Piatok 5.5. - Prekvapujúco očarujúci Neapol
|
Nevyšlo mi to v r. 2011, nevyšlo mi to v r. 2013 ale bol by v tom čert, aby to nevyšlo ani v r. 2017 :D Vyšlo !!!
Dávno som nikde nebola s Gabikou a už mi tie spoločné chvíle chýbali. Tak som vo februári urobila ďalší pokus o splnenie môjho sna - vidieť Pompeje a Vezuv. Prihlásili sme sa na poznávačku a prekvapujúco ju nezrušili :) Trochu ... no poriadne ...
nám ale výlet osolila cestovka. Bez preblémov by sa to asi nerátalo :D Hoci sme sa v poradí hlásili cca 5.-8. mieste, pridelili nám miesto úplne vzadu na päťke vpravo, t.j. nesklápajúce sedadlá, najmenej miesta na nohy!!!
Jasné, nezaplatili sme za miestenku, asi ako väčšina autobusu. Ale hlásili sme sa tak skoro, že toto sme fakt nečakali (štandartne cestovky usádzajú podľa prihlásenia odpredu s preskočením miesteniek, kto sa hlási posledný, sedí vzadu)
a zažili sme šok! Bolo nám jasné, že si cestovka uľahčila prácu - niekoho na poslednú chvíľu zlanárila na posledné 2 miesta a ten nechcel sedieť vzadu (a už vedel, že by musel), tak dokúpil miestenku, možno nanešťastie práve tam,
kde sme mali sedieť my. A keďže to bolo určite tesne pred odchodom, nechcelo sa im presúvať celý autobus, tak nás proste len prehodili. Opäť raz neserióznosť cestovky, ale od Adrie som si už zvykla. Paríž bez sprievodcu, stojaci ľudia v zberných autobusoch, Kampánia bez poriadneho sedadla ...
Ok, bolo to lacné, nabudúce určite dokúpime miestenku a som zvedavá, čo Adria dokáže potom ešte vyviesť ! Teraz sa nad tým len pousmejem, vtedy sme veru boli chvíľu riadne naštvané.
Našťastie jedna pani nedošla a ja som si presadla na jej miesto (sedadlo hneď pred poslednou päťkou), čím sa Gabike uvoľnilo miesto na nohy. Pre mňa je kritický chrbát a potrebujem sklopiť sedadlo, ju bolieva noha a potrebuje si ju vystrieť. Tým by sa to vyriešilo celkom fajn, keby pán, vedľa ktorého sa miesto uvoľnilo,
nemal pocit, že keďže je to vedľa neho, má naň nárok a chcel tam uložiť v noci svoju 6-8ročnú dcéru (sedela pred nami s mamou), aby sa mohla rozložiť na 2 sedadlá :D Samozrejme,
dievčatku sme ponúkli si ľahnúť na 2 sedadlá v zadnej päťke, veď keď už si ľahne, nepotrebuje sklápať sedadlá, tak by to vyhovovalo aj nám aj jej, ale to sa im už nepáčilo. Viac som sa s ním nebavila, nešla som na dovolenku si niečo dokazovať, idiotov prehliadam!
Odhliadnuc od týchto okolností, bol to nakoniec dokonalý výlet! Najkrajší!!!
Neapol som brala ako povinnú jazdu. Musím prežiť, aby som videla Pompeje. Nič som o ňom nečítala, nič som nevedela (okrem všeobecne známeho, že tu futbal hraje Hamšík a že je je tu úžasná anarchia na cestách - bordel). Hamšík bol to prvé, čo sme v Neapole videli a identifikovali. Ešte v autobuse na nás vyskakoval z každého druhého bilboardu :) Možno nepodstatné, ale hneď sa človek cíti, akoby ho privítal známy u seba doma :) |
Castel Nuovo |
Castel Nuovo - mramorový vstup |
Castel Nuovo - mramorový vstup |
Castel Nuovo |
Galéria Umberta I. |
Galéria Umberta I. |
| Autobus nás ráno vyhodil na pobreží Neapolského zálivu. Čakala nás celodenná prechádzka Neapolom. Hneď za rohom nás vítal Castel Nuovo , kráľovské sídlo Karla I. Neapolského z r. 1279. Nádherná je mramorová vstupná brána z r. 1470, vytvorená na počesť vlády Aragóncov (od r. 1442) v Neapole. Do múzea v hrade sme nešli, pokračovali sme k nákupnej Galérii Umberta I. . Rovnakú galériu som si prešla pred 2 rokmi v Miláne (Galéria Viktora Emanuela II.), napriek tomu ma opäť zaujal ten kráľovský pocit, keď stojím pod kupolou ... Rozmýšľala som, či by som ten pocit mala aj vtedy, keby som na to mala :D a nakupovala tam bežne ... asi nie :D
|
Galéria Umberta I. |
Galéria Umberta I. - detail mozaikovej podlahy |
Galéria Umberta I. |
Galéria Umberta I. - vstup od divadla San Carlo |
Divadlo San Carlo |
Bazilika svatého Františka z Pauly (Basilica reale pontificia di San Francesco di Paola) |
| Z galérie sme vyšli oproti Divadlu San Carlo, najstaršej nepretržite prevádzkovanej verejnej opere - od r. 1737 (Milánska La Scala napr. bola od r. 1778). Ale už nás spoza rohu lákala Bazilika svatého Františka z Pauly a Námestie Plebiscitu pred ňou ...
