Piatok 30.8. - Kostoly, radnica a trochu umenia ...
|
| Ráno som naložila Danku na autobus do Košíc (zastávku VIB Erdberg sme mali 5 min od hotela) a vyrazila som do mesta. Čakal ma kostolový deň. Už o 8:45 som obchádzala Katedrálu sv. Štefana. Fotiť sa nedala, lebo všade stáli dodávky, čo dovážali tovar do obchodov. A vstúpiť sa nedalo, lebo mali otvárať o 9:00. Lenže v kostole bežala veselo omša, nikde žiadni predavači lístkov, žiadne viditeľné vstupy ...
No chaos! Na stránke Katedrály vtedy ešte neboli mapky, kde sú vstupy do veží, kostola, katakomb - zjavne sa ľudia sťažovali na bordel, lebo už pribudli. |
Katedrála sv. Štefana (Stephansdom) | 
Katedrála sv. Štefana - maketka vpravo od vstupu | 
Katedrála sv. Štefana - foto spoza mreží, beží ešte omša | 
Katedrála sv. Štefana - pohľad na Južnú vežu zo Severnej veže | 
Katedrála sv. Štefana - najväčší rakúsky zvon Pummerin na Severnej veži | 
Katedrála sv. Štefana - strecha katedrály zo Severnej veže |
| Prvé písomné zmienky o Katedrále sv. Štefana (Stephansdom) sú z roku 1137. Kostol už na tomto mieste pravdepodobne stál aj predtým, lebo to bolo pohrebisko mimo hradieb mesta a s tými sa vždy spájala aj nejaká minimálne kaplnka. Kostol bol následne klasicky prestavovaný, dostavovaný a jeho súčasný
gotický ráz mu dal vojvoda Rudolf IV. Rakúsky. Ako zať cisára Karola IV. (vzal si jeho dcéru Katarínu Luxemburgskú) sa snažil dať Viedni to, čo Karol Prahe. V r. 1359 začal prestavovať Katedrálu, r. 1365 založil viedenskú univerzitu. Nazvali ho 'Zakladateľ' a spolu s manželkou je pochovaný v
Vojvodskej hrobke v podzemí katedrály. Fridrich III. r. 1460 položi základný kameň severnej veže a tak dokončil, čo Rudolf IV. nestihol. Takisto zásluhou Fridricha III. je od r. 1469 katedrála sídelným miestom viedenských biskupov a arcibiskupov a je symbolom Viedne. |
Katedrála sv. Štefana - výhľad zo Severnej veže - Námestie sv. Štefana ráno, s dodávkami | 
Katedrála sv. Štefana - výhľad zo Severnej veže - točíme sa do prava | 
Katedrála sv. Štefana - výhľad zo Severnej veže - ešte doprava, Donauturm - 252m, najvyššia veža vo Viedni | 
Katedrála sv. Štefana - výhľad zo Severnej veže - Prater za Katedrálou | 
Katedrála sv. Štefana - strecha katedrály zo Severnej veže | 
Katedrála sv. Štefana - konečne otvorený aj kostol |
| Naozaj náhodou som narazila na vstup do Severnej veže, ktorý otvorili skôr (hm, o 9:15 :) ) ako samotný kostol.
Kúpila som si lístok All inclusive na celý kostol a hneď som sa ako prvá dostala výťahom hore na Severnú vežu. Veža má 68,3m, je taká polovičná a poskytuje výhľad len na pol Viedne. Nič som nepoznala, jedine dodávky pod kostolom, Donauturm a Prater. Nachádza sa na nej Pummerin, najväčší zvon v Rakúsku. Váži 20,13t a je tretím najťažším v Európe (najťažší je v Kolíne a váži 23,5t).
