Sobota 18.8. - Kŕivoklát a Karlštejn
|
Najväčším problémom sobotného rána bolo Miškove vstávanie. Pracujúci študent s otočeným denným režimom by si chcel ráno pospať, ale jediný schopný spoj na Křivoklát bol autobus o 8:30 z Hradčanskej (pred vlak. stanicou Dejvice - www.idos.cz). To keď sme chceli stihnúť, museli sme ísť metrom od Globusu o 7:38 alebo 7:53. No frflal a špekuloval chlapec večer predtým strašne! Nakoniec to stihol dokonca ešte skorším metrom, v autobuse si pospal a už bol v pohode, usmievavý :) Danku sme posadili k Chromým do auta, ušetrili sme :). Vyrazili z hotela zarovno s nami a prišli na Křivoklát možno 15 minút skôr. Bolo by len 10, ale naša pani šoférka odignorovala poslednú zastávku Parkovisko pod hradom a vyložila nás v dedine, takže sme si museli tých 10 minút pošlapať.
|
Křivoklát - vstup |
Křivoklát - dolné nádvorie |
Křivoklát - rytierske hry na dolnom nádvorí |
Křivoklát - dravce na dolnom nádvorí |
Křivoklát - vstup na horné nádvorie |
Křivoklát - vstup na horné nádvorie |
| Tých 15 minút naviac využívala Aďa (výdatne podporovaná Aďkou, Dankou a Katkou, ktorým sa hlavne nechcelo) na udržiavanie paniky, že nám neodporúčajú 100 minútový okruh celým hradom, lebo je to v tom teple stráááášne fyzicky náročné ... No o 9:45 zas až tak horúco ešte nebolo, odignorovala som to a kúpili sme lístky na celý hrad. Na to nás odrovnala pani predávajúca lístky, ktorá nám dala lístky s novými kartičkami programu Klíč k památkam. Nechceli sme to, lebo sme mali už svoje vlastné, elektronické, a chceli sme vstupy nahrať tam. Jej 'profesionálna' a 'prívetivá' odpoveď znela, že zbytočne sa bude s nami zdržiavať, ona už tie vstupy nahrala na kartičky a nič s tým nevie urobiť. Bodka. No my sme s tým už tiež nič nevedeli urobiť, tak som si povedala, že potom poriešim cez helpdesk Klíča, nebudem si kaziť deň. Pre vysvetlenie, Klíč k památkam je program v Čechách na podporu kultúry. V skratke, po nákupe 5 vstupov za rok na prevažne české štátne hrady a pamätihodnosti, dostanete jeden vstup zdarma.
|
Křivoklát - horné nádvorie s Veľkou valcovou vežou, vpravo kaplnka, vľavo palác |
Křivoklát - balkónik z rozprávok |
Stříbrnica - stredoveký model hradu |
Stříbrnica - súčasný model hradu |
Balkónik medzi Veľkou rytierskou sálou a Knižnicou, zdobený benárskou krajkou |
V strede vstup do Stříbrnice, vľavo do väznice a mučiarne |
| Konečne sme sa teda dostali na Křivoklát. Pri vstupe nás víta tabuľka, že bol postavený po r. 1109. Vykopávky tento dátum ale nepotvrdili, pravdepodobne išlo o iný hrad s rovnakým názvom. Křivoklát bol postavený okolo r. 1230 za vlády Přemyslovcov ako lovecké sídlo českých kráľov. V r. 1316 po požiari Pražského hradu tu pár mesiacov žila Eliška Přemyslovna s deťmi, i s Václavom - budúcim Karolom IV (1316-1378). Po nezhodách Elišky Přemyslovny a jej manžela Jana Luxemburgského (bol často mimo Čiech a podozrieval ju z plánovania prevratu) jej Jan zobral tri najstaršie deti, aj Václava=Karola IV. , a ten bol vychovávaný v r. 1319-1323 na Křivokláte. Odtiaľ ho poslali na výchovu do Paríža ... a on na Křivoklát nezanevrel, alo po návrate z Paríža tu ubytoval svoju manželku Blanka z Valois, ktorá r. 1335 porodila na Křivoklátě dcéru Markétu. Podľa povesti dal Karol po narodení svojho prvého potomka zniesť pod okna Blankiných komnat sláviky z celého okolia, aby svojím spevom tešili Blanku v šestonedelí.
