Nedeľa 13.10. - Vysnívaná Ronda ...
|
Ronda sa stala mojím snom v r. 2011. Kamoška mi poslala jeden z tých mailov, čo preletia svet aj 2x za rok a skrášlia vám deň peknými obrázkami ... a tento konkrétny bol s prezentáciou Rondy.
Kamoška k nemu pridala popis: 'Tam ste určite nikdy neboli ...', tak ma to vyburcovalo, že prečo nie? Fakt je to také nedostupné? A keď som zistila, že je to Andalúzia, bolo vymaľované!!! Sen Ronda sa priradil ku snu Granada :)
Minulý rok nevyšla, čakala na rok 2019 ...
Do Rondy sme mali dopredu kúpené lístky na autobus. Tam o 8:00, naspäť o 18:00, cesta trvala cca 2h a lístky stáli 22,5€.
Išli sme len dve - ja a Helenka. Ostatné dievčatá, keďže predsa len Alhambra je Alhambra, išli samostatne do Granady. |
Plaza del Socorro - honosné mestské domy | 
Plaza del Socorro - farský kostol Panny Márie pomocnice (Parroquia de Nuestra Senora del Socorro, 1965) | 
Plaza del Socorro - moderné politické centrom Rondy. Tu Blas Infante, otec andalúzskeho nacionalizmu, r. 1918 prvýkrát ukázal andalúzsku vlajku a erb | 
Domčeky - smer k druhým suvenírom :) | 
Alameda del Tajo - park z 19. st. | 
Alameda del Tajo |
O 10:00 sme vystúpili v Ronde na autobusovej stanici a čakalo nás 8 hodín v Ronde. Už na stanici Helenka zamierila k obchodu so suvenírmi :) Bolo mi jasné, že to bude veselý deň ohľadne suvenírov - Helenka ešte nebola na takej poznávačke.
Ale keď ste len dve, a z toho jedna už vycvičená (netreba veľa suvenírov, je z toho len bordel doma - magnetky zaslúžia nobelovku!!! - sú malé, doma nezavadzajú a nesadá na ne prach :D), dá sa to s prehľadom zvládnuť.
V pekárni po ceste do mesta sme si kúpili vodu a za 10 min sme boli v historickom centre.
Tam sme najskôr opäť zamierili do prvých suvenírov ... a keďže sa Helenke podarilo najekej soške niečo zlomiť, už mala aj prvý suvenír kúpený :) Ale potom som ju už dotiahla do Alameda del Tajo -
parku z 19. storočia s krásnymi výhľadmi na údolie pod skalným zrázom Rondy. Ešte ranná hmla dodávala údoliu jedinečné tajomstvo ... Ponadchýnali sme sa tou nádherou, otočili sa na odchod a Helenka ma doslova zmrazila -
že čo teraz budeme robiť? Či si niekde sadneme a budeme piť kávičku? :D :D :D
Ona si fakt myslela, že sme skončili - že sme tu prišli kvôli tomuto výhľadu na 5 minút!!! Po počiatočnom šoku som sa rozosmiala, že nech sa šetrí, bude aj kávička, ale ešte si nezaslúžila :D Ideme chodiť a poznávať Rondu!
|
Alameda del Tajo - výhľad na údolie pod Rondou | 
Alameda del Tajo - výhľad na údolie pod Rondou | 
Alameda del Tajo - výhľad na údolie pod Rondou | 
Alameda del Tajo | 
Býčia aréna (Plaza de Toros) | 
Býčia aréna - vľavo tereádor Cayetano Ordónez a jeho syn Antonio Ordónez vpravo |
Ronda patrí medzi najstaršie španielské mestá. Traduje sa, že kto nebol v Ronde, nie je Španiel :) Bola osídlená už v 6. storočí p.n.l Keltami, neskôr tu sídlili Féničania,
Gréci i Rimania, ktorí ju opevnili hrubými múrmi. V r. 713 - 1485 patrila islamským Berberom, ktorí jej dali arabský šmrnc. Keďže je to horské mestečko, v čase po moslimskej nadvláde, keď bol islam zakázaný, bola centrom povstaní, ale aj neskôr v čase napoleonských vojen (1803-1815)
i španielskej občianskej vojny (1936), bola centrom banditov a partizánov.
