V júli prebehla médiami správa, že od septembta lieta WizzAir priamo z Košíc do Londýna ... O dva dni na to sme mali zakúpené letenky na november - môj muž je proste mužom činu. Naplánoval nám oddychový víkend v Londýne, tentokrát bez detí.
Určite som sa tešila, veď kto by nechcel vidieť Londýn, a ešte takto jednoducho - na letisko to máme 10 minút :) Len zasa lietadlo ... ach jáááj, fóbie sú fóbie :)
Po návrate z Kyjeva som si šťastne vydýchla, že už len jeden let predo mnou :) ... a začala som plánovať. Čoskoro som zistila, že presne na našu nedeľu 10.11. pripadajú v Anglicku oslavy Rememberance day - deň pamiatky na padlých v 1. sv. vojne. Tento pamätný deň je 11.11. a osalvuje sa vždy najbližšiu nedeľu k tomuto dátumu.
Pre nás to znamenalo prispôsobovať sa obmedzeným návštevným hodinám pamiatok ... a dopredu prezradím: pripomínali si to naozaj vo veľkom, ale všetko prebiehalo hladko - pokojne, organizovane a bez chaosu.
Keďže sme šli prvýkrát do Londýna, šokovali nás príšerne drahé ceny ubytovania, vstupného i dopravy. Cestovať metrom sa v Londýne dá na OysterCard alebo TravelCard. Na tú druhú, ale zakúpenú LEN na vlakových staniciach a s logom železníc, sa dajú potom v mnohých atrakciách kúpiť dva lístky za cenu jedného (s príslušným kupónom, ktorý si treba dopredu nájsť a vytlačiť tu)
Ich nevýhodou je, že od prvej jazdy miniete celodennú sumu. My sme si ale niekoľko lístkov do atrakcií nakúpili dopredu cez internet - báli sme sa radov - takže TravelCard pre nás nemala zmysel. Na dopravu metrom sme si preto dopredu kúpili nabité OysterCards , ktoré nám doručili poštou priamo domov. Aspoň trochu istoty ... Na týchto kartách sa odpočítavajú peniaze podľa vykonaných jázd, ale pri určitej sume sa to proste zastaví.
Dá sa teda minúť aj menej ako celodenný limit. Veľmi dobrá stránka o možnostiach v Londýne je Minitrips, vrelo odporúčam ! Sú tam aj podrobné informácie o doprave v Londýne, lebo to je fakt pomaly na dizertačku ...
Podľa možností som teda naplánovala zopár pamiatok, Miloš si vybral futbalový štadión, kúpil lístky na vlak Luton-Londýn a začal zháňať ubytovanie ... spomínam to, lebo po niekoľkých rezerváciách s bezplatným stornom a zrušeniach rezervácíí sa mu podarilo zohnať 4hviezdičkový hotel Marcury, v centre, s anglickými raňajkami - za cenu sotva 3hviezdičkového na predmestí bez raňajok - a už bez bezplatného storna:)
Keď si na druhý deň pozrel už neakciové ceny, neveril, že nás vôbec ubytujú za tú cenu :) V snahe zabrániť nocľahu pod mostom dva dni obvolával booking a hotely, kým konečne dostal odpoveď, že cena je dobrá - skombinovala sa akcia z hotela s akciou z bookingu a preto je to také lacné - všetko je v poriadku a tešia sa na nás ... Výdychli sme si veru obaja :)
Po všetkých týchto zážitkoch prišiel týždeň odletu ... a mňa v utorok rozbolelo hrdlo :D Skrátka, hodinu pred odletom som dobrala trojdňové antibotiká a čakala, ako ja ten Londýn prežijem ... Leteli sme o šiestej večer. Možno preto, že bola vonku tma, možno preto, že som vkuse vykašliavala, ani netuším, ako to prešlo ... Na letisku v Lutone sme si vyzdvihli v automate spoločnosti First Capital Connect lístky na vlak do Londýna.
Autobus na vlakovú stanicu naozaj stojí na stanovišti č.1, priamo pred východom z letiska a naozaj, keďže sme mali lístky až na letisko, je tento prevoz v cene lístka. Dokonca sme po cca trištvrtehodinovej jazde vlakom vystúpili na správnej stanici a ostali sme prekvapení :) Vystúpili sme na moste nad Temžou a zľava nás v tme vítala nádherne osvetlená Katedrála sv. Pavla. Rozprávkové privítanie v Londýne ...
Čakalo nás ešte asi 10 minút peši a už sme boli na hoteli ... ubytovanie prebehlo hladko, bolo 23:00 a ja už som potrebovala len čaj, posteľ a nájsť nové balíčky vreckoviek v taške :) Neskutočne ma prekvapil a potešil zvyk anglických hotelov - rýchlovarná kanvica na čaj na izbách. Neviem, ako inde, ale mali sme tam aj širšiu ponuku čajov, cukrov, smotany v prášku - hneď som túto pohostinnosť začala využívať a držala som sa toho celý čas v Londýne :)
Mali sme aj kávovar na kapsuly a aj s kapsulami, ale to som nevyužila, zato čajík po chladných celodenných prechádzkach bol pre mňa požehnaním.
Zaspávala som s pocitom šťastia a že som na pevnej zemi, že mám na blízku istotu horúceho čaju a len som dúfala, že aj ďalšie dni prežijem aspoň tak relatívne v pohode, ako piatok ...
|