|
Piazza del Plebiscito, vpravo Karol III, vľavo Ferdinand I. |
Bazilika svatého Františka z Pauly |
Bazilika svatého Františka z Pauly - hlavný oltár |
Bazilika svatého Františka z Pauly - 53m vysoká kupola |
Kráľovský palác (Palazze Reale di Napoli) |
Piazza del Plebiscito |
| Piazza del Plebiscito je námestie pomenované podľa plebiscitu, podľa ktorého sa v r. 1863 Neapol pripojil k jednotnému Taliansku. V r. 1963-1994 tu bolo verejné parkovisko, teraz je dôstojným miestom pre verejné koncerty a akcie. Z jednej strany ho ohraničuje Bazilika svatého Františka z Pauly (Basilica reale pontificia di San Francesco di Paola) z r. 1816, pripomínajúci rímsky Pantheón, z druhej strany Kráľovský palác (Palazze Reale di Napoli) Borbounovcov z 18.-19. storočia. Zvonku vyzerá veľmi stroho, ale keď som videla na wiki fotky trónnej siene a hlavného schodiska, škoda že sme nevošli ...
|
Strešné záhrady a Castel Sant Elmo |
Via Nezario Sauro |
Castel dell'Ovo |
Vezuv |
Castel dell'Ovo - výhľad |
Castel dell'Ovo |
| Po pobreží sme zamierili k Castel dell'Ovo (Hrad zlatého vajca), hradu z 12. storočia. Podľa legendy rímsky básnik Vergilius umiestnil do základov hradu magické vajce. Ak sa vajce rozbije, stihne Neapol pohroma. Hrad - pevnosť je voľne prístupný a poskytuje krásne výhľady na Neapol. My sme sa už po ceste naň oddelili od našej skupiny ... rozmaznané súkromnými výletmi nás už tie hromadné unavujú a ujdeme kedy môžeme :)
|
Castel dell'Ovo |
Castel dell'Ovo |
Castel dell'Ovo |
Castel dell'Ovo - výhľad |
Castel dell'Ovo - výhľad |
Maľba v Castel dell'Ovo - Neapolský prístav |
| Po krásnych výhľadoch na Neapol a okolie sa nám ozvali žalúdky ... spravila to kávička a poriadne veľký neapolský šalát v útulnej reštaurácii hneď pod hradom.
|
Vezuv a ja |
Krásne miesto na oddych ... |
Kávička |
Obed |
Výhľad z reštaurácie |
Spokojná Gabika :) |
| Opäť sme sa pripojili k skupine a čakala nás poobedňajšia prechádzka ... po Via Toledo sme prešli do historického centra. Po ceste nás najviac zaujali výhľady na úzke, malebné uličky vľavo - Španielsku štvrť . Vznikla v 16., storočí, keď sa tu umiestnila španielska vojenská posádka určená na potlačenie akýchkoľvek nepokojov obyvateľstva. Stala sa chudobnou štvrťou preslávenou zločinom a prostitúciou. Dnes je malebnou časťou plnou študentov, umelcov, remeselníkov lacných hostelov a vždy lákajúcimi úzkymi uličkami s oblečením visiacim medzi budovami.
