Vstávali sme o 6:40. Najneskôr, ako sa dalo, lebo bolo čo dospávať, ale aj tak priskoro. Od 7:00 sme mali raňajky. My s Mirkou sme dobehli na raňajky o 7:30, ale aj tak som toho veru veľa po neskorej večeri nedokázala zjesť.
O 8:00 bol odchod autobusu. Čakala nás takmer trojhodinová cesta na úplný sever Jordánska.
Umm Quais - vystupujeme pri osmanských budovách starobylej Gadary
Vchádzame do starobylej Gadary
Vchádzame do starobylej Gadary
Výhľad na nové mesto Umm Quais
Výhľad na nové mesto Umm Quais
Vľavo od mesta - ešte Jordánsko
Ešte v autobuse nám Ninka a náš lokálny sprievodca Auch dali lekciu z dejín Jordánska. Ja som si to skrátila: o Jordánsko, ako vstupný bod na Arabský poloostrov, sa všetci vždy bili. Od 9. st. p.n.l. sa tu vystriedali Asýrčania,
Gréci, na prelome letopočtov a neskôr Rimania, moslimskí Arabi a od 16. storočia do prvej sv. vojny územie Jordánska patrilo Osmanskej ríši (Turci). Po 1. sv. vojne Jordánsko (aj územie Izraela) spravovala Britská vláda (nadvládu získala aj vďaka legendárnemu T.E.Lawrencovi - Lawrencovi z Arábie) a až od r. 1946 získalo Jordánsko samostatnosť. Ale už v r. 1948 - 1967 bojovalo spolu s ostatnými arabskými krajinami v niekoľkých vojenských stretoch s Izraelom o západný breh rieky Jordán.
Hovorí sa tomu izraelsko-arabský konflikt. Izrael vznikol r. 1948 ako židovský štát na území, kde bola väčšina moslimského obyvateľstva. To sa všetkým okolitým moslimským arabským krajinám nepáči a bojujú o Palestínu - ktorú považujú za moslimskú. Izrael ju chce židovskú. Je to rozsiahly historický, náboženský aj politický konflikt a riešenie nie je, lebo sa bojuje naozaj o
posvätné miesta všetkých troch náboženstiev. V r. 1967 Arabi prehrali, o západný breh Jordánu prišli a
oblasť Palestíny spravuje Izrael. Jordánci sa r. 1988 sa aj oficiálne tohto územia vzdali, ale nie v prospech Izraela, ale v prospech OOP - Organizácie za oslobodenie Palestíny (moslimská). Palestína bola ako štát vyhlásená r. 1988 z exilu, jej hlavným mestom je Jeruzalem. Štát uznalo aj bývalé Československo, reálne však územie Palestíny stále spravuje Izrael. Za oslobodenie Palestíny
bojuje Hamas (islamistická polovojenská organizácia, sídli v pásme Gazy, chce bojovať proti Izraelu v džiháde - svätej vojne) a Fatah (umiernená islamistická skupina na území Plaestíny, chce s Izraelom rokovať a dohodnúť sa)
Fakt skrátená história a rozhodne nepresná, ale viac si aj tak nezapamätám ...
... a ďalej vľavo už Sýria a Golanské výšiny
Libanonské hory v diaľke na obzore
Gadara
Výhľad - nymfeum (umelá jaskyňa s fontánou, zasvätená nymfám ako božstvu prameňov) Gadary a za ním Golanské výšiny a Galilejské more
Výhľad - nymfeum Gadary a za ním Golanské výšiny a Galilejské more
Výhľad - nymfeum Gadary a za ním Golanské výšiny a Galilejské more
Po dve a trištvrte hodinách cesty sme o 10:45 vystúpili v archeologickom nálezisku pri mestečku
Umm Qais, takmer na hraniciach Jordánska so Sýriou a Izraelom.
Ruiny patria starobylému mestu Gadara. To bolo centrom regiónu v gréckom i rímskom období. V rímskom období patrilo do združenia 10 významných miest - Dekapolisu.
Dnes sú to ruiny, kedysi to bolo silné a bohaté mesto. Zničilo ho Galilejské zemetrasenie r. 747.
