Pondelok 11.11. - Deň tretí ... takmer v pokluse :)
|
  Na pondelok sme mali naplánovanú len Katedrálu sv. Pavla, lístky dopredu zakúpené priamo v katedrále za 14,5L na osobu cez internet. Cez víkend sa kvôli oslavám Rememberance day klasické prehliadky nekonali - prebiehali tu koncerty. Boli síce s voľným vstupom, ale ja som chcela vyliezť na kupolu ... tak sa inak nedalo, pondelok musel byť v pokluse :)
 Vstali sme skoro a Miloš ma od rána naťahoval, že v Košiciach silno fúka a ktovie, či nepristaneme v Budapešti alebo či vôbec poletíme ... no proste škodoradosť :) Ale nezlomil ma, už o 8:25 sme prešľapovali pred katedrálou. Prišli sme tam peši za 12 minút. Anglická presnosť zasa sklamala, otvorili o 8:38, nie o 8:30. Našťastie tu internetové lístky hneď akceptovali, neposlali nás nikde za roh vyzdvihnúť si iné. Výhodou prehliadky je audiosprievodca (už v cene vstupenky) v poľštine. Nevýhodou je zákaz fotenia - pokochať sa interiérom dá na anglickej wikipédii, na domovskej stránke katedrály alebo na virtuálnej prehliadke.
  Úplne najlepšie je vidieť katedrálu, kde v r. 1981 povedala Diana Charlesovi svoje áno, na vlastné očí - je nádherná. Od vstupu dýcha pokojom a kamennou elenganciou, ktorú pod kupolou strieda naozaj veľmi príjemná, nevtieravá a očarujúca mozaiková výzdoba. Tá je na míle vzdialená od talianskej gýčovosti či francúzskej pompéznosti. Je fantastická a pritom nevzbudzuje dojem bezvýznamnosti smrteľného človeka oproti veľkosti a nekonečnosti Boha ... je absolútne ľudská ... |
st. Paul Cathedral od mosta Milléniuim |
st. Paul Cathedral - vstup |
st. Paul Cathedral - socha kráľovnej Anny pred katedrálou |
st. Paul Cathedral - schody vedúce z Kamennej na Zlatú galériu |
st. Paul Cathedral - výhľad zo Zlatej galérie |
st. Paul Cathedral - výhľad zo Zlatej galérie na London Eye |
 Katedrála bola postavená po veľkom požiari v Londýne 1666. Rekonštrukciou zničenej katedrály, spolu s ďalšími viac než päťdesiatimi kostolmi, bol roku 1668 poverený Christopher Wren. Dokázal spojiť anglickú protestanskú konzervatívnu strohosť s prvkami renesancie a baroka naozaj barvúrne! Miloša prekvapili sochy mnohých veliteľov - teda VOJAKOV v samotnej katedrále :)
  Po prehliadke interiéru sme zamierili do krypty. Tam sme v prítmí našli hrobky Wellingtona (Arthur Wellesley, prvý vojvoda z Wellingtonu bol britský vojvodca a štátnik, ktorý 18. júna 1815 porazil Napoleona v bitke pri Waterloo - v hlavnej lodi katedrály vľavo má nádherný bieločierny monument) i Nelsona (britský admirál, ktorý r. 1805 v bitke pri Trafalgare porazil Napoleonove loďstvo a Británia sa tým stala námornou veľmocou - bohužiaľ na konci tejto bitky admirál zahynul). Najdlhšie nám trvalo nájsť hrobku Christophera Wrena, ale museli sme - už pol hodiny sme bola jeho obdivovateľkou :)
Nakoniec nás čakal výstup na kupolu (otvárali ju až o 9:30) ... pomaly a s vydýchavaním, cez Galériu šeptov (vnútorná kruhová galéria pod kupolou, kde ak zašepkáte niečo na jednej strane, počujete to na vzdialenosť 30m oproti) i Kamennú galériu, sme to zvládli a čakal nás krásny veterný výhľad z 85m vysokej Zlatej galérie na Londýn. |
st. Paul Cathedral - výhľad zo Zlatej galérie na mrakodrapy a Gerkin |
st. Paul Cathedral - výhľad zo Zlatej galérie k vstupu |
st. Paul Cathedral - výhľad zo Zlatej galérie na Temžu |
st. Paul Cathedral - zostup zo Zlatej galérie |
st. Paul Cathedral - tam sme boli ... |
st. Paul Cathedral - iní turisti na Zlatej galérii |
 Cestou k hotelu som sa tešila, že uvidím za svetla Shakespearovo divadlo a Tate Modern ... na galériu som bola veeeľmi zvedavá, tie nočné brezy boli veľkým prísľubom .... a ostala som ako obarená :D ... vidíte tú kotolňu ? :D
|
Shakespeare's Globe Theatre |
Tate Modern Gallery |
Mercure Hotel |
Ideme na vlak - znak železníc |
 Unavení a spokojní sme strávili poobedie vo vlaku a v lietadle a dokonca sme šťastne pristáli vo vetrom okupovaných Košiciach ... a tak nejak ma vtedy dobehol pocit, ako málo sme z Londýna videli... Nebolo to len tým, že sa stmievalo už o štvrtej, ale aj bohatstvom tohto mesta ... veď v Londýne je čo pozerať aj 2 mesiace, nie len 2 dni ... takže sa lúčim s Londýnom slovami: Možno raz - dovidenia ... |
|