Sobota 19.9. - Deň prvý ...
|
Na tomto výlete má opäť zásluhu WizzAir a jeho zavedenie priameho letu Košice - Miláno. Už v júni sme si povedali, že ideme - 5 žien - Gabika, Ivetka, Ľudka, Aďa a ja. Povolené straty sú štandartne do 20%, a to sa tentokrát aj stalo :)
Aďa si štyri týždne pred odletom zlomila jednu nohu a vyvrtla druhú. To tiež treba dokázať;) Takže nakoniec sme leteli len štyri. Ubytovanie nám zabezpečil booking, pri príprave programu mi veľmi pomohla VisitACity, ktorá poskytuje aj mobilnú aplikáciu s prístupom v offline režime. Paráda!
Leteli sme v piatok o 18:40 ... a o 15:15 sa mi konečne po 2 mesiacoch "číhania" na internete podarilo kúpiť lístky na vždy beznádejne vypredanú Poslednú večeru od Leonarda da Vinciho! Na sobotu ráno 9:00. Čakalo nás sobotné skoré vstávanie ...Dohodli sme sa na štvrť na šesť.
Lenže poniektoré turistky veľmi nedávali pozor a už o štvrtej butošili po izbách a pomaly stáli pred dverami pripravené na odchod - však Ivetka? :)
Uponáhľanú Ivetku sme si šťastne ustrážili a o šiestej ráno, keď Bergamo ešte tvrdo spalo, sme už šľapali na vlak. Len jeden predavač - ranostaj otváral svoj stánok s novinami. Zvládli sme nákup lístkov na vlak v Bergame,
aj vymotať sa z vlakovej stanice v Miláne a kúpiť lístky na metro. Po ceste k nášmu prvému cieľu v Miláne - k Poslednej večeri - sme sa zastavili na Dómskom námestí (Piazza del Duomo) kúpiť lístky do Milánskej katedrály. Bolo pol deviatej, v rade pred nami stáli dvaja ľudia ...
|
Bergamo - Porta Nuova |
Bergamo - kostol Santa Maria Immacolata delle Grazie |
Bergamo - vlaková stanica |
Milánsky Dóm - prvý pohľad pri východe z metra |
kostol Santa Maria Delle Grazie |
Santa Maria Delle Grazie - vstup k Poslednej večeri (Cenacolo Vinciano 1495 – 1497) v jedálni dominikánskeho kláštora |
Posledná večera(1495-1497) je veľká nástenná maľba(4,6x8,8m) od Leonarda da Vinciho(1452-1519). Nachádza sa v jedálni (refektári) dominikánskeho kláštora vedľa kostola Santa Maria Delle Grazie. Maľoval ju technikou vaječnej tempery a maľba sa začala rozpadať ešte za jeho života. Napriek tomu je mnohými historikmi považovaná za najväčšie výtvarné dielo na svete.
Lístky na Poslednú večeru sme si vyzdvihli v pokladni múzea obratom, bez problémov. Boli to jediné lístky, ktoré som kupovala cez internet dopredu. Prečo? Prešpekulovaní Taliani síce predávajú internetové lístky, ale na rozdiel od Francúzov a Angličanov, ktorí takéto lístky predávajú so zľavou,
Taliani ich predávajú s prirážkou - rezervačným príplatkom!!! K Poslednej večeri stál lístok 6,5€, príplatok bol 1,5€ ku každému lístku. K lístkom do Dómu i múzeí si štandartne dajú priplatiť aj 2€ :( Vrcholom je, že na niektorých stránkach akoby náhodou nefungovala rezervácia vôbec - ale môžete zavolať a rezervovať si lístok telefonicky :)
Len keď tá náhoda trvá 2 mesiace, je jasné, že vlastne rovno odrádzajú cudzincov, majú dosť domácich záujemcov :(
Kto má teda záujem vidieť v Miláne Poslednú večeru, voľné lístky treba sledovať na stránke Cenacolo Vinciano. Pozor - pre nákup sa treba zaregistrovať dopredu a vyplniť adresu, aby ste v poslednej chvíli nezmätkovali a
karty Vám v strese nelietali po celej kancelárii, ako mne :)) Lístky uvoľňujú vždy na cca 3 mesiace dopredu, vypredajú sa rýchlo - hlavne v sezóne, ale priebežne sa nejaké lístky objavujú opäť, stačí mať šťastie ako my. No a tí najšťastnejší samozrejme vrazia bez prípravy do čiernych dverí pri kostole, kúpia lístky a strávia tichých 15 minút v nemom úžase nad Poslednou večerou i nad tým,
ako sa im tam podarilo dostať :D
Pri Poslednej večeri sa nesmie fotiť, tak si ju vychutnajte aspoň z internetu ... Bol to krásny prvý zážitok v Miláne - na raňajky Posledná večera :)
|
Santa Maria Delle Grazie - pohľad k oltáru |
Santa Maria Delle Grazie - pohľad k vstupu |
Santa Maria Delle Grazie - gotické klenby |
Santa Maria Delle Grazie - átrium kláštora |
kostol San Maurizio al Monastero Maggiore - verejná časť |
kostol San Maurizio al Monastero Maggiore - časť pre mníšky |
| Aj samotný kostolík Santa Maria Delle Grazie pôsobí veľmi príjemne, priam útulne. Spolu s dominikánskym kláštorom ho dal postaviť v 15. storočí Francesco I. Sforza, ktorý tu plánoval rodinnú hrobku Sforziovcov.