Z geografického hľadiska sa Ronda rozprestiera na dvoch stranách rokliny El Tajo, ktorú vytvorila riečka Guadalevin, a rozdeľuje mesto na dve časti - staré mesto (La Ciudad) a nové mesto (El Mercadillo). Tráve táto roklina dáva mestečku neopakovateľné čaro ...
Záhrady a biele domy lemujúce roklinu poskytujú nekonečne veľa nádherných scenérií a romantických pohľadov.
Pre túto nádheru tu radi trávili letá americkí spisovatelia Ernest Hemingway a George Orson Welles a tiež nemecký básnik Rainer Maria Rilke. Ernest Hemingway tu umiestnil scénu románu Komu zvonia do hrobu o poprave fašistických sympatizantov, zhodených do skalnej rokliny. |
Býčia aréna - vstup pre toreádorov | 
Býčia aréna - kaplnka vpravo vo vstupe, kde sa toreádori pomodlili pred zápasom | 
Býčia aréna | 
Býčia aréna | 
Býčia aréna - detail | 
Býčia aréna - dvojitý múrik lemujúci arénu (úkryt pre toreádorov unikajúcich pred býkom) |
| Býčia aréna (Plaza de Toros), je hneď vedľa parku. Vstup stál 7€. Aréna má priemer 66 metrov. Je obklopená priechodom tvoreným dvoma kamennými múrikmi. Sedí sa na dvoch podlažiach, každé podlažie má päť vyvýšených radov. Sedenie lemuje 136 stĺpov - 68 arkádových oblúkov.
Výstavba arény sa začala v roku 1779 a skončila v roku 1785. Najslávnejším matadorom bol Pedro Romero (1754-1839), ktorý zabil viac ako 5 600 býkov. V 20. storočí bola veľkými býčimi zápasmi známa rodina Ordónez. Bronzové sochy Cayetana Ordónez(1904-1961) a jeho syna Antonia Ordónez(1932-1998) stoja pred jedným zo vstupov do arény. |
Býčia aréna - múzeum | 
Býčia aréna - schody na druhé podlažie | 
Býčia aréna - schody na druhé podlažie | 
Býčia aréna | 
Býčia aréna | 
Býčia aréna - múzeum koridy (výzdoba toreádorov i koní) |
| Počas koridy býka dráždi niekoľko druhov bojovníkov. Prví nastupujú dvaja pikadori na koňoch, ozbrojení pikami. Po nich traja bandarilleros s vrhacími oštepami a nakoniec jeden matador vybavený muletou (černevou šatkou) a kordom.
Preto súčasťou býčej arény je aj jazdiareň a stajne pre kone i klietky pre býky, kde systémom úzkych uličiek a zátaras ovládaných kladkami dopravili mladých vydráždených býkov, ktorí 4 dni nejdli, do arény na boj s toreádorom ... |
Býčia aréna - múzeum koridy | 
Býčia aréna - jazdecká hala | 
Býčia aréna - jazdecká hala | 
Býčia aréna - úzke uličky a zátarasy na kladkách ... | 
Býčia aréna - klietky pre býkov pred koridou | 
Býčia aréna - stajne pre kone |
Býčia aréna - stajne pre kone | 
Býčia aréna - nádvorie pre úmývanie koní | 
Býčia aréna - nádvorie pre vonkašiu drezúru koní | 
Býčia aréna - východ pre býkov do arény | 
Býčia aréna - vstup pre býkov do arény, hore kráľovská lóža | 
Býčia aréna - kráľovská lóža |
| Za býčou arénou, smerom k údoliu, je vyhliadka El Balcon del Cono. Vynechala som ju, lebo nebol čas a podľa mňa, krajší výhľad na ikonický Nový most (Puente Nuevo) je zo samotnej rokliny, ktorú som kvôli správnemu svetlu naplánovala na popoludnie ...Čas nebol, lebo po východe z býčej arény sme samozrejme prešli ďalší obchodík so suvenírmi :) Helenka ale stále nenakúpila pre celú rodinu ...
