Nedeľa 11.11. - Letno-pohodová Malaga
|
| Ráno nás zobudilo slniečko, ale ešte bolo dosť chladno a vzali sme aj bundy. Hotel neposkytoval raňajky, ale mal automaty na kávu, vodu i sendviče - všetko čo sme potrebovali. Využili sme tie na vodu a kávu a vykročili.
Naším prvým cieľom bola Alcazaba, maurský hrad v centre Malagy, kde sme sa vybrali prechádzkovým krokom cez mestský park v Malage. Vkročili sme a od úžasu sme ani ústa nezavreli ...
Palmy od výmyslu sveta s popisom na krásnych kovových tabuľkách, strelície na každom rohu ako burina, mozaikové fontány, romantické zákutia ... Kam sa hrabú naše botanické záhrady - a tu to stojí a rastie ako u nás kontajnery na sídlisku, ako niečo najprirodzenejšie a dávno zovšednené...
|
Mestský park v Malage |
Mestský park v Malage |
Mestský park v Malage |
Mestský park v Malage |
Mestský park v Malage |
Mestský park v Malage |
V parku by sme sa túlali aj dlhšie, ale chceli sme vidieť Alcazabu ráno, prázdnu, bez turistov. Takže nechtiac, ale predsa len, sme v strede parku odbočili do mesta (park vedie ako dlhá štrúdľa popri prístave).
Alcazaba nás vítala takmer prázdna. Trochu nás potrápil nákup vstupeniek. Kupujú sa v automatoch a nebolo to vôbec jednoznačné. Bola tam jedna neochotná slečna, ktorá nepomáhala, len od stola vydávala pokyny :D
Nakoniec sme to zvládli i vďaka povelom pani riadiacej a kúpili si kombinované lístky do Alcazaby a na Gibralfaro. Zvedavé a napäté sme vstúpili. Vôbec sme netušili, čo nás čaká ...
|
Mestský park v Malage |
Smer Alcazaba |
Vstup do Alcazaby |
Vstup do Alcazaby |
Prvá uhlová brána do pevnosti (Brána trezoru) |
Brána so stĺpmi |
Alcazaba v Malage je maurskou citadelou (opevnená hlavná mestská časť) z 11. storočia, ktorú postavila Hammudid dynastia na kopci s výhľadom na prístav. Maur je moslim arabského pôvodu, pochádzajúci zo severnej Afriky. V r. 711 sa 7000 Maurských vojakov z Maroka vylodilo sa na Gibralatáre a obsadili ho. Od 8. do 15. storočia Mauri ovládali veľkú časť Španielska a Portugalska. Ich architektúra nesie v sebe prvky islamského i európskeho slohu.
Alcabaza je považovaná za najlepšie zachovanú citadelu v Španielsku a je klasickým príkladom vojenskej architektúry svojej doby s dvojitými stenami a obrovským vstupným opevnením. V roku 1279 Malagu dobyl Mohamed II. Ben al-Ahmar a stala súčasťou Nasridského kráľovstva.
V bytoch a patiách za bránou Granadských štvrtí, postavených od 11. do 14. storočia, sídlili králi a guvernéri.
Prvé kroky po Alcazabe sú ako serpentíny v kopci. Tam a späť a samé brány a hradby ... Tu bola zjavne bezpečnosť na prvom mieste. Za Kristovou bránou sa to zmenilo. Cesta sa rozdvojovala a my sme sa vybrali do prava. Táto cesta viedla pod ďalšie hradby na vyhliadku na Vežu pocty (Torre del Homenaje).