Pôvodný zvon z r. 1705 prežil celú II. sv. vojnu, ale 12.4.1945 počas požiaru spadol na zem a rozbil sa. Tento nový je z r. 1951. |
Katedrála sv. Štefana - kaplnka sv. Kataríny s krstiteľnicou | 
Katedrála sv. Štefana - krstiteľnica v kaplnke sv. Kataríny, zo salzburského červeného mramoru z r.1481 | 
Katedrála sv. Štefana - organ na prízemí pri južnej stene | 
Katedrála sv. Štefana - hrobka cisára Fridricha III. - jediná hrobka v samotnom interiéri katedrály | 
Katedrála sv. Štefana - hlavný oltár | 
Katedrála sv. Štefana - pre mňa charizmatický bočný oltár |
| Z veže som zišla asi o 9:40 a práve otvárali platenú časť kostola. Načase. Ale rad na audiosprievodcu a lístky tak na 10-15 minút ... to už by som nezvládla :) Obišla som ich, z diaľky ukázala lístok, audiosprievodcu som odmietla a motala sa po kostole naozaj takmer sama ...
Ľudia, ktorých vidíte na fotkách v skupinkách, boli pri bariérach neplatenej časti. V platenom interiéri ma zaujala hrobka cisára Fridricha III. a očarili ma nebotyčné stĺporadia katedrály. |
Katedrála sv. Štefana - Neustädter oltár | 
Katedrála sv. Štefana - bočná - severná loď | 
Katedrála sv. Štefana - pohľad od hl. oltára k vstupu | 
Katedrála sv. Štefana - pohľad od stredu kostola k vstupu | 
Katedrála sv. Štefana - schody na kazateľnicu | 
Katedrála sv. Štefana - gotická kazeteľnica z konca 15. storočia |
Prehliadka katakomb a Vojvodskej hrobky začínala o 10:00, presne som ju stíhala. Prešli sme najskôr Biskupskú hrobku s ostatkami viedenských arcibiskupov v oceľových rakvách. Vo Vojvodskej hrobke, ktorú založil r. 1365 vojvoda Rudolf IV., je v strede pochovaný vojvoda s manželkou Katarínou Luxemburgskou. Sú tu aj iné pozostatky habsburgovcov pochovaných pred r. 1633 - pred vznikom Cisárskej hrobky v Kapucínskom kláštore.
Čo som dovtedy nevedela, v oceľových urničkách sú tu vnútornosti tých habsburgovcov, ktorí boli po r. 1633 pochovaní v Cisárskej hrobke. Ich srdcia sú dokonca na ďalšom mieste - v Hrobke sŕdc v Augustiánskom kostole. Táto tradícia vznikla r. 1654 od káľa Ferdinanda IV., ktorý si takto prial rozdeliť svoje ostatky a jeho nasledovníci to dodržiavali do r. 1787.
Z čistej a krásnej Vojvodskej hrobky sme prešli do špinavého, strašidelného podzemia - do katakomb plných kostí. V r. 1732 bol príkazom cisára Karola VI. zrušený cintorín okolo kostola. Boli vybudované nové podzemné pohrebné komory, pri ktorých výstavbe sa do malty medzi tehlami namiesto piesku miešal aj prach z mŕtvol cintorína. Komplexnejšie ostatky boli umiestnené v pohrebných komorách a ďalej sa do týchto komôr pochovávalo do r. 1783, kedy cisár Jozef II. zakázal pohreby vnútri opevnenia mesta. Za ten čas tu bolo pochovaných cca 11 000 tiel. Ich práchnivejúce ostatky sú tam doteraz ... bola to naozaj zaujímavá a jedinečná prehliadka. |
