Piatok 16.8. - Deň šiesty ... Smutný deň odletu
|
  Lietadlo domov malo odlet až o pol štvrtej miestneho času, tak som chcela ešte využiť doobedie a dobehnúť, čo sme nestihli v pondelok. Veď sme ani nevedeli, že sa to dá:) Vyliezť na vstupnú vežu Chrámu sv. Sofie. Veľmi som presviedčala Miška, aby išiel so mnou, ale nedal sa nahovoriť - všetci traja ostali v byte oddychovať.
Ja som to aj celkom chápala, 4 dni intenzívnej flákačky po novom meste veru unavia. A deti, ktoré mnoho vecí nudí, zvlášť. Do chrámu sv. Sofie som sa teda vybrala hneď ráno sama. Otvárali už o deviatej, stálo to 13 hrivien (1,3€) a odmenou mi bol naozaj dokonalý slnečný pohľad na Chrám sv. Michala ...
|
Chrám sv. Sofie |
Chrám sv. Sofie - vstupná veža do areálu |
Chrám sv. Sofie - schody na vežu |
Chrám sv. Sofie - schody na vežu |
Chrám sv. Sofie - pohľad z veže |
Chrám sv. Michala - pohľad z veže sv. Sofie |
  Po mojom návrate sme posledný krát vybehli na Majdan. Najesť sa, minúť posledné hrivny, rozlúčiť sa a posledný krát zamávať ... aj keď sme už mali už dosť chodenia všetci, predsa len nám srdce stislo pri myšlienke na to, že ktovie, či tu ešte niekedy zablúdime ...
  Na letisku sme sa trochu rozptýlili - pobavila nás pani predavačka v stánku s cigaretami. V uniforme, v strede stánku na stoličke za pultom - no ako vo výstavnej skrini v strede haly - VEREJNE SPALA :D Škoda, že nie som dosť drzá, ale neskutočne mi šklbalo rukou odfotiť ju :) Ďalší dôkaz letargie a nezáujmu Ukrajincov ? Asi áno ...
  Let prebehol rýchlo a veľmi pokojne a keďže sme si po prilete posunuli hodinky hodinu dozadu, získali sme späť hodinku stratenú v nedeľu a vyzeralo to, že sme ani neleteli. Čakala nás ešte cesta autom z Budapešti domov. Vchodové dvere domčeka sme otvárali ešte za svetla, ale deti už plakali ... "AAAch, Kyjev ... poďme naspäť, na Majdan ...
čo je to tu za malé mestečko - veď to je dedina oproti Kyjevu ... Kyjev... Kyjev ..." ... dookola ...Ale to znamenalo, že im bolo na prázdninách dobre ...
|
Sofijské námestie z veže |
Letíme domov |
Letíme domov |
 Keď píšem tieto riadky, je marec 2014 ... ťažko opísať, čo cítime, keď sledujeme dianie na Ukrajine v posledných mesiacoch. Pri záberoch nepokojov na Majdane sa nám všetkým tisli slzy do očí ... My sme strávili v Kyjeve 6 dní - ako to muselo vplývať na ľudí, čo tam dennodenne žijú, chodia do práce, do školy, kupujú chlieb ...? :(
 Keď sme odchádzali z Kyjeva, prežívali sme eufóriu z nádherného prázdninového týždňa ... ale tak racionálne tam bol aj pocit, že všetko podstatné, čo sme chceli, sme videli a teraz treba oddýchnuť a vlastne vrátiť sa nie je prečo ... Teraz mám pocit, že naše krásne spomienky spálili na Majdane a ja by som chcela ísť tam a vrátiť ich, ale ktovie, ako to bude ďalej, či to bude možné ...
Ale aj keby - Majdan už bude iný Majdan, Kyjev bude iný Kyjev ... Ukrajina bude iná Ukrajina ...
 Ukrajina - držím palce, nech sa všetko vyrieši mierovo! Len ten tichý smútok za zničenými spomienkami vo mne už asi zostane :( |
|