|
Mučiareň - rekvizita železnej panny z filmovačiek |
Mučiareň |
Křivoklát - horné nádvorie |
Benátska krajka :) |
Kaplnka korunovania Panny Márie |
Kaplnka korunovania Panny Márie - Ľudské neresti na operadlach lavíc - lenivosť? :D |
| Od 15. do konca 17. prežil hrad 3 požiare, ale stal sa aj svedkom zakázanej lásky. Rakúsky arcivojvoda Ferdinand II. Tirolský (1529-1595) si tu v kaplnke v r. 1557 tajne vzal múdru, vzdelanú a krásnu ale neurodzenú meštianku Filipínu Wesslerovú (1527-1580). Tá mu tu porodila v r. 1560 syna Karola, ale keďže tehotenstvo nemohla priznať, po narodení syna pohodila pred bránu paláca a potom sa ho ujala ako najdúcha. Uznanie sobáša sa dočkali manželia až v r. 1576. Filipína žila na hrade 6 rokov a v múzeu je napr. aj jej maľovaná truhlica na šaty. Spomína sa často aj v súvislosti so slávnym väzňom hradu, Janom Augustom (1500-1572). Bol to biskup Jednoty bratskej a ako jeden z predpokladaných vodcov protihabsburského povstania v r. 1547 tu bol Augusta väznený 16 rokov (1548-1564). Mal zakázané návštevy, nemecké stráže s ktorými tiež nevedel hovoriť, jedinou návštevou si u neho vydobila práve Filipína, ktorej bolo úbohého väzňa ľúto ...
|
Kráľovská, alebo Veľká rytierska sála - 28x8x8,5m, druhá nejväčšia gotická sála bez podporných stĺpov v strednej Európe po Vladislavskej sále na Pražskom hrade |
Kráľovská, alebo Veľká rytierska sála |
Knižnica |
Salónik s kreslom Tomáša G. Massaryka |
Sála so sánkami |
Mrázikove sane :) |
| V 17. storočí prešiel hrad do zástavy Schwarzenbergovcom, neskôr ho odkúpili Valdštejnovci a od r. 1733 sa sobášom staj majetkom Fürstenbergovcov. Bez tých posledných by hrad ostal po poslednom požiari r. 1826 troskou. Fürstenbergovci ho ale r. 1880-1920 zrekonštruovali za pomoci Josefa Mockera(1835 - 1899). Fürstenbergovci boli požehnaním aj pre celý kraj. Zakladali dediny, školy, podporovali poľné i lesné hospodárstvo, stavali cesty. Ľudia ich mali radi. Karolovi Egonovi II. z Fürstenbergu (1796-1854) po jeho smrti postavili 14m vysoký pamätník s vyhliadkou na hrad. V r. 1929 predal Maximilián Egon III. Křivoklát československému štátu za 120 mil. korún (už v r. 1919 pristúpil Maximilián Egon III. na predaj zámku v Lánech, který sa potom stal letným sídlom prezidenta republiky T. G. Masaryka).
|
Vyhliadka |
Vľavo Veľká veža s dverami s už neexistujúcim padacím mostom, v streda Kaplnka |
Veľká veža - expozícia poľovníctva |
Veľká veža - expozícia zbraní |
Veľká veža - schody boli vytesané dovnútra 2,5-10m hrubých múrov po poslednom zničení padacieho mostu r. 1826 |
Veľká veža ... pod vežou sa nachádzala hladomorňa, kde sa našlo 6 kostrových pozostatkov |
Výhľad na Pamätník Karla Egona II. z Fürstenbergu |
Výhľad na horné nádvorie |
Výhľad |
Dvor |
Parkán - obranný prvok, priestor medzi hradbami a druhými malými hradbami |
Vykopávky osídlenia z praveku (800p.n.l.) |
| Od r. 1989 je Křivoklát národnou kulturnou památkou ČR. Bola to krásna prechádzka pekným rozprávkovým hradom (natáčali sa tu Tretí princ, Noc na Karlštejne, Jak se budí princezny, Traja veteráni, Anjel Pána ...), zdaľeka nie fyzicky náročná a nakoniec trvajúca len 75 minút. No tí Češi ... chodia v sandálkach do Tatier a potom je všetko stráááášne fyzicky náročné :D
|
Horné nádvorie |
Byt strážcu väznice |
Dolné nádvorie - tu žilo služobníctvo (kuchňa, hejtmanství a purkrabství) |
Dolné nádvorie - veža Huderka a studňa hlboká 42m |
Dolné nádvorie |
Dolné nádvorie - zábava :) |
| Po odchode z hradu som chcela odfotiť hrad z vyhliadky pri pamätníku Karla Egona II. Tentokrát poblúdil Miško a fotky máme z vyššej vyhliadky. K tej s pamätníkom som už vládala len ja a Miško (ten možno kvôli výčitkám).