Leonardo da Vinci mu vymaľoval jedáleň kostola, Bramante postavil sakristiu i apsidu kostola (priestor za oltárom) a z plánov nakoniec zišlo. Počas II. svetovej vojny bol dokonca kláštor zbombardovaný a je len šťastie, že stena, ktorá v jedálni ostala stáť, bola tá najdôležitejšia - s Poslednou večerou ...
Po Santa Maria Delle Grazie sme sa chceli pozrieť na Dom Atellaniovcov a Vinicu Leonarda da Vonciho. Je to dom oproti kostolu, kde možno aj býval Leonardo, keď maľoval Poslednú večeru. Jedno z tých múzeí, ktoré otvorili počas Expa 2015 a kde rezervácia na lístky asi nikdy nefungovala ... Tak sme sa optiomisticky postavili pred pokladňu, že chceme lístky :) Naivné :)
Že najskôr majú 4 voľné lístky na 13:00. Tak sme ich kúpili s tým, že síce budeme lietať po Miláne tam a späť, ale uvidíme čo chceme. A išli sme sa prejsť po Via Magenta k kostolu kostolu San Maurizio al Monastero Maggiore.
Je to taký nenápadný kostol zvonku, že sam zabudla odfotiť priečelie. Jednoducho súvislo zapadá do pozvoľna plynúcej ulice a keď neviete, čo hľadať, aj ho prehliadnete ... Jeho bohatstvo je vo vnútri. Právom ho nazývajú Milánskou Sixtínskou kaplnkou. Kostolík patril ženskému kláštoru benediktínok a preto za oddeľovacou stenou je druhá časť kostola (väčšia), kde mali prístup iba mníšky.
|
kostol San Maurizio al Monastero Maggiore - Opäť Posledná večera - tentokrát pomaly na obed :) |
kostol San Maurizio al Monastero Maggiore - časť pre mníšky |
Milánsky Dóm - schody na strechu Dómu |
Milánsky Dóm - strecha |
Milánsky Dóm - strecha |
Milánsky Dóm - strecha |
| Pri prvom talianskom kapučínku na Via Magenta sme nabrali sily na výstup na strechu Milánskeho Dómu ... Ale najskôr sme sa pochválili - keď sme sa k Dómu vrátili o jedenástej, pred každou pokladňou stáli nekonečné, x-krát zatočené hady. Vyzeralo to na také 3hodinové čakanie na lístky. Kúpiť lístky ráno bol veru dobrý nápad :)
... A potom už sme len šľapali a šľapali ... :)
|
Milánsky Dóm - strecha |
Milánsky Dóm - strecha |
Milánsky Dóm - mravčekovia na Piazza del Duomo |
Milánsky Dóm - strecha Dómu s avantgardnou výstavou moderných sôch |
Milánsky Dóm - strecha Dómu |
Milánsky Dóm - strecha Dómu |
| Do Milána sme šli vybavené šatkami, rešpektujúc talianske zvyky, že do kostola sa chodí so zahalenými pleciami a bez výstrihov. Ale po ceste zo strechy dolu len mňa upozornili, že sa mám zahaliť - a už to bolo jasné, kto je za sobotu vyhlásený za najväčšiu šľapku :) Sranda musí byť, ale samozrejme, príkaz som bez slova rešpektovala !
|
Milánsky Dóm - pohľad na Kráľovský Palác (Palazzo Reale) |
Milánsky Dóm - hlavná loď |
Milánsky Dóm - hlavný oltár |
Milánsky Dóm - hlavný oltár |
Milánsky Dóm - gotické klenby |
Milánsky Dóm |
| Milánsky Dóm sa staval od 14. do 20. storočia v gotickom štýle. Je druhou najväčšou katedrálou na Apeninskom poloostrove po Katederále sv. Petra vo Vatikáne a
piatou na svete ... proste je obrovská, vojde sa do nej 40 000 ľudí. Uchvacuje už zvonku každého svojou žiarou bieleho mramoru. Vnútro je obrovské, tajomné a chladné - ale tak to má v správnom gotickom kostole byť.