Začali sme sa kochať nádhernými výhľadmi na Malagu, ktoré nás sprevádzali celý deň. Aj preto ich tu nedávam, lebo sa nám celý deň odmieňalo vo výhľade to isté a ukážem tie najkrajšie.
|
Druhá uhlová brána do pevnosti - Kristova brána a veža |
Cestička ku Kristovej bráne - veži |
... vpravo od Kristovej brány |
Hradby z Veže pocty |
... vpravo od Kristovej brány |
... vpravo od Kristovej brány (Torre de Maldonado a Torre de la Armadura Mudéjar) |
... vpravo od Kristovej brány |
Hurá, máme spoločnú fotku :) |
... vľavo od Kristovej brány |
Námestie zbrani (Plaza de Armas) |
Námestie zbrani (Plaza de Armas) |
Námestie zbrani (Plaza de Armas) |
| Z Námestíčka zbraní, ktoré naozaj nepripomínalo žiadne zbrane (tipovala by som, že tu sa v prípade ohrozenia zhromažďovali vojaci), sme úzkymi schodíkmi vystúpili vyššie a pred nami sa objavila ďalšia brána, Brána Granadských štvrtí. Už som bola načisto pomotaná a netušila, kde som. Našťastie nás priviedla na najkrajšie miesta Alcazaby, na ktoré sme celý čas čakali ...
|
Námestie zbrani (Plaza de Armas) |
Brána Granadských štvrtí, vedie do hornej obytnej časti |
Brána Granadských štvrtí s odvodňovacím kanálikom |
Zátišie v labyrinte brán a hradieb |
Ako v labyrinte |
Ako v labyrinte |
Terasovité záhrady s fontánou |
Pred Torre de Maldonado |
Patio medzi Torre de Maldonado a Torre de la Armadura Mudéjar |
Patio medzi Torre de Maldonado a Torre de la Armadura Mudéjar |
Patio medzi Torre de Maldonado a Torre de la Armadura Mudéjar |
Schodíky na hradby |
| Záhrady s fontánkami, terasy a patiá s bazénikmi a zdobenými oknami - vstúpili sme do maurskej rozprávky.
|
Na hradbách Alcazaby - na kopci stredoveká pevnosť Gibralfaro |
Hradby ALcazaby |
Okienka do patií a obytných častí |
Strechy Torre de Maldonado a Torre de la Armadura Mudéjar |
Prvý pohľad do Patia s pomarančovníkmi (Patio de los Naranjos) |
Patio s pomarančovníkmi (Patio de los Naranjos) |
Okná s plastikovou výzdobou |
Patio s bazénom (Patio de la Alberca) |
Zdobené prechody |
Zdobené okná i stropy |
Patio s bazénom (Patio de la Alberca) |
Aha .. aj v peci kúrili :) |
| Priamo pod Alcazabou je najstaršia historická pamiatka v Malage, rímske divadlo (el Teatro Romano). Bolo postavené za vlády cisára Augusta v 1. st. p.n.l. a bolo v prevádzke až do 3. st.n.l.
Po mnoho rokov amfiteáter ležal v troskách, kým ho Mauri nepoužili ako zdroj kameňa pri stavbe Alcazaby. V 50. rokoch 20. storočia amfiteáter znovuobjavili pri výstavbe kultúrneho domu.
|
Labyrinty na strope |
Zátišie s fontánkou |
Zátišie so studňou |
Opúšťame Alcazabu ... |
Rímske divadlo pod Alcazabou, 1. st. p.n.l |
Vianočný strpmček pred rímskym divadlom :D |
| Blížila sa jedenásta hodina a nás už čakal Gibralfaro. Od Alcazaby k nemu vedie pešia cestička popod hradby a do kopca. Podľa sprievodcov prechádzka tak na pol hodiny. Chodník bol chvíľami poriadne strmý, plný turistov. V horúčavách to musí byť zaberák, v daždi šmýkačka. My sme mali okolo 21 stupňov, ideálny čas, aj tak to bol zaberák :). Našťastie je po ceste toľko nádherných výhľadov na Malagu,
že sa musíte zastaviť, pozerať, obdiovovať ...a tváriť sa, že sa naozaj nevydýchavate, že vládzete, ale musíte si ten výhľad užiť :D Jasne a stručne, trvalo nám to asi 55 minút ...