|
Dolné nádvorie - zábava :) |
Dolné nádvorie - studňa |
Křivoklát |
Křivoklát |
Křivoklát |
Křivoklát |
| Aďa s Rudom nás už čakali v reštaurácii v Mestečku pod hradom. Obed bol výborný a hlavne rýchly!!! Potešilo, keďže s Miškom sme opäť šlapali na vlak. Je to za rohom, Chromí si v kľude dali kávu a zmrzlinu, ale nám to trvalo, keďže medzi Křivoklátom a Berounom bola na trati výluka a išli sme teda, vlakom, autobusom, vlako, .. a v Beroune sa prestupuje na vlak smerujúci vlastne do Prahy ... No ale vedeli sme o tom, všetko sme stíhali, pohoda. Lístky na Karlštejn sme mali predsa až na 17:00 :)
|
Křivoklát |
Pamätník Karola Egona II. z Fürstenbergu |
Křivoklát |
Křivoklát |
Vlaková stanica Karlštejn |
Karlštejn |
| Cestu z vlakovej stanice na Karlštejn sprievodci odhadujú na pol hodiny ... blbosť. Možno z odstavného parkoviska pod dedinou, keďže celá dedina je pešia zóna. A keď sú ideálne teplotné podmienky, nie v horúčavách okolo 30 stupňov. Zo stanice sme to v tom vedre dali možno aj za hodinu a pol. Ale po ceste sú stánky so suvenírmi, zmrzliny, reštaurácie, naozaj sme sa s Miškom nenudili ... a čakali sme Chromích, ktorí párkrát poblúdili na diaľnici a nakoniec sme ich museli čakať na hrade aj viac ako hodinu :D Za ten čas sme sa prešli k Studničnej veži a pofotili sa a dali si kávu i pivko :)
|
Nekonečná cesta na hrad |
Nekonečná cesta na hrad |
Konečne Karlštejn |
Karlštejn od Studničnej veže - hrad mal studňu ale nie prameň, voda sa privádzala z potoka |
Karlštejn od Studničnej veže |
Karlštejn od Studničnej veže |
Karlštejn (1348-1357) postavil Karol IV. ako súkromné sídlo rímskeho cisára a českého kráľa. Až v r. 1355 ho určil za klenotnicu na úschovu korunovačných klenotov Sv. ríše Rímskej a svätých ostatkov, ktorých bol horlivým zberateľom. Za jeho života sa tam dostali ale len tie ostatky. Relikvie, pre ktoré vo Veľkej veži postavil Kaplnku utrpenia pána (Kaplnkou sv. kríža sa nazvala neskôr, podľa krížov vo výzdove obloženia). Na stenách visí jedinečná zbierka 129 gotických doskových obrazov svätcov od majstra Theodorika . Ich relikvie boli umiestnené do rámov obrazov. Strop je pokrytý zlatom a benátskym sklom, predstavujúcim nebesia - slnko, mesiac a hviezdy. Na hlavnom oltári stál Zlatý ostatkový kríž. Karol IV. tu vstupoval k svojmu Zlatému ostatkovému krížu bosý, v motlitbe, pokore a bázni. Ja som ho videla deň predtým, v Svatovítskom poklade na Pražskom hrade ...
My sme si dopredu kúpili druhý okruh hradom - Posvätné priestory hradu, ktorý jediný ponúka prehliadku Kaplnky sv. kríža. Na tomto okruhu sa vôbec nesmie fotiť. Prezreli sme si nádherný kostol Nanebovzatia Panny Márie s ostatkovými scénami (scény, kde Karol IV. preberá ostatky - tŕne z koruny, drevo kríža, klinec z kríža, octovú hubu ako dary od kráľov) a obrazmi apokalypsy na stenách, nazreli do charizmatickej Kaplnky sv. Kataríny - súkromnej motlitebne Karola IV. na druhom poschodí Mariánskej veže. Pri západe slnka sme sa maľovaným schodiskom s výjavmi zo života sv. Ludmily a Václava dostali do Kaplnky sv. kríža. Aj už bez relikvií a ostatkov je jej výzdoba dychberúca ... všetci 17 sme stíchli a užívali si tajomstvo Kaplnky.