Po tomto obchodíku sme mierili k spomínanému Puente Nuevo, najznámejšiemu mostu cez roklinu El Tajo, do absolútneho centra Rondy, kde som čakala suveníry na každom kroku.
V tejto chvíli som Helenke suveníry zakázala, až kým nevyjdeme z Arabských kúpeľov :) Bolo to dosť tvrdé, ale nedalo sa inak. |
Dovidenia, Plaze de Toros | 
A ďalšie suveníry :) | 
Nový most (Puente Nuevo) - prvá fotka :) | 
Pohľad cez roklinu Tajo vpravo - po tom chodníčku vpravo dole pôjdeme popoludní ;) | 
Pohľad cez roklinu Tajo vľavo - v pozadí Starý most (Puente Viejo) a vľavo pred ním záhrady Jardines de Cuenca, vpravo vyhliadka Mirador de Aldehuela kde smerujeme ... | 
Mirador de Aldehuela - pohľad cez roklinu Tajo |
| Pred Puente Nuevo sme si prvý krát odfotili most i roklinu Tajo vpravo i vľavo. Po prechode cez most do starého mesta (La Ciudad) z vyhliadky Mirador de Aldehuela sme opäť fotili (a celý deň dookola) Nový most i kaňon Tajo ... každý pohľad, každý krok odkrýva nové zákutia, ktoré sa nedajú nefotiť ... |
Mirador de Aldehuela - pohľad na Puente Nuevo | 
Mirador de Aldehuela - Puente Viejo a vpravo od neho La Casa del Rey Moro, náš ďalší cieľ | 
Staré mesto (La Ciudad) - cesta k La Casa del Rey Moro | 
Staré mesto (La Ciudad) - cesta k La Casa del Rey Moro | 
Staré mesto (La Ciudad) - cesta k La Casa del Rey Moro | 
Staré mesto (La Ciudad) - cesta k La Casa del Rey Moro |
| Helenka už pochopila, že do suvenírov sa chvíľu nedostane, keďže som ju pred Arabskými kúpeľmi vliekla ešte do nejakého domu ... Dom maurského kráľa (La Casa del Rey Moro) je skupina domov z 18. storočia vlastnených vtedy bohatou rodinou Salvatierra, z ktorých r.
1911 vytvoril palácový komplex Trinidad von Scholtz Hermensdorff. V súčasnosti je samotný dom neprístupný (vraj v rekonštrukcii, ale nikde sa tam nič nerobilo :( ). Dom sa ale oplatí pozrieť kvôli terasovitým stredomorským záhradám v arabskom štýle zo začiatku 20. storočia a hlavne kvôli vodnej bani ... |
La Casa del Rey Moro - vstup | 
La Casa del Rey Moro - terasovité záhrady | 
La Casa del Rey Moro - terasovité záhrady | 
La Casa del Rey Moro - terasovité záhrady | 
La Casa del Rey Moro - terasovité záhrady | 
La Casa del Rey Moro - výhľad na kaňon Tajo |
| Vodná baňa bola vybudovaná v 14. storočí, v čase keď bola Andalúzia pod arabskou nadvládou. Jej cieľom bolo zabezpečiť vodu z rieky pre obyvateľov v prípade obliehania. Preto sa vybudovala zvislá štôlňa popri stene kaňonu (čiastočne murovaná, čiastočne sekaná do skaly), a celkom dole sa umiestnilo koleso, čerpajúce vodu z rieky.
