Sobota 8.9. - Sighisoara, Salina Turda a Cluj Napoca
|
| Sighisoara je malé malebné mestečko na kopci. Strašne sa po ňom chodí, lebo ulice má vydláždené kameňmi, "burkovcami". V roku 1999 bolo historické centrum Sighisoary zapísané do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Prečo sme tam ale išli? Lebo v zime roku 1431 sa tu narodil Vlad III. Dracula zvaný Tepes - Napichovač. V jeho rodnom dome nájdete dnes malé múzeum i reštauráciu.
|
Sighisoara - zo záchytného parkoviska do starého mesta na kopci |
Sighisoara - uličky a domčeky |
Sighisoara - Hodinová veža s orlojom |
Sighisoara - rodný dom Vlada III. Drakulu |
Sighisoara - rodný dom Vlada III. Drakulu |
Sighisoara - ulička s Draculovým rodným domom, za chrbtom Hodinová veža |
| Medzi najkrajšie pamiatky mestečka patrí Hodinová veža, ktorá je vysoká 64 metrov a malým orlojom. Defilujú v ňom alegorické postavy, ktoré predstavujú rôzne hriechy a neresti. Na vežu sme si kúpili lístky a vyšlapali. Po ceste hore je niekoľko oddychových miestností
s múzeom hostórie Sighisoary. Zaujímavé bolo napr. zubárske náradie, ale najviac sa mi páčili staré drevené dvere a okenice.
|
Hodinová veža - maketa Sighisoary |
Sighisoara - výstup na Hodinovú vežu |
Sighisoara - výstup na Hodinovú vežu |
Sighisoara - výstup na Hodinovú vežu |
Výhľad z veže - Evanjelický kostol |
Výhľad z veže - Evanjelický kostol a námestie Piata Muzeului |
| Výhľad bol nádherný ... červené strechy s komínami mi evokovali stovežatú Prahu :)
|
Výhľad z veže - Piata Muzeului a rodný dom Vlada III. Draculu |
Výhľad z veže - strechy a komíny Sighisoary :) |
Výhľad z veže - kopec so školou a kostolom |
Výhľad z veže - kopec so školou a kostolom |
Orloj na dosah |
A zasa schody ... |
| Po krásnej vyhliadke nás sprievodkyňa odviedla za hradby do reštaurácie La Perla , že tam dobre varia ... Prostredie nádherné, ale obsluha nula bodov a bohužiaľ aj jedlo :( Po pol hodine od objednávky sa ma opäť čašník prišil opýtať, čo som to chcela. Chcela som fazuľovú polievku v chclebe.
Keď ju o ďalších 20 minút doniesol, bola som sklamaná. Polievka bola bez chuti. Takú zlú fazuľovicu som ešte nejedla. Utekala som odtiaľ a to niektorí z našej skupinky ešte len vtedy dostávali jedlo, príšerné ...
|
Hodinová veža z opačnej strany |
Reštaurácia La Perla |
Evanjelický kostol z druhej strany |
Radnica v Sighisoare |
Busta Vlada III. Draculu medzi Evanjelickým kostolom a Radnicou |
Ešte raz rodný dom Drakulu ... |
| Vďaka tomu, že som nepatrila medzi posledných, čo dostali jedlo, stihla som ešte prebehnúť centrum a hlavne Školské schody. V Sighisoare bola r. 1619 postavená budova školy na kopci. Aby deti bez problémov dochádzali do školy, postavili im krytú drevenú chodbu so schodami. Teraz je to turistická atrakcia. Deti toto zvládali, ale na tomto kopčeku je aj kostol a cintorín!!! Niesť tam hore truhlu musel byť zážitok v každom ročnom období ...
|
Uličky Sighisoary |
Školské schody (Scara Scolarilor) - vchod |
Školské schody (Scara Scolarilor) |
Školské schody (Scara Scolarilor) |
Škola rovno pred schodami - od r. 1619 |
Výhľad spred kostola |
Evanjelický kostol sv. Mikuláša, fotený už z priľahlého cintorína |
Evanjelický kostol sv. Mikuláša |
Evanjelický kostol sv. Mikuláša - hlavný oltár |
Evanjelický kostol sv. Mikuláša - krypta |
Evanjelický kostol sv. Mikuláša - krypta, spráchnivené zvyšky |
Evanjelický kostol sv. Mikuláša - prázdna krypta |
Prebehla som si aj evanjelický Kostol sv. Mikuláša, a dokonca s českým písaným sprievodcom v ruke! Najkrajšie boli staré odkladacie kostolné truhly, náhrobky a polozachovalé maľby na stenách. Zvláštne čaro mala krypta, hoci prázdna. Lebo prach si a v prach sa obrátiš...