Katedrála sv. Štefana - vstup do podzemia, pri severnej veži | 
Katedrála sv. Štefana - Vojvodská hrobka, po bokoch poličky s urnami s vnútornosťami habsburgovcov, zdroj: https://en.wikipedia. org/wiki/Ducal _Crypt,_Vienna | 
Katedrála sv. Štefana - katakomby, zdroj: https://amyscrypt. com /haunted-places- vienna-austria/ | 
Katedrála sv. Štefana - katakomby, zdroj: https://amyscrypt. com /haunted-places- vienna-austria/ | 
Katedrála sv. Štefana - vstup do Južnej veže | 
Katedrála sv. Štefana - schody na Južnú vežu |
| Ako posledné som v Dóme sv. Štefana vyšlapala na Južnú vežu. Stavali ju od r. 1365 do r. 1433, má 136m a viedenčania ju volajú familiárne 'Stefl'. Výhľad je na všetky strany, ale len cez okienka z interiéru veže. |
Katedrála sv. Štefana - cesta na Južnú vežu | 
Katedrála sv. Štefana - cesta na Južnú vežu | 
Katedrála sv. Štefana - cesta na Južnú vežu | 
Katedrála sv. Štefana - výhľad z Južnej veže - Severná veža s ľuďmi, za ňou Donauturm | 
Katedrála sv. Štefana - výhľad z Južnej veže - kostol sv. Petra | 
Katedrála sv. Štefana - výhľad z Južnej veže - vpravo Josefplatz s knižnicou Prunksaal |
Katedrála sv. Štefana - výhľad z Južnej veže - v strede kostol sv. Karola (Karlskirche), vľavo Belvedér | 
Katedrála sv. Štefana - výhľad z Južnej veže - pohľad k Dunaju | 
Katedrála sv. Štefana - Južná veža - interiér | 
Katedrála sv. Štefana - Južná veža | 
Katedrála sv. Štefana - Stephansplatz pred katedrálou | 
Katedrála sv. Štefana (Domkirche St. Stephan) |
| Pred zaslúženým karamelovým frappuccinom som ešte nazrela do krásneho barokového kostola sv. Petra. Na tomto mieste stál pravdepodobne najstarší kostol vo Viedni, už v r. 800n.l.
Ten, i jeho ďalšie prestavby, ale nenávratne vyhoreli v r. 1661 a v r. 1701-1733 tu bol postavený súčasný kostol inšpirovaný Bazilikou sv. Petra vo Vatikáne, zasvätený najsvätejšej trojici. |
Katedrála sv. Štefana (Domkirche St. Stephan) | 
Kostol sv. Petra (Peterskirche) - prišla som bočnou uličkou | 
Kostol sv. Petra - interiér | 
Kostol sv. Petra - hl. oltár | 
Kostol sv. Petra - kupola | 
Kostol sv. Petra - od hl. oltáru ku vstupu |
| Pri frappuccine som si posedela - mala som čas. O 13:00 ma čakala Radnica. Pomaly som sa k Radnici vybrala o 12:15, cez Volksgarten s nádhernou ružovou záhradou a pamätníkom sediacej Sissi s jej typickým melancholickým pohľadom od sochára Hansa Bitterlicha.
Meria 2,5 m a je vytesaná z mramorového bloku, ktorý váži 8 ton. Odhaleniu pamätníka r. 1907, takmer 10 rokov po tragickej smrti cisárovnej, sa zúčastnil aj jej manžel František Jozef I.. Ten keď sa dozvedel, že Sissi zavraždili, povedal: „Nikto nevie, ako som túto ženu miloval…“ |
Kostol sv. Petra (Peterskirche) | 
Viedenský morový stĺp v ulici Na Priekope (Graben), r.1693 | 
Frappuccino v Starbucse oproti Hofburgu | 
Volksgarten - pamätník cisárovnej Sissi, 1907 | 