Schodisko bolo úzke, na vrch rokliny preto vodu nemohli vynášať zvieratá, ale ľudia - kresťanskí otroci. Pod miestnosťou s vodným kolesom (vodnou stenou) bola zbrojnica - priestor pre posádku a pod ňou, na najnižšej úrovni studňa v Tajomnej sieni (kupolovitý strop vytvára efekt opakovaných ozvien aj pri šepkaní - neskúšala som :) ) |
La Casa del Rey Moro - dom | 
La Casa del Rey Moro - dom - nič sa nerekonštruuje :( | 
La Casa del Rey Moro - výhľad na kaňon Tajo, hore Mirador de Aldehuela | 
La Casa del Rey Moro - výhľad na záhrady Jardines de Cuenca | 
La Casa del Rey Moro - do vodnej bane | 
La Casa del Rey Moro - vrch sály s vodným kolesom |
La Casa del Rey Moro - sála s vodným kolesom | 
La Casa del Rey Moro - vodná stena | 
La Casa del Rey Moro - vodná stena | 
La Casa del Rey Moro - vodná stena | 
La Casa del Rey Moro - ideme ešte nižšie | 
La Casa del Rey Moro - vchod do zbrojnice (miestnosť pre posádku) |
La Casa del Rey Moro - zbrojnica so svetlíkmi | 
La Casa del Rey Moro - zbrojnica, cez svetlíky vidno hladinu riečky Guadalevin | 
La Casa del Rey Moro - a ešte nižšie ... | 
La Casa del Rey Moro - úroveň rieky, východ | 
La Casa del Rey Moro - kaňon smerom k Starému mostu | 
La Casa del Rey Moro - kaňon smerom k Novému mostu |
| Keďže kaňon v týchto miestach má cca 60m, cesta dole po asi 300 mokrých schodoch bola zážitok, ale hore ešte viac ... som rada, že nie som kresťanským otrokom, ktorý po týchto schodoch vláči vodu niekoľkokrát denne :( |
La Casa del Rey Moro - kaňon smerom k Novému mostu | 
La Casa del Rey Moro - kaňon smerom k Novému mostu | 
La Casa del Rey Moro - v kaňone | 
La Casa del Rey Moro - v kaňone | 
La Casa del Rey Moro - v kaňone | 
La Casa del Rey Moro - ideme hore |
La Casa del Rey Moro - múr nad bránkou ... | 
La Casa del Rey Moro - Tajomná miestnosť so šepkacou ozvenou (pôvodne so studňou) | 
La Casa del Rey Moro - schody hore, som rada že nie som kresťanským otrokom ... | 
La Casa del Rey Moro - schody hore | 
La Casa del Rey Moro - schody hore | 
La Casa del Rey Moro - schody hore |
| Dom maurského kráľa sa nám obom veľmi páčil - vodná jaskyňa bol pre mňa neskutočný zážitok - zostup do minulosti. Akoby som každých pár schodov prešla o ďalšie storočie dozadu. |
La Casa del Rey Moro - schody hore | 
La Casa del Rey Moro - detail soklíku domu | 
La Casa del Rey Moro - výhľad na biele nové mesto El Mercadillo | 
Cesta k Strému mostu - Palacio de Salvatierra | 
Oblúk Filipa V. (Arco de Felipe V), za ním Starý most (Puente Viejo) a biele nové mesto (El Mercadillo) | 
Starý most (Puente Viejo) a biele nové mesto (El Mercadillo) |
| Ďalším našim cieľom boli staré Arabské kúpele, ale u mňa žiadna cesta nie je priama ... Aj táto viedla cez Starý most (Puente Viejo), nazývaný aj Arabský. Podľa mňa má prívlastok Arabský podľa času vzniku, t.j. tento vznikol niekedy v 8.-14. storočí.