Vpravo za hlavným oltárom sa nachádza vchod do hrobky sv. Karla Boromejského (Carlo Borromeo) (1538-1584). Bol to taliansky biskup a kardinál, ktorý napr. zaviedol uzavreté spovedlnice kvôli zachovaniu súkromia.
|
Milánsky Dóm |
Krypta sv. Karla Boromejského |
Hrobka sv. Karla Boromejského |
Tajomná kaplnka v krypte Karla Boromejského |
Podzemie Milánskeho Dómu |
Podzemie Milánskeho Dómu |
| Prešli sme si aj podzemie Dómu, kde sa nachádzajú pozostatky katedrály, na ktorej základoch stavali súčasnú bieloskvúcu katedrálu.
Z Dómskeho námestia nás vyhnali davy turistov (Kráľovský palác sme si premyslene nechali na nedeľu ráno), ale aj blížiaca sa jedna hodina a čakajúce Dom Atellaniovcov a Vinice Leonarda da Vinciho ... Okrem domácich sme boli v našej skupinke asi 25 ľudí
jediní zahraniční turisti - no ako som spomenula, domáci si zavolajú a pre cudzích internetový portál na nákup lístkov netreba, zaplnia to aj domáci turisti ...
|
Milánsky Dóm - veľkolepá vstupná brána |
Milánsky Dóm |
Piazza del Duomo - vstup do Galérie Viktora Emanuela II. |
Piazza del Duomo |
Leonardov dom a vinice - La Vigna di Leonardo |
Leonardov dom a vinice |
| Samotný dom Atellaniovcov (Leonardov dom nie je správne pomenovanie, ale lepšie sa to píše) je malý, vstup je drahý (10€ - vstup do Dómu, na strechu, do hrobiek i múzea Dómu stál 11€), ale neuveriteľne romantický. Daroval ho v r. 1490 Ludovico Sforza rodine svojich dvoranov a
diplomatov Atellaniovcov, ktorí v ňom žili do 17. storočia. Od r. 1919 dom vlastnil senátor Ettore Conti, ktorý dal dom prestavať svojmu nevlastnému synovi, známemu milánskemu architektovi Pierovi Portaluppimu.
|
Leonardov dom a vinice |
Leonardov dom a vinice |
Leonardov dom a vinice |
Leonardov dom a vinice |
Leonardov dom a vinice |
Leonardov dom - Hala zverokruhu |
| V čese života a tvorby Leonarda da Vinci v Miláne bol Leonardo obdarovaný v r. 1482 tiež Ludovicom Sforzom veľkými vinicami, ktoré susedili so záhradami Atellaniovcov a neskôr sa postupom dejím stali súčasťou ich záhrady.
Vinice vo veľkej miere padli za obeť výstavbe, ale pri rekonštrukcii domu Portaluppim sa predsa našli zvyšky pôvodnej vinice - Leonardovej vinice.
|
Leonardov dom - Hala zverokruhu |
Leonardov dom - Hala portrétov Sforziovcov |
Leonardov dom - Contiho pracovňa |
Leonardov dom - Hala so schodiskom |
Leonardove vinice - záhrada |
Leonardove vinice - záhrada |
Leonardove vinice - záhrada |
Leonardove vinice - koniec záhrady - a konečne trochu viniča ... |
Leonardove vinice - záhrada |
Leonardove vinice - záhrada |
Leonardove vinice - záhrada |
Leonardove vinice - záhrada |
| Bolo pomaly pol tretej, keď sme si dopriali výdatný obed v pizzerii neďaleko ďalšieho cieľa tohto dňa. Príjemne nás osviežil zeleninový šalát s grilovanou kuracinkou, pizza i vínko. Zabavil nás čašník, ktorý Ľudke zabalil 2 kúsky pizze veľkodušne do veľkej krabice na celú pizzu. Chlap! :D
Vysmiate a napapné sme vyrazili do kostolíka Santa Maria Presso di San Satiro. Je to kostolík blízko Piazza del Duomo, známy 3D freskou Bramanteho - priestor za oltárom so šírkou 97cm vyzerá vďaka využitiu perspektívy na 10m.