|
Náhodné ... nádvorie s dušou |
Via Toledo |
Španielska štvrť - naľavo od Via Toledo |
Fontána Monteoliveto na Piazza Monteoliveto |
Piazza del Gesu Nuovo s Immaculatou |
Obelisco dell'Immacolata |
Tu sa musím zastaviť pri našom sprievodcovi ... Pán bol úžasne poctivý, pred vstupom do Neapola sme každý dostali na A4 vytlačenú mapu Neapola (i Capri na tretí deň), fixkou farebne vyznačené trasy nášho pohybu, odporúčané reštaurácie, inou farbou bodky, kde bude autobus. S tým som sa ešte nestretla. Aj ho bavilo, čo robí, mal naštudované, rozprával ... ale ... bol dosť pomotaný a chvíľami nepamätal, čo už povedal :) Takže keď sme niečo počúvali už tretí krát, prestali sme počúvať ... a taká nejaká bola poobedňajšia prechádzka. Duplicitná :( Najprv nás dve hodiny ťahal po dlllllhej trase, hovoril a nikde sme nevošli, a potom nám dal dve hodiny, že si trasu môžeme zopakovať a vojsť, kde nás to zaujalo - ak stihneme ... No brrrr, po prvom kolečku sme mali dosť! Takže keď sme dostali voľno, uchodené a boľavé sme zapadli s Gabikou do kaviarne na Piazza San Domenico Maggiore, dali kávu, fukli limoncello a ... zázrak, hneď nám bolo lepšie :D Preto sme nasledujúce pamiatky minuli takmer všetky 2x, do niektorých sme vošli poobede a do niektorých až podvečer (vidno na fotkách) a čas v tento deň sa nám rozdelil na prvé kolečko - alebo pred limoncellom a druhé kolečko - po limoncelle :D
Začali sme na Piazza del Gesu Nuovo s 30 metrovou Immaculatou z polovice 18. storočia. Každý rok, 8. decembra, hasiči kladú k nohám sochy veniec z čerstvých kvetov na počesť Nepoškvrneného počatia Panny Márie.
Kostol Gesu Nuovo z r. 1470 bol pôvodne palácom Roberta Sanseverina, princa zo Salerna. Preto tá neštandartná fasáda. Vnútro je ale veľkolepé! |
Kostol Gesu Nuovo |
Kostol Gesu Nuovo |
Kostol Gesu Nuovo |
Kostol Gesu Nuovo |
Kostol Gesu Nuovo |
Kostol Santa Chiara - vpravo basketbalky na strechách :) |
| Do kláštora Santa Chiara z r. 1328 sme vošli výnimočne so sprievodcom, na konci prvého kolečka. Oáza pokoja a ticha v hlučnom meste. Nádherné nádvorie vyzdobené ručne maľovanými majolikovými stĺpami a lavičkami.
|
Kostol Santa Chiara |
Kláštor Santa Chiara - nádvorie s majolikovou výzdobou |
Kláštor Santa Chiara - nádvorie s majolikovou výzdobou |
Kláštor Santa Chiara - nádvorie s majolikovou výzdobou |
Kláštor Santa Chiara - nádvorie s majolikovou výzdobou |
Kláštor Santa Chiara - fresky na nádvorí |
Kláštor Santa Chiara - fresky na nádvorí |
Kláštor Santa Chiara - fresky na nádvorí |
Kláštor Santa Chiara - staré románske kúpele |
Kláštor Santa Chiara - posledý pohľad |
Pred kláštorom - detské ihrisko, vľavo vzadu venčovisko pre psov, úžas! |
Kostol di San Domenico Maggiore |
| V nasledujúcich uličkách sme si už pri prvom kolečku všimli, že sú hlučné, plné ... ale domácich turistov! Poväčšine išlo o školské výlety! Samotné pamiatky neboli nijak preplnené, nikde nestáli rady ako v Paríži či Ríme ... zas nám bol Neapol o krok bižší :)
|
Piazza San Domenico Maggiore - tu pred kostolom sme dali limoncello po prvom kolečku :) |
Kostol San Domenico Maggiore - neštandartný vstup spoza hlavného oltára |
Kostol San Domenico Maggiore |
Kostol San Domenico Maggiore |
Kostol San Domenico Maggiore - sakristia s rakvami Aragóncov, 15.-16. storočie |
Kostol San Domenico Maggiore - sakristia s rakvami Aragóncov |
| Kostol San Domenico Maggiore sme preliezli až v druhom kolečku, po limoncelle :) A stal sa topom dňa! Samotný kostol je veľký a krásny farebnými odrazmi okien, ale ohúrila hlavne sakristia - úžasná kaplnka s 45 rakvami (pozostatky boli mumifikované, nesmrdia :) ) kráľovskej rodiny Aragóncov z 15. - 16. storočia. Pôvodne pochované v krypte boli prenesené do kaplnky v 18. storočí. Za kaplnkou je sakristia - pokladnica s originálnymi pamiatkami na túto rodinu. Predmety boli vybraté z truhiel, reštaurované a vystavené: napríklad vankúš Ferdinanda I., šaty Isabelly Aragónskej ... V sakristii sa fotiť nesmelo, škoda :( Už samotné skrine - obrovské historické drevené skrine z 16.-.18. storočia po strop boli úžasné!