Priniesol nám ďalšie krásne pohľady do kaňonu Tajo a aj na miesta, kde sme už boli a poznali ich, Ronda nám bola stále bližšia a známejšia ... |
Starý most (Puente Viejo) a biele nové mesto (El Mercadillo) | 
Oblúk Filipa V. (Arco de Felipe V) a vľavo dole Arabské kúpele (Banos Arabes), ale to sme ešte nevedeli ... | 
Starý most (Puente Viejo) a biele nové mesto (El Mercadillo) | 
Najstarší Románsky most (Puente Romano), vľavo stará garbiareň (spracovanie koží), vpravo Arabské kúpele | 
Hradby Rondy s oblúkom Filipa V. | 
Starý most - výhľad k Novému mostu, vidno vyhliadku Mirador de Aldehuela |
| Schody ku Arabským kúpeľom, dláždené mačacími hlavami boli aj takto v suchu neskutočne klzké, jeden pán za nami aj spadol. Išli sme dole pomaly, myšacími krôčkami. |
Šmykľavka dole kopcom ... | 
Arabské kúpele (Banos Arabes) - vstup | 
Arabské kúpele (Banos Arabes) - pohľad od vstupu | 
Arabské kúpele (Banos Arabes) - rozloženie | 
Arabské kúpele (Banos Arabes) - strop kúpeľných miestností so svetlíkmi | 
Arabské kúpele (Banos Arabes) - pôvodný vestibul s bazénom, prezliekáreň (3) |
| Arabské kúpele, na rozdiel od rímskych, sú parné a nemajú ochladzovací bazén. Pobyt v kúpeľoch trval hodiny - bolo to miesto oddychu a relaxu, ale aj stretnutí priateľov či obchodných schôdzok. Vestibul bol pôvodne zastrešený, bazénik v strede bol bazén s pitnou vodou, okolo stáli drevené lavice pre posedenie pri rozhovoroch a prezliekárne vo výklenkoch. Tu bolo aj WC. |
Arabské kúpele (Banos Arabes) - pôvodný vestibul s bazénom, prezliekáreň (3) | 
Arabské kúpele (Banos Arabes) - chladná miestnosť (4) | 
Arabské kúpele (Banos Arabes) - teplá sála (5) | 
Arabské kúpele (Banos Arabes) - teplá sála (5) | 
Arabské kúpele (Banos Arabes) - granátové jablká | 
Arabské kúpele (Banos Arabes) - Veža Noria (Torre Noria)(10) |
Studená miestnosť mala 2 bazéniky po stranách a slúžila na ochladenie a relax pred vstupom do teplých sál. Najväčšia, teplá sála, bola miestom masáží, rozmaznávania sa perfémami a olejmi. Stáli tu drevené levice vystlaté vankúšami na oddych, k dispozícii bol aj terapeut.
V horúcej sále sa vytvárala para liatím vedier vody na rozohriatu podlahu. Dnes je tu audiovizuálne premietanie o kúpeľoch, ako to fungovalo a vyzeralo.
Za touto horúcou miestnosťou bola dreváreň, kde sa drevom vyhrievala podlaha a privádzala sa voda. Voda sa čerpala na veži Noria z rieky. Somárik otáčal koleso a čerpal vodu, ktorá sa akvaduktom v hradbách spustila do drevárne s kotlom (7). |
Arabské kúpele (Banos Arabes) - pohľad na Starý most a hradby z Veže Noria | 
Starý most z Románskeho mosta | 
Šmykľavka hore kopcom ... išlo to lepšie ako dole kopcom | 
Staré mesto (La Ciudad) - uličky | 
Staré mesto (La Ciudad) - uličky | 
Staré mesto (La Ciudad) - St. Sebastian Minaret |
| Po Arabských kúpeľoch sme si už fakt zaslúžili obed, posedenie a relax. Bolo cca 14:00. Suveníry pred obedom Helenku ani nenapadli :) Pobolievalo ju hrdlo, ale vybavila som jej nechladenú sangriu, aj za to som dostala nakoniec malé plus :) Hodinku sme posedeli a plné novej energie sme sa rozbehli ďalej poznávať Rondu. Objavili sme malý obchodík s korkovými kabelkami, kde som nakoniec aj ja kúpila kabelku Danke, aj Helenka dcére. |
Fantastický a zaslúžený obed - ja som mala tapas a rezeň, samozrejme sangriu a kávu, Helenka paellu a rybu | 
Staré mesto (La Ciudad) - nakukujeme do dvorov | 
Staré mesto (La Ciudad) - nakukujeme do dvorov | 
Staré mesto (La Ciudad) - uličky | 
Staré mesto (La Ciudad) - Kostol Panny Márie - jedna z bočných brán | 
Radničné námestie (Plaza Duquesa de Parcent) - Kostol Panny Márie(Iglesia de Santa Maria la Mayor) |