Kostol i schody som stihla na sekundu, bez väčších zastávok. Tí, čo dojedali poslední, vchádzali na schody keď ja som už nimi schádzala dole. Ešte že boli mladší - stihli vybehnúť a zbehnúť, ale kostol pozrieť nestíhali :( Nakoniec som teda dopadla celkom dobre ...
|
Evanjelický kostol sv. Mikuláša - organ |
Evanjelický kostol sv. Mikuláša - staré odkladacie lavice |
Evanjelický kostol sv. Mikuláša - náhrobné kamene pri stenách |
Evanjelický kostol sv. Mikuláša - bočná loď so zvyškami pôvodných malieb |
Vstup na Školské schody na kopci |
Školské schody (Scara Scolarilor) |
| Po dlhšom oddychu v autobuse nás vyložili pred Salinou Turdou, podzemnou soľnou jaskyňou, ktorá okrem hoistórie ponúka rôzne voľnočasové aktivity.
|
Salina Turda - vstup |
Salina Turda - vstupný tunel |
Salina Turda - prepojovacia šachta - galéria Franza Josefa, vytvorená 1853-1870, má 917m, v r.1948-1992 tu bol sklad soli |
Salina Turda - sála s ozvenou - baňa Iosif |
Salina Turda - ťažiace zariadenie z r. 1881 |
Salina Turda - šachta na vyťahovanie soli z bane, hore |
Rumunský sprievodca nás previedol najskôr historickou časťou bane. Ukázal nám ťažiace zariadenie, ktoré presne ako vo Wieličke ťahali slepé kone, ktoré do polroka umierali. Ukázal nám aj Baňu Josif - Sálu s ozvenou (kužeľová komora s hĺbkou 112 metrov a základňou je 67 metrov - a fungovala :D), i najstaršiu baňu Terézia, kde sa ťažilo v r. 1690-1880.
Všetky tieto historické miesta sú blízko pod povrchom. Všetko čierne na fotkách je soľ a naozaj to bolo slané ;)
Prehliadka so sprievodcom trvala do 30 minút (nie ako vo Wieličke pomaly 3h) a pán sprievodca sa s nami rozlúčil pri schodoch do najnovšej veľkej bane Rudolf so spomínanými voľnočasovými aktivitami.
|
Schody bohatých |
Baňa Terézia - vrch |
Baňa Rudolf - pohľad z vyhliadkového chodníčka - pingpong, detské ihrisko, vyhliadkové koleso a minigolf |
Baňa Rudolf - vidno vyhliadkový chodník i výťah a druhé schody vzadu |
Baňa Rudolf - zliezli sme 13 poschodí |
Baňa Rudolf - soľné stalaktity |
| Baňa Rudolf je 42 metrov hlboká, 50 metrov široká a 80 metrov dlhá. Je poslednou baňou z Turdy, kde sa ťažila soľ. Prešli sme ponad baňu po 80m chodníku, zliezli sme 13 poschodí, 172 schodov ...