Volksgarten - pamätník cisárovnej Sissi, 1907 | 
Volksgarten - pamätník cisárovnej Sissi, 1907 |
| Do Radnice som skoro nabúrala, a aj tak som nevedela, že som ju už našla ... Pred Radnicou trh a bordel, Radnica schovaná za veľkým plátnom letného filmového festivalu, na hlavnej veži zavesený plagát s čereným pajácom ... kým som nevošla na nádvorie Radnice, fakt som neverila že toto je to, čo hľadám ... |
Burgtheater | 
Trh pred Radnicou | 
Radnica za filmovým plátnom a červeným pajácom ... | 
Konečne Radnica ... | 
Volksgarten - pamätník cisárovnej Sissi, 1907 | 
Radnica (Rathaus) - arkády nádvoria |
Radnica (Rathaus)- nádvorie | 
Radnica (Rathaus)- arkády nádvoria | 
Radnica (Rathaus)- Sála Fridricha Schnidta s Informačným centrom | 
Radnica - Sála Fridricha Schnidta - detail okna | 
Radnica - impozantný vstup s Veľkým schodiskom | 
Radnica - impozantný vstup s Veľkým schodiskom |
| Viedenská Radnica je nádherná neogotická budova, postavená v r. 1872-1883, podľa návrhu architekta Friedricha von Schmidt (1825-1891). Prehliadky sú zadarmo, v určené dni a hodiny. Lístky sa cez internet kúpiť nedajú. ani vôbec v predpredaji. No fakt som nečakala, že o 12:45 mi pani povie, že lístky na 13:00
sú vypredané, ale vzhľadom na veľký záujem bude prehliadka aj o 14:00. No nemala som na výber, vzala som si lístok na 14:00 a hodinu preležala/presedela na lavičke v nádvorí Radnice. Nádvorie bolo v prestavbe, tak tam nebolo veľa ľudí a nebola to až taká hanba :D |
Radnica - impozantný vstup s Veľkým schodiskom | 
Radnica - mietsnosť pre zasadnutia mestského Senátu s portrétmi starostov Viedne | 
Radnica - bežná chodba | 
Radnica - mozaiky oknien | 
Radnica - nádvorie | 
Radnica - Rathausmann na 97,9m vysokej veži má socha 5.4m a váži 650kg., veľkosť nohy 63 :) - kópia sochy je v záhradách za Radnicou |
| Veľká zasadacia sála s freskami z histórie Viedne je úchvatná, ale len ťažko fotiteľná. Festivalovú (plesovú) sálu nám neukázali - asi sa už chystala nejaká akcia na večer. Na fotkách sa to nezdá, ale najozaj sme Radnicou šľapali hodinu! Kvôli Veľkému schodisku, Veľkej zasadacej sále i malej Senátnej zasadačke nás kvalitne povláčili dookola celej Radnice :D |
Radnica - veľká zasadacia sála | 
Radnica - veľká zasadacia sála | 
Radnica - veľká zasadacia sála | 
Radnica - veľká zasadacia sála - fresky z histórie Viedne | 
Radnica - veľká zasadacia sála | 
Radnica - veľká zasadacia sála - verejný balkón |
| Bolo horúco, preto som si po východe z Radnice vôbec nebola istá, či chcem vidieť ďalší kostol ... Ale nemala som čo robiť, tak som sa pomaly električkami presunula ku Kostolu sv. Karola Boromejského (Karlskirche). Cisár Karol VI. dal sľub, že ak Viedeň ustojí morovú epidémiu na začiatku 18. storočia, dá postaviť kostol, ktorý bude zasvätený svätému Karolovi Boromejskému.