| Najskôr sme sa vybrali k vstupnej bráne do mesta Almocobar (Puerta de Almocabar), ktorá bola vstupom už do arabskej mediny v 8.-15. storočí. Nevedeli sme nájsť vchod do Kostola Ducha svätého (Iglesia del Espiritu Santo). Vedala som, že už je zavretý, ale predsa ... keď sme ho objavili, zistili sme, že sme si urobili 10 minútovú obchádzku ... no ale aspoň sme získali krásnu fotku kostola z vyhliadky na hradbách. |
Radničné námestie (Plaza Duquesa de Parcent) -Radnica v Ronde | 
Radničné námestie (Plaza Duquesa de Parcent) - park s fontánou | 
Kostol Ducha svätého (Iglesia del Espiritu Santo) | 
Arabské opevnenie a vstupná brána Almocobar(Puerta de Almocabar) | 
Arabské opevnenie,brána Almocobar a Kostol Ducha svätého | 
Kostol Ducha svätého (Iglesia del Espiritu Santo) - tadiaľ cesta nevedie :) |
Uličky arabskej Rondy | 
Uličky arabskej Rondy | 
Uličky arabskej Rondy | 
Kostol Ducha svätého (Iglesia del Espiritu Santo) - našli sme vstup | 
Kostol Ducha svätého (Iglesia del Espiritu Santo) | 
Kostol Ducha svätého (Iglesia del Espiritu Santo) - tu sme zistili, že sme si to obišli tak 0,5km dookola :D |
| O 15:45 sme sa dostali k vyhliadke Dona Bosca. Je to miesto, odkiaľ sa dá po chodníku zostúpiť do rokliny k tej najkrajšej vyhliadke na Puento Nuevo - tej, čo som spomínala už na začiatu tohto príbehu. Bolo poobedie, slnko svietilo zo západu na most, dokonalé osvetlenie a čas pre fotenie. Chodníček spočiatku betónový, bol nakoniec aj dosť divoký a prašný, ale zvládli sme to.
Odmenou nám sú nádherné fotky! |
Výhľad z hradieb na východ | 
Kostol Panny Márie - jedna z bočných brán | 
Park Dona Bosca - Don Bosco | 
Cesta z vyhliadky Dona Bosca k vyhliadke na Puente Nuevo | 
Vyhliadka Dona Bosca zdola :) | 
Vyhliadka na Nový most (Puente Nueve) - ikonický obrázok Rondy |
| Prvý most na mieste Nového mosta bol postavený r. 1735, ale o 6 rokov noskôr sa zrútil. Pri nešťastí zahynulo 50 ľudí. Súčasný Nový most, ikonický znak Rondy, postavil v r. 1751–1793 José Martína Aldehuela a po 42 rokoch, keď boli robené dokončovacie práce, se Aldehuelo vrhol z mosta do rokliny. Počas občianskej vojny v rokoch 1936-1939 sa obidve strany mosta údajne používali ako väzenie a mučiareň pre zajatcov. Zabíjali ich vyhodením z okien do rokliny El Tajo. Aj v súčasnosti je bohužiaľ most poslednou zastávkou nejedného samovraha ... |
Vyhliadka na Nový most (Puente Nueve) - ikonický obrázok Rondy | 
Chodník bližšie k Novému mostu | 
Sme takmer pod novým mostom ... ani čas ani unavené nohy ďalej nepustia ... | 
Pohľad do rokliny riečky Guadalevin | 
Chodník od Novému mostu späť | 
Nový most a Vyhliadka Vyhliadka Balkón (El Balcon del Cono) |
| Mali sme ešte chvíľu čas, tak sme sa trochu prešli až k Novému mostu. Tým chodníčkom, čo sme v kaňone odfotili ráno. |
Vyhliadka Balkón (El Balcon del Cono) | 
Uličky starej Rondy | 
Uličky starej Rondy - za palmou Dom Dona Bosca | 
Dom Dona Bosca (Casa Don Bosco) | 
Dom Dona Bosca - detial kachličkovej výzdoby s nasridským vzorom | 
Dom Dona Bosca - vstupná hala s obrazmi pôvodných majiteľov - Don Francisco Granadino Pérez, Dona Dolores Gómez Martínez |
Dom Dona Bosca - Sv. Peter a Sv. Pavol | 
Dom Dona Bosca | 
Dom Dona Bosca | 
Dom Dona Bosca | 
Dom Dona Bosca | 
Dom Dona Bosca - záhrada s fontánou a nádherným výhľadom |
| Dom Dona Bosca (Casa Don Bosco) je dom v modernistickom slohu postavený začiatkom 20. storočia. Jeho majiteľmi boli inžinier Don Francisco Granadino Pérez a jeho manželka Dona Dolores Gómez Martínez. Nemali deti, preto po ich smrti dom odkázali svojim dobrým priateľom Saleziánom.