Soľné stalaktity, visiace zo stropu, rastú asi 2cm/rok a pri dĺžke 3 metre sa vlastnou váhou lámu. Na dne Rudolfa je len soľ a zábava :) Ceny atrakcií neboli vysoké, ale bolo plno a vlastne na nejaký ping-poong alebo minigolf sme ani nemali čas. Niekto stihol vyhliadkové koleso, vozenie na loďkách stihla len jediná dievčina, aj to potom meškala a naštartovaný plný autobus len ju čakal 15 minút!
|
Baňa Rudolf - soľný strop |
Baňa Rudolf - minigolf a biliar |
Baňa Rudolf - výťah a druhé schodisko |
Baňa Rudolf - pohľad na dno Bane Terézia s možnostou člnkovania |
Baňa Rudolf - pohľad na steny Bane Terézia |
Baňa Rudolf - rad na výťah hore |
| Cítila som sa ako na vesmírnej lodi a chvíľu mi trvalo, kým so na všetko zaostrila a zorientovala sa. Zvláštny zážitok ... Pomotkala som sa po Rudolfovi, kúpila i magnetku a rozhodla sa v žiadnom prípade nečakať na výťah, radšj pomaly vyšlapať ... Pri tejto pomalej ceste som si všilma, ako je stenách na jednotlivých podlažiach schodiska vyrezaný rok, v ktorom sa ťažila soľ na tejto úrovni. Smerom hore sa aj zväčšovala hrúbka soľnej "námrazy" na schodisku.
|
Baňa Rudolf zo schodiska - vľavo vzadu amfiteáter s vyhrievanými sedadlami |
Schodisko so soľnou námrazou |
Rad na výťah v Bani Rudolf |
Zbohom, Salina Turda ... |
Cluj Napoca - Katolícky kostol sv. Michala a socha Mateja Korvína |
Kluž - rodný dom Mateja Korvína |
| Nie vďaka meškajúcej dievčine, ale ipäť vďaka neschonosti šoférov, ktorí sprievodkyňu nechceli počúvať, lebo oni vedia a potom blúdili, ostalo nám na poznávanie Cluj Napoca (Kluž) pol hodiny :D Nakoniec sme mali 45 minút, lebo 15 minút sme ich opäť čakali a oni opäť blúdili :D Ťažko toto komentovať.
Stihli sme poozrieť rodný dom Mateja Korvína(1443-1490) a trhy na hlavnom námestí Piata Unirii.
|
Kluž - Katolícky kostol sv. Michala |
Kluž - Piata Unirii s trhom |
V Kluži na trhu |
V Kluži na trhu |
Kluž - pravoslávna Katedrála Usnutia Presvätej Bohorodičky |
Suveníry z Rumunska |
Keby boli šoféri z Košíc, mali by sme o 3h viac v Kluži! Boli zo Svidníka či Sniny a podľa predpisov museli odstaviť autobus doma do 6:00 a teda potrebovali 3h rezervu pre cestu z Košíc. Pri ich neschopnosti používať navigáciu i viac. Hodinu pred príchodom do Košíc, ktorý vyšiel na 2:00 v noci, sme ich požiadali zastaviť na autobusovej stanici. No čo by už kto robil o 2:00 pred Tescom ... Za tú hodinu sa šoféri vystriedali, neodkázali si nič a ešte aj po Košiciach sme mali vyhliadkovú jazdu dookola cez Tesco. Príšerné.
Keď pri vystupovaní si mohutnejšia staršia pani musela vliezť do jufra autobusu, aby si vytiahla batožinu, a tí dvaja idioti stáli vedľa a pozerali sa na ňu, už im sprievodkyňa naložila. Lebo jedna vec sú ich povinnosti (a to som nezažila poznávačku, kde by šoféri nepomáhali nakladať a vykladať kufre, vždy keď bolo treba), druhá vec je slušnosť a vychovanie.
Celý proklamovaný 5 dňový výlet do Transylvánie teda trval presne 3 dni a 2h, t.j. 74h :) Ale celkový dojem vôbec nebol zlý! Rumunsko bolo krásne, počasie vyšlo, viac menej som všetko stihla, spolucestujúci boli veľmi milí (prevažne mladé dvojice), sprievodkyňa bola super (až jej na matematické nedostatky pri vyberaní vstupného, čo je jej smola, lebo keby si vypýtala tringelt, tak za to sfúknutie šoféra na konci, by odo mňa dostala 2x viac, ako si sama nazbierala) a na idiotov šoférov časom zabudnem ...
Ale na poznávačku Cez Rumunsko do delty Dunaja s Adriou rozhodne nejdem, vraj aj tam boli títo šoféri :D !!!
|
|