Mesto epidémiu ustálo a v r. 1713 sa začala stavba kostola. Je dielom hlavného habsburgského architekta Johanna von Erlacha a po jeho smrti kostol v r. 1723-1734 dostaval jeho syn Joseph von Erlach. Celý kostol i kupola vysoká 72m, sú zdobené výjavmi zo života sv. Karola Boromejského. Priam fascinujúci je nasvietený hlavný oltár zobrazujúci jeho nanebovzatie ... A prečo práve Karol Boromejský? Karol, milánsky arcibiskup od r. 1565,
počas morovej epidémie v Miláne r.1576-1578 chodieval medzi chorých do nemocníc, striktne trval na dodržiavaní hygieny (dezinfekcia octom, izolácia nakazených, pálenie pozostatkov a majetku obetí nákazy) a kvôli zabezpečeniu jedla a liekov zbedačenému milánskemu ľudu rozpredal svoj majetok. Je pochovaný vo fascinujúcej podzemnej krypte Milánskeho dómu, kde som bola 19.9.2015 ... toto bola prvá asociácia tohto dňa, ale zdaľeka nie posledná ... |
Radnica - veľká zasadacia sála - freska s Máriou Teréziou | 
Radnica - veľká zasadacia sála | 
Radnica - veľká zasadacia sála | 
Kostol sv. Karola Boromejského (Karlskirche) | 
Kostol sv. Karola Boromejského (Karlskirche) | 
Kostol sv. Karola Boromejského (Karlskirche) - vstupujem |
| Dopredu som čítala, že v kostole je nejaký výťah s vyhlliadkou a sklenené gule a po prvom šoku som nechápala, prečo nemôžem tie krásne fresky na stenách obdivovať bez odrazov v guliach a oceľových trúbiek výťahu, čo kazia každý záber ... |
Kostol sv. Karola Boromejského - odraz v sklenenej guli | 
Kostol sv. Karola Boromejského - hlavná loď | 
Kostol sv. Karola Boromejského - hl. oltár s nanebovstúpením sv. Karola Boromejského | 
Kostol sv. Karola Boromejského - gule, výťah a pokazený výhľad na kupolu s freskami zo života sv. Karola Boromejského | 
Kostol sv. Karola Boromejského - sv. Kerol Boromejský | 
Kostol sv. Karola Boromejského - jedna z historických spovedlníc |
Kostol sv. Karola Boromejského - všade nádherný ružový mramor | 
Kostol sv. Karola Boromejského - bočný pohľad, snažím sa vyhnúť guliam a výťahu | 
Kostol sv. Karola Boromejského - oceľové trúbky výťahu | 
Kostol sv. Karola Boromejského - konštrukcia lešenia | 
Kostol sv. Karola Boromejského - konštrukcia lešenia | 
Kostol sv. Karola Boromejského - vyhliadka na parčík pred kostolom |
| Znechutená nepochopenými guľami a trúbkami som sa teda vyviezla výťahom. Výhľad na parčík pred kostolom bol milý, ale nič neprinášajúci ... a potom som si uvedomila, ako blízko som k maľovaným freskám kupoly ... A pochopila som, že tu výťah nie je len tak, ale kvôli rekonštrukcii nádherných fresiek zo života sv. Karola Boromejského ... takto na dosah to bol absolútne iný, famózny zážitok!!!
Razom bolo trúbkam i guliam všetko odpustené!!! A bola som naozaj rada, že som kostol neobišla ... |
Kostol sv. Karola Boromejského - fresky kupoly s výjavmi zo života sv. Karola Boromejského | 
Kostol sv. Karola Boromejského - fresky kupoly s výjavmi zo života sv. Karola Boromejského | 
Kostol sv. Karola Boromejského - fresky kupoly s výjavmi zo života sv. Karola Boromejského | 
Kostol sv. Karola Boromejského - fresky kupoly s výjavmi zo života sv. Karola Boromejského - vidno každý ťah štetcom | 
Kostol sv. Karola Boromejského - fresky kupoly s výjavmi zo života sv. Karola Boromejského | 
Kostol sv. Karola Boromejského - fresky kupoly s výjavmi zo života sv. Karola Boromejského - peniažky ako reálne |
Kostol sv. Karola Boromejského - fresky kupoly s výjavmi zo života sv. Karola Boromejského | 
Kostol sv. Karola Boromejského - fresky kupoly s výjavmi zo života sv. Karola Boromejského | 
Kostol sv. Karola Boromejského - fresky kupoly s výjavmi zo života sv. Karola Boromejského | 
Kostol sv. Karola Boromejského - fresky kupoly s výjavmi zo života sv. Karola Boromejského - aj to lešenie je zrazu krásne | 
Kostol sv. Karola Boromejského - pohľad na hl. vstup (vstupuje sa zboku) | 
Kostol sv. Karola Boromejského - organ nad hl. vstupom |
| Ako posledný bod programu ma v piatok čakal Belveder s Klimtom. Po dlhšom čase (už ani nepamätám, kedy som naposledy bola v nejakej galérii ...) trochu umenia. Že keď už som v tej Viedni a v piatok má Belveder predĺžené návštevné hodiny do 20:00, neobídem ho. Lístky som mala na 18:00, kedy normálne zatvárajú.