|
Kráľovské rakvy - zľava Ferdinand I., Ferdinand II., Giovanna IV. |
Kostol San Domenico Maggiore - sakristia s rakvami Aragóncov |
Kostol San Domenico Maggiore - sakristia s rakvami Aragóncov |
Kostol San Domenico Maggiore - sakristia s rakvami Aragóncov - strop |
Kostol San Domenico Maggiore - sakristia s rakvami Aragóncov - hrob prvého biskupa New Yorku |
socha boha Nílu z 2.-3.storočia |
| Ujo, ktorý nám predával lístky do sakristie, nevedel ani slovo anglicky ... podľa obrázkov sme si vybrali, čo chceme vidieť a zaplatili myslím 5€. Bolo vstupné aj za 7€, ale nepochopili sme za čo ... a už vieme, v priľahlom kláštore je cela Tomáša Akvinského ! tak nabudúce ideme za 7€ :)
|
Arménska ulička - Vianočná (Via S. Gregorio Armeno) |
Arménska ulička |
Arménska ulička - Hamšík :) |
Arménska ulička - Betlehem |
Arménska ulička - Betlehem |
Arménska ulička - Betlehem |
| Do Baziliky San Lorenzo Maggiore sme nakukli v prvom kolečku. Doslova sme sprievodcu ukecali na 10 minút :) Pod kostolom sa nachádza stará neapolská tržnica (macellum), vstup do múzea je vedľa kostola ... no škoda, toľko času nám sprievodca nedal.
|
Arménska ulička - Betlehem |
Bazilika San Lorenzo Maggiore |
Vstup do podzemného Neapola vedľa Baziliky |
Bazilika San Lorenzo Maggiore |
Bazilika San Lorenzo Maggiore |
Bazilika San Lorenzo Maggiore |
Bazilika San Lorenzo Maggiore - aspoň kúsok podzemia |
Bazilika San Lorenzo Maggiore |
Bazilika San Lorenzo Maggiore - opäť Betlehem |
Basilica di San Paolo Maggiore |
Via dei Tribunali |
Chiesa di Santa Maria delle Anime del Purgatorio ad Arco |
Okolo Baziliky sv. Pavla sme len prešli. Po Via dei Tribunali, okolo Chiesa di Santa Maria delle Anime del Purgatorio ad Arco so zaujímavou výzdobou z lebiek sme sa dostali k Kaplnke San Severo .
Kaplnka bola na mieste starých legiend postavená v r. 1613 ako rodinná hrobka Alessandrom di Sangro. Súčasnú podobu jej dal mecenáš umenia a vedy, Raimondo di Sangro, siedmy princ z Sansevera. Tu sa nesmelo fotiť, ale na stránkach kaplnky sú nádherné fotky
- sochy Zahalený Kristus od Sanmartina z r. 1753 - Krista akoby pokrytého jemným závojom i zaujímavé anatomické stroje
od lekára Giseppe Salerma z r. 1763-1764 v podzemí kaplnky. Pravdepodobne mŕtvolám muža a ženy vstrekol niečo po smrti do žíl - doteraz sa nevie presne, čo ...
Po druhom kolečku sme ešte nakúpili nejaké suveníry. Nechápali sme, že keď sa nás opýtali, odkiaľ sme, na "Slovensko "odpovedali "amsik" ... až v autobuse nám docvaklo - no jasné "Hamšík" :D
|
Kaplnka San Severo |
Kaplnka San Severo |
Toľko spomínané limoncello :) |
Pouličné bábkové divadlo pred San Domenicom |
Opäť Fontána Monteoliveto na Piazza Monteoliveto - cestou k autobusu |
Náhodne - prechod ku kostolu Sant'Anna dei Lombardi |
| Bol to úžasný deň a my sme s Gabikou skonštatovali, že ten neznámy Neapol milujeme! Tu sa naozaj dá posadiť do kaviarne a sledovať domáci život - basketbalové lopty z detských večerných hier na strechách, málo turistov, poloprázdne pamiatky, plné ulice, niekde úzko niekde veľkolepé priestory, živelné mesto s vlastným tepom, kde sa cítite ako doma! A hlavne, každý pozná Hamšíka :) Ja už chápem, prečo Goethe napísal : "Vidieť Neapol a zomrieť!" ... A prečo ten Hamšík nechce z Neapola odísť, ani ja by som nechcela!
|
|
