Utorok 13.8. - Deň tretí ... jaskyne, kostoly a tanky
|
Na utorok som naplánovala Pečerskú Lavru a Múzeum Veľkej vlasteneckej vojny. Po kyjevskom chlebíku na raňajky boli hneď bruchá plné (je poriadne hutný, hustý - oveľa viac, ako ten ako ten mäkkučký, jemnučký slovensky kyjevský) a už sa šľapalo na Majdan na metro ... Metrom na Arzenálnu, ktorú sme si už deň predtým otestovali a odtiaľ asi 15 min. peši doľava, k Lavre.
Po ľavej strane sme míňali Pamätník neznámemu vojakovi (vysoký stĺp) a k Pamätníku a Múzeu hladomoru 1932-1933 sme aj zabočili a oddýchli si v príjemnom tieni parčíku. Múzeum bolo bohužiaľ ešte ráno zatvorené, isto by sme nakukli, hlavne Miška to zaujalo ... Potom to už do Lavry bolo čo by kameňom dohodil.
Pečerská Lavra (doslovne preložené Jaskynný Kláštor) je systém 23 chrámov (z toho 6 jaskynných) založený v 11. storočí mníchom Antonym a celý komplex v súčasnosti patrí Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (patriarchát Moskva). Je sídlom metropolitu Vladimíra. Z tohto dôvodu je dodržiavanie pravidiel pravoslávnej cirkvi pri vstupe do kostolov
v tomto komplexe naozaj ortodoxné a preto je fajn mať sukňu a zahaliť si šatkou ramená a hlavu. Od roku 1990 je Pečerská Lavra zapísaná do zoznamu UNESCO. Je vraj vyzdobená 8,5 tonami zlata ... fííííííííííha ....
|
Kópia vstupnej brány do Kyjeva z 10. storočia, ktorá bola zničená pri nájazdoch mongolských tatárov r. 1240, s Archanjelom Michalom na vrchu |
Námestie Nezávislosti (Majdan Nezaležnosti) |
Pamätník a múzeum hladomoru 1932-1933, sovietská vláda nechala hladom zahynúť cca 3 milióny Ukrajincov |
Pamätník a múzeum hladomoru 1932-1933 |
Pečerská Lavra - vstup |
Pečerská Lavra - Uspenský chrám |
Lístky sa kupujú v búdke pred komplexom. Vstupné bolo 3hr na priestranstvo, 50/25hr expozície.
Keďže Miško a Miloš nešli do Sofijského chrámu, tentokrát som sa nepýtyla a kúpila všetkým lístky za 50 hrivien. Aby o nič neprišli ... a chyba. Naozaj stačili tie 3 hrivnové :) Múzea a výstavky sú výsostne s pravoslávnou tématikou (čo sme nemuseli) a v kostoloch, ak vôbec boli otvorené, nikto sa nestaral, či máme lístky ...
Bolo ráno, stavali ešte nejaké stánky, mníšky už žobrali (aj pred Lavrou bolo plno žobrákov) a v Uspenskom chráme (č.2 na pláne v odkaze dole) bola omša. Nechcela som rušiť bohoslužby - na rozdiel od mnohých, čo tam vliezli (naozaj pozor - ženy so šatkou !!! ) - že prídem po bohoslužbe. Veľká lavrská zvonica (veža)(č.3) bola bohužiaľ v rekonštrukcii, zavretá. Prešli sme si základný komplex (Trapézový palác a Chrám - č. 4 a 5)a po smerovkách sa vydali k jaskyniam Bližných Pečer. Vybrali sme sa Galériou k Bližným Pečerám (č.29), takou drevenou chodbou,
aj keď ani podľa vytlačeného plánu z ich stránky som netušila, či ideme dobre. Chodba je ako trhovisko, samé krížiky, obrázky a domáce produkty (mydlá, džemy ... ) vyrobené mníchami v Lavre. Cez okno sme videli mníchov oberať slivky - no smola, slivovica bude neskôr:) Skôr náhodou ako vedome sme našli aj jaskyný chrám Bližných Pečer (č.36)... Za pár hrivien si tu každý kúpil sviečku (také vysokánske úzke - bol tam aj namaľovaný návod, ako sviečku držať :) ),
dievčatá povinne nasadili zavinovacie sukne (mala som trištvťové nohavice - pod kolená, ale nanútili aj mne kus látky ako zavinovaciu sukňu, hoci bola kratšia ako tie nohavice :)) a šatky a šli sme. A začala kalvária ...
Jaskynné chrámy sú naozaj jaskyne v skalách - uzučké, nizučké chodby, kobky kde žili mnísi zakladajúci pravoslávnu cirkev na Ukrajine. Neskôr to boli pohrebné jaskyne. Všetko v pôvodnom stave - bez osvetlenia, bez vetrania, kde vedľa seba 2 ľudia neprejdú. Svätyne sú väčšie, tam aj 5 ľudí vojde vedľa seba :) Sviečkami sme si svietili na cestu. Na každých 5m chodby pripadá 1 truhla s pozostatkami mníchov, z ktorých mnohí sú už pravoslávnymi svätými. Pri každej truhle sa veriaci zastavia, modlia, bozkávajú truhly ... a obísť sa nedajú.