Hlavne preto, aby som sa vyhla davom turistov. Pred horným Belvederom som ale bola už o piatej. Aj by som niečo zjedla. ale na ulici pri zámku som nevidela žiadnu reštauračnú terasu, tak som to vzdala. Vydržím. A hodinu som sa prechádzala a posedávala v parku medzi horným a dolným Belvederom. Bola to nádha ... vsadili na lúčne a klasické záhradné kvety,
všetko kvitlo, chrobáčiky i včielky mali raj ... |
Kostol sv. Karola Boromejského - hl. vstup | 
Kostol sv. Karola Boromejského - kňazský odev, kardinálsky klobúk, topánky a štóla sv. Karola Boromejského - druhotné relikvie svätca (s certifikátom pravosti) v klenotnici kostola (na poschodí) | 
Belvedér - pohľad na dolný Belvedér od horného | 
Horný Belvedér | 
Fontána medzti Belvedérmi, v pozadí dolný Belvedér | 
Fontána v záhrade medzi Belvedérmi |
Horný Belvedér cez kvety | 
Dolný Belvedér | 
Horný Belvedér | 
Horný Belvedér | 
Kvetinová nádhera záhrad Belvedéru | 
Záhrady Belvedéru - včielky i chrobáčiky majú raj |
| Belvedér je zámok postavený princom Eugenom Savojským. Najskôr, r. 1697 si dal vytvoriť veľký park, r. 1712-1716 postavil Dolný Belvedér ako záhradnú vilu a obrazáreň a v r. 1717-1723 postavil Horný Belvedér. Za jeho života to bolo miesto veľkých festivalov i štátnych recepcií. V r. 1752 komplex jeho dediči predali Márii Terézii a od r. 1775 bol Belvedér domovom cisárskej obrazovej galérie.
Odvtedy tu bolo tamkmer vždy nejaké múzeum. Posledný panovník, ktorý tu sídlil, bol František Ferdinand d'Este - rakúsky-uhorský následník trónu, atentátom na ktorého sa r. 1914 začala I. sv. vojna. |
Horný Belvedér | 
Horný Belvedér - Carloneho sála (maľoval ju Carlo Innocenzo Carlone (1686–1775)) s vázou(2019) od Uli Ainger | 
Horný Belvedér - interiér | 
Horný Belvedér - Veľké schodisko | 
Horný Belvedér - Mramorová sála | 
Horný Belvedér - Mramorová sála |
Do Belvedéru som šla kvôli Klimtovi, ale poplach som spustila pri prvom Van Goghovi - chcela som ho odfotiť zboku, bez odleskov :D Našťastie som nebola jediná, raz za čas sa poplach ozýval priebežne. Na zemi sú železné hrady, asi 20-30 cm od steny, a keď sa veľmi priblížite k stene a stúpite na ňu, začne to pískať. Ale pohoda, zjavne sú tam na to zvyknutí :)
A potom prišiel Klimt ... Judith (1901) bola na zápožičke v Tokiu. Vedela som to a preto som nebola sklamaná, ale škodoradostne potešená - tie davy Japoncov sa tu trepali zbytočne, majú ju doma :D No a Bozk ... nechápala som, čo na ňom ľudia vidia. OK, pekná geometria, super mozaika, ale čo viac? A zacítila som to len čo som sa k obrazu priblížila. To nie je zmes vlnoviek, špiráliek a farebných bodiek,
to nie je geometrický obraz ... to je EROTICKÝ obraz!!! Čistá erotika v zlate pretavená na plátno!!! Naozaj z obrazu žiari láska a ten erotický náboj citiť v celej miestnosti!!!