|
Kostol Nanebovzatia Panny Márie, na stenách výjavy z apokalypsy, Ostatkové scény a Kaplnka sv. Kataríny za chrbtom
zdroj: Hrad Karlštejn |
Kostol Nanebovzatia Panny Márie - Ostatkové scény a Kaplnka sv. Kataríny vpravo
zdroj: Hrad Karlštejn |
Kostol Nanebovzatia Panny Márie - Karol IV. a Anna Svidnícka nad vstupom do Kaplnky sv. Kataríny
zdroj: Novinky cz |
Kaplnka sv. Kataríny
zdroj: Pamiatky svetového dedičstva ČR |
Kaplnka sv. kríža
zdroj: Hrad Karlštejn |
Kaplnka sv. kríža - Hlavný oltár
zdroj: Gemologický průvodce Ivana Turnovce |
Zaujal ma fakt, že Karol VI. bol na hrade celkom 8x. Nie vždy navštívil Kaplnku sv. kríža. A po osobnej návšteve chápem. Je to naozaj ťažko prístupná miestnosť na druhom poschodí Veľkej veže, kde sa predtým nedalo prejsť z Mariánskej veže drevenou chodbou ... pre Karla IV. súženého hrbom, mnohými sečnými zraneniami (následky turnajov), trpiaceho dnou od r. 1350 ... výjsť hore preňho určite bolo krížovou cestou ... Takže naozaj to bola klenotnica, chránený sejf pre poklad! A chránila ho dobre, veď vežu nikto nikdy nedobyl a bez poškodenia prežila Kaplnka sv. kríža dodnes.
Ak sa vrátime k dejinám, české korunovačné klenoty sa do Kaplnky dostali až začiatkom 15. storočia za Karolovho syna, Václava IV. Počas husitských vojen 1420-1431 boli Zikmundom odvezené do uhorského Vyšehradu a Norimbergu. Na Karlštejn sa vrátili r. 1436. a ostali tu s menšími prestávkami do r. 1619. V 17. a 18. storočí boli vo Viedni, v 19. storočí sa vrátli do Prahy a teraz sú súčasťou Svatovítskeho pokladu na Pražskom hrade.
|
Karlštejn od Studničnej veže |
Drevená chodba spájajúca Mariánsku a Veľkú vežu |
Drevená chodba spájajúca Mariánsku a Veľkú vežu |
Mariánska veža - tu stál a spieval Waldemar Matuška v Noci na Karlštejne |
Mariánska a Veľká veža vzadu |
Mariánska a Veľká veža vzadu |
| A Karlštejn? Preslávila ho poviedka Jaroslava Vrchlického Noc na Karlštejne a následne film podľa nej natočený. Ten skutočný hrad ale navštívil r. 1812 cisár František I. a v snahe zachovať pamiatku na veľkého cisára Karla IV. daroval peniaze na jeho rekonštrukciu. Karlštejn prešiel r. 1887-1905 tvrdou historizujúcou rekonštrukciou architekta Josefa Mockera. Áno, ten čo rekonštruoval aj Křivoklát. Chátrajúci hrad zachránil za cenu výmyslov - strechy, drevené podbitia, vstup na prvé nádvorie ... Spätne sú za to Česi vďační, veď nebyť toho mali by o jednu zrúcaninu naviac, tak majú rozprávkový hrad. Stále sa ale ozývajú kritické hlasy ... Hrad je síce národnou kultúrnou pamiatkou, ale o zápis do svetového kultúrneho dedičstva sa snažil márne ... No ale napriek tomu nám sa páčil veľmi, hlavne Miškovi, až vyhlásil, že sa tu musíme vrátiť a pozrieť si súkromné a reprezentačné priestory Karla IV. :) Nič proti tomu, ale na tú cestu hore kopcom ku hradu sa neteším :D
|
Odchádzame ... |
Dovidenia, Karlštejn |
| Na Karlštejne, v dedine, sme sa najedli, a opäť sme sa vybrali my s Miškom vlakom ... do Prahy. Došli sme za tmy a keď som vchádzala na parkovisko pred hotelom, volala som Chromým, kde sú ... a oni práve predo mnou tiež vchádzali na parkovisko autom :D Rudo vyhlásil, že nabudúce na Karlštejn len vlakom, autom neušetril čas ani peniaze a ešte blúdil ...
|
|