Od r. 1940 teda dom naozaj slúžil, podľa ich poslednej vôle, ako dom odpočinku pre straých a chorých Saleziánov.
Nás očaril hlavne krásnou záhradou s výhľadom na Puente Nuevo. |
Dom Dona Bosca - tienený altánok s Donom Boscom | 
Dom Dona Bosca - záhrada s fontánou | 
Dom Dona Bosca - dom zo záhrady | 
Dom Dona Bosca - výhľad na Nový most | 
Dom Dona Bosca - výhľad na balkónovú vyhliadku | 
Dom Dona Bosca - údolie s vyhliadkou na Nový most, odkiaľ sme práve prišli |
| Len aby sa nezabudlo - samozrejme že sme preliezli aj suveníry na radničnom námestí aj v dome Dona Bosca ;) Aj ja som si kúpila magnetku, ale namiesto suvenírov som v pekárni pred autobusovou stanicou kúpila sušenú španielsku šunku :) |
Dom Dona Bosca - výhľad na Vyhliadku Balkón (El Balcon del Cono) | 
Dom Dona Bosca - záhrady | 
Dom Dona Bosca - záhrady | 
Dom Dona Bosca - záhrady | 
Uličky starej Rondy | 
Uličky starej Rondy |
Tento deň bol pre nás čarovný, nezabudnuteľný. Ronda predčila všetky moje očakávania! V slnku žiariace biele domčeky, tajomné úzke uličky, arabská výzdoba, história na každom kroku, všetko podčiarknuté scenériou kaňonu El Tajo - Ronda sa mi vryla do srdca!!!
Aj nadšená Helenka na konci celého výletu do Andalúzie vyhlásila, že najviac sa jej páčila Ronda. Určite v najväčšej miere na tom mala zásluhu rozprávková Ronda, ale aj to, že sme boli len dve a ľahko sme sa jedna druhej prispôsobovali. Čím viac ľudí, tým je to ťažšie. Možno netreba brať na výlety viac ako ďalších 3 ľudí, nech sa uchová tá intimita súkromnej cesty ... |
Pred Novým mostom | 
Posledný pohľad do rokliny El Tajo a riečku Guadalevin | 
Kostol (Iglesia de Nuestra Senora de la Merced Ronda) | 
Krajina po ceste do Malagy - olivové háje a skaly | 
Krajina po ceste do Malagy - olivové háje a skaly | 
Krajina po ceste do Malagy - olivové háje a skaly |
| Nakoniec ale nie všetko bolo dokonalé, v plnom autobuse do Malagy som sedela so šikmookou slečnou, ktorá celé 2 hodiny cesty hučala do mobilu s nejakým frajerom, doslova kričala, psychiatria ... ale prežila som, nenechala som sa po tom krásnom dni znechutiť :) |
Krajina po ceste do Malagy - olivové háje a skaly | 
Ardales - pre mňa spomienkové mesto, odkiaľ išla Gabika min. roku z benzínky taxíkom na Caminito del Rey | | | | |
|