|
Unavené ... |
Kostol Santa Maria Presso di San Satiro |
Kostol Santa Maria Presso di San Satiro - vstup |
Kostol Santa Maria Presso di San Satiro - Bramanteho perspektíva |
Kostol Santa Maria Presso di San Satiro - Bramanteho perspektíva |
Kostol Santa Maria Presso di San Satiro - kaplnka |
| Keď sme sa tretíkrát tento deň dostali na Piazza del Duomo, konečne bola Katedrála zaliata popoludňajším slnkom a dokonale biela, žiarivá. Nastal čas fotenia :)
|
Kostol Santa Maria Presso di San Satiro - kaplnka |
Piazza del Duomo |
Milánsky Dóm |
Milánsky Dóm a JA :) |
Milánsky Dóm a MY :) |
Milánsky Dóm a JA :) |
| Len pozvoľna sme si to namierili k zaujímavej Galérii Viktora Emanuela II. Na nákupy v tejto časti sme veru nemali, ale pozeranie je zadarmo! Len zmrzlinu by sme aj zvládli, aj chceli - ale 30 metrový rad nás odradil dokonale :)
|
Galéria Viktora Emanuela II. |
Galéria Viktora Emanuela II. |
Galéria Viktora Emanuela II. |
Piazza della Scala |
La Scala |
La Scala - otváracie hodiny múzea a všetko ostatné ... |
| Ani sme nevedeli ako, ale z Galérie nás to vyhodilo priamo na námestí la Scaly ... Samotné slávne divadlo vyzerá veru veľmi nenápadne ...
Na stránke divadla sa vôbec nedalo zistiť, kedy sa vrámci návštevy múzea dá nakuknúť aj do divadla, kedy nie. Na stene divadla sme to ale našli
hneď ... bolo 16:55 ... Stíhame? Nestíhame? Múzeum bez divadla nás ani nelákalo ... Keď nevieš ako ďalej, opýtaj sa :), tak sme sa opýtali v pokladni a tam povedali, že stíhame! A stihli sme posledné 3 minútky prístupnej divadelnej sály, kde uvádzal svoje opery slávny Verdi ...
|
divadlo La Scala |
divadlo La Scala |
divadlo La Scala - prezidentská lóža |
múzeum La Scala - Gaetano Donizetti |
múzeum La Scala - Giuseppe Verdi |
múzeum La Scala - Maria Callas |
| Tiež si myslíte to, čo my? :) Malé, decentne vyzdobené ... košické divadlo vyzerá oveľa honosnejšie! Ale košické divadlo nemalo Pucciniho, Verdiho, Donizettiho, Callasovú ... Pri východe z múzea sú na schodoch plagáty z premiér slávnych opier - Aida, Bohéma, La Traviata, Otello, Tosca, Rigoletto - históra na schodisku ...
|
múzeum La Scala |
múzeum La Scala |
múzeum La Scala |
múzeum La Scala |
múzeum La Scala - premiéra Aidy |
Vybrali by sme si :) |
| Posledným klincom soboty mala byť Galéria Brera. Ale mali sme dosť chodenia, tak sme si len pozreli krásne nádvorie galérie a samotnú galériu sme si nechali na budúce ;)
|
Galéria Brera |
Galéria Brera |
Galéria Brera |
Piazza Mercanti - prístup |
Piazza Mercanti |
Piazza Mercanti |
| Pri odchode som si spomenula, že po obede sme sa zabudli zastaviť na malom romantickom nádvorí Piazza Mercanti, ktoré bolo v stredoveku, pred vznikom Dómskeho námestia, centrom Milánskeho života. Tu sídlil súd, väznica, tu sa v mestskej sále konali trhy i svatby ... a teraz je to malinké námestie, ktoré prehliadnete za nevkusnými schodami ...
|
Piazza Mercanti |
Piazza Mercanti |
Piazza Mercanti |
| Týmto sme plánovaný sobotný program úplne vyčerpali a seba takisto. Naozaj sme privítali trištvrtehodinový oddych vo vlaku. Boli sme ako zdochlinky. A ja som už vo vlaku som pocítila, že v noci budem prať a sušiť nohavice ... lebo ja to už asi inak neviem, len flákať sa s krámami ... a keď už, tak už poriadne :)
Ale tešili sme sa na nedeľu ráno, keď sme nemuseli vstávať o piatej!
Ako málo stačí ku šťastiu po krásnom, ale vyčerpávajúcom dni v Miláne :)
|
|