|
Malaga |
Pri rímskom divadle - klasická výzdoba |
Prístav - promenáda s majákom a mestský park pred ňou |
Promenáda s majákom |
Býčia aréna |
Býčia aréna |
Malaga - prístav |
| Najkrajši výhľad na celú Malagu je z vyhliadky pod Gibralfarom. Je tam ale toľko turistov, že sa musíte pretláčať, aby ste aj videli (a to bol november!!!). Vidno až do vnútra Býčej arény. Fotili sme sa navzájom s Gabi a tu patrí tá smiešna fotka - sľúbila som zverejniť ;)
Gabi ma dofotila, a podala mi foťák so slovami: "No veľa som nevidela, ale dúfam že dobre bude." Smiali sme sa päť minút :D Náš problém je, že ja som o toľko vyššia, že Gabi ma vždy fotí zdola - druhú bradu a guľatú hlavu .. a tak sa snažila dvihnúť foťák, v protisvetle na displeji veľa nevidela a takto to dopadlo. O ďalšie fotky som poprosila náhodných turistov. Pri prvej som urobila chybu,
že som poprosila síce vyššiu ako Gabi, ale stále maličkú turistku. Druhý záber robil vysoký chlap, vidno. Konečne je všetko na svojom mieste, kazím to len ja, ale to už lepšie nebude :D:D:D
|
Malaga - dom v popredí je mestská radnica, vpravo je Katedrála |
Katedrála v Malage |
Gabika ma odfotila :D |
Malaga a ja |
Malaga a ja |
Gibralfaro - vpravo kultúrne centrum s múzeom |
| Osviežené zábavnými zážitkami z fotenia (aj z oddychu po tej túre, ale to verejne nepriznávam ;) ) sme dorazili ku vstupu do Gibralfara a potešili sa! Bolo trištvrte na dvanásť, turistov plno (už sa zobudili aj noční žúrovači), rad tak na 15-20 minút a samozrejme, len kvôli blbým automatom na lístky.
Pani pri automatoch bola ochotnejšia ako tá ráno v Alcazabe, ale kým každému povysvetľovala druhy lístkov, trvalo to. A my dve, frajerky, sme ten rad obišli, lebo lístok sme mali :D
|
Gibralfaro - hradby |
Výhľad z Gibralfara na Katedrálu |
Výhľad z Gibralfara na Malagu |
Gibralfaro - hradby |
Gibralfaro - hradby |
Coracha - neprístupná časť Gibralfara, výbežok k Alcazabe |
| Hrad Gibralfaro bol postavený Abd ar-Rahmanom I, Cordobským emirom, v 8. storočí. V 14. storočí ho rozšíril o dvojité múry sultán z Granady, Júsef I. Katolícki monarchovia, Isabella a Ferdinand obliehali hrad v roku 1487 a po svojom víťazstve tu istý čas pobývali.
Z diaľky to vyzerá ako nejaká roztrúsená zrúcanina, medzi stromami veľa nevidno. Reálne poskytuje hrad asi hodinovú prechádzku po hradbách s rôznymi výhľadmi, hlavne na vnútro mesta a Katedrálu. Vo vnútri medzi hradbami je akýsi terasoviutý park, amfiteáter, reštaurácia a malé kultúrne centrum s expozíciou z histórie Malagy.
|
Alcazaba z Gibralfara |
Gibralfaro - medzi hradbami |
Model - Malaga, Alcazaba, Gibralfaro |
Gibralfaro - historická expozícia |
Gibralfaro - historická expozícia |
Gibralfaro - historická expozícia |
Prechádzku po hradbách Gibralfara sme skrátili na pol hodiny, aby sme nadbehli zameškané z cesty na hrad. A aj preto, že už sme boli hladné a smädné a unavené. Rozbehli sme sa teda o pol jednej dole k Býčej aréne (Plaza la Malagueta). Bola otvorená býčími zápasmi 11. júna 1876. Má kapacitu 10401 divákov (pôvodne 11 000). Dá sa to zbehnúť za 10 minút, došli sme tam ale až o štvrť na dve ...
