom dni s radosťou sadli do autobusu s jediným cieľom - oddýchnuť si a dostať sa domov.
|
Anjelsky hrad |
Igelitka za chrbtom :D |
Bazilika sv. Petra od Anjelskeho hradu |
Gabi čapuje vatikánsku vodičku |
|