Bola som fascinovaná a opäť som raz spokojne priznala, že už len kvôli Bozku sa tu naozaj oplatilo ísť! |
Horný Belvedér - Mramorová sála | 
Vincent van Gogh - Auverské polia, 1890 - spúšťam poplach :) | 
Gustav Klimt - Fritza Riedel, 1906 | 
Gustav Klimt - Bozk, 1908-1909 | 
Gustav Klimt - Bozk, 1908-1909 | 
Gustav Klimt - Dom v Attersee, 1914 |
Horný Belvedér - palácová kaplnka (1830) | 
Horný Belvedér - palácová kaplnka (1830) | 
Gustav Klimt - Adam a Eva, 1917-1918 | 
Franz von Matsch - František Jozef I. na smrteľnej posteli, 1916 | 
Georg Martin Ignaz Raab - Cisár František Jozef I, Cisárovná Elizabeth, 1874 | 
Jacques Louis David - Napoleón prechádzajúci Alpy, 1803 |
Pri Karolovi Boromejskom som spomenula asociácie - spomienky, ktoré mi tento deň výrazne ozvláštnili. Karolom a spomienkou na Miláno to začalo, v Belvéderi to pokračovalo ... Van Gogh a moja prvá veľká galéria - Orsay v Paríži, František Jozef I. na smrteľnej posteli, pred ktorou som stála včera s Dankou v Schönbrunne,
obrazy ktoré som poznala na pohľad, lebo som tam bola a tie miesta ma očarili - Capri s Gabikou, Marrakéš s Dankou (Cairo - Afrika), i ten Naschmarkt, kde sme blúdili ... Pri takýchto nádherných spomienkach som pri odchode z Belvedéru mala povznášajpcu náladu!
Sedela som na zastávke električky, bolo mi dobre ... a zhrazu húkačky, majáky, policajti na motorkách - všetci ľudia vstali a pozerali, čo sa deje! A zrazu za motorkami a policajnými autami limuzína so slovenskou vlajkou!!! Vyrazilo mi dych, volala som hneď domov a zistila, že naša Zuzanka (p. prezidentka Čaputová) bola na prvej oficiálnej návšteve Viedne! A ani nevedela, že je tu spolu so mnou :D
o 15:00 mala prijatie pred parlamentom, podľa obrázkov na Josfsplatze, keďže Parlament momentálne sídli v Hofburgu. No bola som nadšená touto zhodou okolností! Ale trošku ma aj zamrzelo, že som to nevedela dopredu a nevrátila sa z Radnice k Hofburgu a nezatlieskala jej, mala som čas ... |
Franz Xaver Messerschmidt - Mária Terézia, 1760 | 
Záhrady Belvedéru z Mramorovej sály (1. posch.) | 
Ferdinand Georg Waldmüller - Corpus Christi ráno, 1857 | 
Záhrady Belvedéru z 2. posch. | 
Ferdinand Georg Waldmüller - V máji, 1864 | 
Ferdinand Georg Waldmüller - Dievča oslavujúce Matku Božiu ružou, 1836 |
| Po vystúpení z električky na Karlsplatze som objavila stánok s kebabom. Zlupla som najlepší kebab na svete na zastávke, ako bezďák, ale hlad spred dvoch hodín sa ozval neúprosne a bezprecedentne :D A potom som si to zamierila metrom priamo do postele ... prichystala som si igelitku (kufor vzala ráno Danka) a bola som pripravená na cestu domov v sobotu ... |
Carl Blechen - poobedie na Capri, 1829 | 
Pierre Auguste Renoir - Po kúpeli, 1876 | 
Claude Monet - Cesta v Monetovej záhrade v Giverny, 1902 | 
Leopold Carl Müller - Trh v Kaire, 1878 | 
Carl Moll - Naschmarkt vo Viedni, 1894 | 
Wolfganf Paalen - Voľný priestor, 1941 |
|