V páliacom slnku, s výraznými prechodmi svetla a tieňa a s prislúchajúcou únavou môj nistagmus makal na plné obrátky. Neviem v takých chvíľach odhadnúť hĺbku, zakopla som o obrubník a odvtedy to šlo ako v zpomalenom filme. Pamätám si, ako som letela, dopadla dopredu na koleno a vydýchla si, že už sa nepolámem, už bude to ok, už len pravá ruka dopadne. Zrazu sa mi pred pravou rukou objavili v zornom poli Gabikine nohy a mne prebehla hlavou myšlienka, že isto ma vidí a uskočí ... Neuskočila
... skosila som ju a po dopade, keď mňa nič nebolelo, šokovaná som mala v hlave len jedno, zničila som Gabi, dochrámala som jej problematické koleno! Pribehli k nám okoloidúci, chceli pomôcť, ale boli sme hlavne v šoku. Dvihli sme sa po 5 minútach. Gabikine koleno bolo ok, našťastie, ale rukou narazila do lampy a čakali sme, či neopuchne, či nerušíme výlet a ideme do nemocnice ... Našťastie okrem odreniny a bolesti ruka viac nereagovala. Aj tak sme 15 minút sedeli na tom hnusnom obrubníku a predýchavali stres ...
a ďakujem všetkým svätým, Bohu, vesmíru i vláde, že to dopadlo takto dobre, môj atentát na Gabi dopadol neúspešne a my sme pokračovali ďalej v poznávaní nádhernej Malagy!!!
|
Býčia aréna - Plaza la Malagueta |
Býčia aréna - Plaza la Malagueta |
Býčia aréna - Plaza la Malagueta |
Obed a oddych v Galopain |
Obeeed ... mňam! |
Obeeed ... mňam, mňam! |
| Do býčej arény sme sa nedostali, ale to sme čakali. Je síce funkčná, ale zápasy sú v lete a v takom čase, ako bol, sa tam ľudia dostanú skôr náhodou, napr. pri tréningu toreádorov. Avizujú tam nejaký skanzen, ale nič sme nevideli. Z jednej strany bola celá aréna prekrytá rozsiahlou stavbou, akoby obrovská unimobunka. Neskúšali sme vojsť, išli sme JESŤ. A obed v Galopain za rohom bol úžasný!!! Objavila som ho na googli, s tými najlepšími hodnoteniami a plne súhlasím! A veľa iných ľudí súhlasí, dnu mali všetko rezervované, sedeli sme vonku :)
Oddýchnuté a posilnené sme o hodinku pokračovali smerom k prístavu s promenádou a majákom.
|
Prístav s nákupnou promenádou, vzadu maják |
Prístav s promenádou |
Pompidou Malaga |
Promenáda so stánkami |
Rybičky v prístave |
V diaľke vyhliadkove koleso |
| Pozreli sme si zopár stánkov so šitými, pletenými, koženými výrobkami, bižutériou a kde-čím. Opakovalo sa to, takže k majáku sme nedošli. Mali sme čas, keďže strecha Katedrály, ktorú sme mali ďalej v pláne, je v nedeľu prístupná až o štvrtej. Dali sme sa teda zlákať
nádhernou prechádzkovou promenádou smerom k nákladnému prístavu ... Od konca promenády bol už len skok k vyhliadkovému kolesu a jednohlasne sme tam zamierili.
|
Prechádzková promenáda |
Vyhliadkové koleso |
Vyhliadkové koleso - Gibralfaro, Alcazaba a Katedrála |
Vyhliadkové koleso - Gibralfarop a Alcazaba, vpravo dole radnica |
Vyhliadkové koleso - Katedrála |
Vyhliadkové koleso - prístav s promenádami |
| Za 10€ sme dostali 3 okruhy a čakala som nejaký lepší výhľad na Alcazabu. Výhľad bol, ale nie ten dokonalý, po akom som túžila ... ale aj tak to bolo pekné. Zaujal nás skalný útvar nad Malagou - Monte Coronado.