A za mnou bolo 7 ľudí, čo nevládali dýchať, nič im to tam nehovorilo a len ma poháňali von ... no ťažko v tme ... Párkrát mi sviečka zhasla, raz mi ju úspešne zahasila Danka vlasmi :) Našťastie tam bolo tak málo kyslíka, že by asi ani nehoreli :) Keď sme v najrýchlejšom možnom tempe vyšli von, spotení ako myši, všetci ufrflaní, povedala som si: Nabudúce sama!!! Inak z našich sviečok ani neubudlo - domáci vychádzali s 2-3 centimetrovými sviečočkami - tiež znak, že sme tam dlho nepobudli :)
Do jaskýň Daľných Pečer som aj odmietla ísť - všetci boli unavení, dehydrovaní, s boľavými nohami a to frflanie by som už nezniesla.
Chlapi, naivní, sa pokúsili si vypýtať v kaviarni pivo :D Ale ich vysmiali ! Že na to nech idú do krčmy, nie do kostola :D
Čím bolo jasné - oni idú do parku na pivo ! Ja s Dankou sme sa ešte ostali poflákať po Lavre. Prišiel čas na návrat do Uspenského chrámu ... a smola, zatvorené ...no ako som si nadávala, že nie som drzejšia a menej tolerantná !!! Bolo horúco, nikde nikoho, videli sme naviac len starobylý kostolík sv. Mikuláša (č.9). Bolo mi to aj ľúto, toto je miesto, kde by som sa isto rada vrátila a pozrela si ho ešte raz - ale pokojne, sama ...
|
Pečerská Lavra - Uspenský chrám zo zadu |
Pečerská Lavra - Veľká Lavrská zvonica |
Pečerská Lavra |
Pečerská Lavra - Trojický nadbránny chrám |
Pečerská Lavra |
Múzeum Veľkej vlasteneckej vojny |
Do Múzea Veľkej vlasteneckej vojny sme sa dostali autobusom za pár hrivien. Netušili sme, kde presne je - ale keby sme vedeli, ideme autobusom do Lavry a odtiaľ peši, to by bola lepšia kombinácia, lebo je asi 5 min peši za Lavrou.
Len treba pokračovať v smere od Arzenálnej, neodbočovať.
Múzeum bola dobrá voľba. V celom areáli znie ruská bojová hudba - pre nás to boli spomienky na povinnú školskú dochádzku, izbu revolučných tradícií :) Tentokrát som ale ja oddychovala po obrubníkoch a múzejných socialistických kaviarňach a chlapi si užili výstavu bojovej techniky.
|
Múzeum Veľkej vlasteneckej vojny |
Múzeum Veľkej vlasteneckej vojny |
Múzeum Veľkej vlasteneckej vojny |
Múzeum Veľkej vlasteneckej vojny |
Múzeum Veľkej vlasteneckej vojny a Matka Vlasť - 62m socha + 40m podstavec |
Múzeum Veľkej vlasteneckej vojny |
| Na sochu Matky Vlasť (Rodina Mať) sa dostať nedalo. Do múzea samotného (expozícia vo vnútri asi za 2€) vliezol len Miško.
Najviac ho zaujali plechovky, cigary, žuvačky .. proste veci bežnej spotreby z vojny.
|
Múzeum Veľkej vlasteneckej vojny a Matka Vlasť - 62m socha + 40m podstavec |
Kostoly a tanky |
Múzeum Druhej svetovej vojny |
Šľapací v múzeu ... |
Múzeum Druhej svetovej vojny |
Múzeum Druhej svetovej vojny |
| V suveníroch si Miško kúpil vojenskú čiapku a mali sme o zábavu postarané :) Naspäť k metru nás ani len nenapadlo ísť peši, autobusy stáli nejak 1,5-2,5hr na osobu, no kto by šľapal :)
|
Vojačka :) |
Vojačik :) |
A opäť Majdan ... |
| Utorkový poobedňajší program určovali deti - a išlo sa bez rečí do aquaparku :) Mala som ho naplánovaný na stredu - ako za odmenu. Išli sme v utorok a bolo to fajn - prestali s tým otravovať :) Boli sme v DinoParku , kde sa dá dostať metrom. Prvýkrát sme narazili na európske ceny.
Normálna cena je 17€ na 4 hodiny ... detské už neriešime, naše deti už v tomto nie sú deti :) Našťastie v utorky majú Dni Neptúna a celodenné lístky sú pre dospelých len za 12€. Ale park stojí za to ! Je presne v polovici trasy medzi 2 zastávkami metra, vo veľkom nákupnom centre (dlhom akom had) presne v strede na 3. poschodí. Možno preto nemá veľký plavecký bazén, ale víriviek, prúdov, tobogánov akdečoho má požehnane.
Celá polovica obrovského DinoParku je vyhradená malým deťom a všetkým možným na ich zábavu. V parku sme sa aj najedli (tiež európske ceny :) ). Odišli sme po 4 hodinách, už v tme, keď sa deti sa vybláznili do sýtosti :) No a nefotili sme, na to už sme my starí a deti veľké :)
|
|