|
Vyhliadkové koleso - nákladný prístav |
Vyhliadkové koleso - Malaga |
Vyhliadkové koleso - Malaga a Monte Coronado |
Vyhliadkové koleso |
Katedrála v Malage |
Katedrála v Malage |
Vyhliadkové koleso nám nezabralo veľa času, pred Katedrálou sme boli už pred pol štvrtou. Pomotali sme sa po námestíčku pred hlavným priečelím Katedrály, z ktorého bola aj tak nevyfotiteľná. Nakúpili sme nejaké suveníry a
kúpili lístky práve na čas, aby sme stihli prehliadku strechy o štvrtej (lístky sú spoločné, Katedrála+strecha +múzeum na námestíčku za 10€).
Katedrála Vtelenia v Malage(alebo La Manquita) bola postavená v rokoch 1528 až 1782. Je to gotická katedrála s barokovými i renesančnými prvkami, priečelie je barokové. Má 84m na výšku a je druhou najvyššou katedrálou v Andalúzii. Bola postavená na rozkaz kráľa na mieste starej mešity po dobytí Malagy kreťanskými vojskami.
Južná vež ostala nedokončená a bez plánov na dokončenie, pretože dodáva kostolu šarm.
|
Katedrála v Malage |
Výstup na strechu Katedrály |
Námestíčko pred hlavnou fasádou Katedrály |
Gabi na priečelí Katedrály :) |
Strecha Katedrály v Malage |
Strecha Katedrály v Malage |
| Strecha bola v slnku skláňajúcom sa k západu okúzľujúca ... a dočkala som sa konečne svojho vytúženého pohľadu na Alcazabu. Vidno pekne i to, ako sa Coracha z Gibralfara takmer dotýka Alcazaby. Strechu možno obísť dookola po obvode.
|
Strecha Katedrály v Malage |
Gibralfaro a Alcazaba |
Vytúžený pohľad na Alcazabu |
Strecha Katedrály v Malage |
Strecha Katedrály v Malage |
Monte Coronado zo strechy Katedrály |
| Samotná Katedrála je obrovská. Nejaký celkový pohľad nie je možný, ako aj v Barcelone je v strede kostola obrovský chór. Dookola katedrály sú rôzne kaplnky s prepychovými oltármi, z vonkajšej strany chóru sú krásne bielo - ružové mramorové oltáriky.
|
Bočný vstup do Katedrály |
Oltár v Kaplnke sv. srdca |
Pieta z vonkajšej strany chóru |
Chór |
Chór |
Pohľad od konca chóru k hlavnému oltáru |
| Hlavný oltár je jednoduchý, ale nekonečne charizmatický okolitou architektúrou a osvetlením.
|
Hlavný oltár |
Hlavný oltár |
Hlavný oltár |
Pohľad od hlavného oltára ku chóru |
Bočný pohľad na chór |
Strop nad hlavným oltárom |
| Najkrajší klasický oltár sa nachádza v Kaplnke inkarnácie za hlavným oltárom. Ružový mramor žiari ...
|
Oltár v Kaplnke inkarnácie |
Za hlavným oltárom ... Oltár v Kaplnke inkarnácie |
Jeden z organov na začiatku chóru |
Posledný pohľad na hlavný oltár ... |
Sklenená maketa Katedrály (za obchodíkom so suvenírmi hor po schodoch) |
Sklenená maketa Katedrály |
| Keďže lístky do Katedrály zahŕňali aj vstup do nejakého Ars múzea, vybrali sme sa ho pohľadať ... a našli sme ho a boli sme tam samé :) Je to biskupský palác s malou útulnou záhradou s ručne maľovanými mozaikami. Už len kvôli nim som rada, že som tam bola a videla.
|
Katedrála v Malage |
Katedrála v Malage |
Katedrála v Malage - zdobená brána |
Biskupský palác na Plaza del Obispo pred hlavným priečelím Katedrály |
Biskupský palác - záhrada |
Biskupský palác - záhrada |
Biskupský palác - záhrada |
Biskupský palác - ručne maľované mozaiky |
Biskupský palác - ručne maľované mozaiky |
Biskupský palác - ručne maľované mozaiky |
Biskupský palác - atrium |
Biskupský palác - atrium |
| V interiéri paláca bola okrem klasickej výzdoby výstava o speváčke Imperio Argentina (1910-2003)- obrazy, plagáty, videá z jej filmov. Malo to svoje čaro, navodzovalo to atmosféru začiatku 20. storočia a života v Španielsku v tej dobe.
|
Biskupský palác |
Biskupský palác |
Biskupský palác |
Biskupský palác |
Biskupský palác |
Biskupský palác - Imperio Argentina |
| Opakovane sme pofotili priečelie Katedrály v mäkkých tónoch zapadajúceho slnka a vybrali sa na prechádzku uličkami starého mesta. Bolo šesť hodín, už sme sa nikam neponáhľali ... Prešli sme okolo už zatvoreného Picassovho múzea, obzerali obchodíky, nakupovali suveníry.
|
Katedrála v Malage |
Katedrála v Malage |
Katedrála v Malage |
Zvony kostola sv. Augustína pred Picassovým múzeom |
Obzeráme obchodíky |
Obzeráme obchodíky |
| Nakoniec sme sa rozhodli ešte prejsť aj k Picassovmu rodnému domu na Plaza de la Merced, ktorý je otvorený do 20:00 a v nedeľu od 16:00 je vstup zdarma. Dobre sme to vystihli, dokopy tam nič nie je, aspoň som neľutovala vstupné :)
Rodičia Pabla Picassa si prenajali byt v tomto dome v r. 1880 a o rok sa im tu narodil prvý syn, Pablo. Žili tu do r. 1883 a potom sa presťahpvali o dva domy ďalej (zo súčasného čísla 15 na 17). Tu žili do októbra 1891, kedy sa odsťahovali do La Coruňe. Pablo mal vtedy 10 rokov. Inak ale priznávam, Pablo Picasso(1881-1973) ma nejak neoslovuje, jeho kubizmu nerozumiem ...
|
Plaza de la Merced |
Picassov rodný dom |
Picassov rodný dom |
Picassov rodný dom |
Picassov rodný dom |
Picassov rodný dom |
| V reštaurácii pred Picassovým domom sme si dali skvelé tapas a naozaj silné domáce víno z Malagy. Rozmýšľali sme aj nad druhým pohárom, ale asi by ma po takom náročnom dni zložilo :) Do hotela sme sa vrátili starými uličkami Malagy a hlavnou nákupnou ulicou Larios.
|
Tapas a víno pred Picassovým rodným domom |
Larios - obchodná ulica s vianočnou výzdobou |
| Ak ste so mnou došli až tu, určite ste poriadne unavení. Ospravedlňujem sa, ja som tých 800 fotiek z tohto dňa nedokázala osekať na menej ako 165 ... nemôžem vyhadzovať také nádherné spomienky :) Ale verte, že my sme boli po tomto dni ešte unavenejšie, my sme to reálne prešlapali ...
Takže po návrate na hotel sme bez špekulácií, dokonale zamilované do Malagy, zaliezli do postele. Musím spomenúť, že s Gabi už cestujem dlho, jej snami bolo vždy niečo v Taliansku. Veď bez nej by som hádam ani do Ríma nešla ... a ona po tomto dni vyhlásila, že do Malagy by sa hneď preťahovala :) Malaga zapôsobila ako malá Barcelona ... a naozaj ma prekvapila, nečakala so to!
|