Výhľad - nymfeum Gadary a za ním Golanské výšiny a Galilejské more
Výhľad - Golanské výšiny a Galilejské more
Nymfeum Gadary
Chrám oproti nymfeu
Pod týmto stromom pokecali Baloo klienti s princom Charlesom a Camillou
Odtiaľ sme prišli - chrám oproti nymfeu
Ale aj dnes Gadara uchváti ... Mňa konkrétne dostali tie výhľady. Sýrske Golanské výšiny na dosah - hneď za dolinou rieky Yarmouk (prirodzená hranica so Sýriou), izraelské Galilejské more a v diaľke na obzore matné obrysy libanonských hôr ...
Golanské výšiny a Galilejské more
Golanské výšiny
Golanské výšiny
Golanské výšiny a Galilejské more
Starý arabský filozof z Gadary - Ktokoľvek ideš okolo pamätaj - kde si ty teraz, ja som bol, kde som ja teraz ty budeš - užívaj život, lebo pominie
Hlavná ulica Decumanus Maximus
Gadara sa spomína aj v Biblii. V Evanjeliu podľa Matúša 8-28 až 8-33 sa píše o uzdravení posadnutých v Gadare. Ježiš na brehu Galilejského mora, na svahu Golanských výšin, vyhnal démonov z dvoch posadnutých mužov a poslal ich do stáda svíň. Svine sa splašili,
rozbehli sa dolu svahom priamo do Galilejského mora a tam sa utopili. Stála som pred tým nádherným výhľadom a príbeh sa mi odohrával pred očami ...
Hlavná ulica Decumanus Maximus
Decumanus Maximus - detail stĺpa
Decumanus Maximus
Decumanus Maximus
Decumanus Maximus
Decumanus Maximus - zo vstupu do chrámu ostalo len stĺporadie
V apríli 2022 sa Baloo turnus pred nami stretol a pokecal s britským následníkom trónu princom Charlesom a jeho manželkou Camillou. Sedeli a oddychovali pod stromom a zakričali na Charlesa prechádzajúceho okolo. On sa zastavil
a prihovoril sa im. Toto sa určite stane historickým príbehom Baloo výletov v Gadare :)
Decumanus Maximus
Macellum - pôvodne budova trhu, za ňou stĺpové námestie
Gadara
Gadara
Hypogeum - podzemný chrám s hrobkou - kryptou
Vstup do hrobky
Vstup do hrobky
Hrobka
Pred hrobkou
Tu bol vraj zamurovaný princ ...
Hrobka
Hrobka
Decumanus Maximus, vraciame sa
Obchodíky pod hlavným chrámom (oproti Nymfeu)
Obchodíky pod hlavným chrámom
Osmanské budovy - z obdobia tureckej nadvlády
Divadlo
Divadlo
Divadlo
Divadlo
Divadlo
Divadlo
Osmanské budovy - z obdobia tureckej nadvlády
Dovidenia, Gadara ...
Po ďalších takmer dvoch hodinách cesty našim autobusíkom sme zaparkovali v Jerashi . Čakali nás ruiny ďalšieho mesta Dekapolisu - starovekej Gerasy. Ale najskôr úžasný jordánsky obed. Bol formou bufetových stolov - za 15€ môžeš jesť hocičo a hocikoľko. Len to pivo bolo posledné v jordánsku - 8€ za pivo je priveľa :)
Hypodróm - štadión 245m dlhý a 52m široký, r. 220-749
Hadriánov oblúk, 129n.l. - nová južná brána do mesta
Hadriánov oblúk, 129n.l. - nová južná brána do mesta
Hadriánov oblúk, 129n.l. - nová južná brána do mesta
Mozaiky Mariánskeho kostola - r. 570-749
Hypodróm - štadión 245m dlhý a 52m široký, r. 220-749
Hypodróm - štadión 245m dlhý a 52m široký, r. 220-749
Obchodník pred Hypodrómom
Južná brána do Gerasy
a konečne obed ... je 14:40 :)
druhý chod a posledné pivo v Jordánsku za 8€
Vstupujeme do Gerasy
Prvé dôkazy o osídlení Jerashu - starovekej Gerasy - sú z r. 7500 pred n.l.. Potom sa dejiny opakujú - bohaté grécke a rímske obdobie a Galilejské zemetrasenie 18.1.749, ktoré zničilo väčšiu časť mesta. Počas osmanskej nadvlády v 16. storočí bol opäť postupne osídľovaný. Je jedným z najzachovalejších grécko-rímskych miest
a nazývajú ho Pompeje východu. Ročne tu zavíta cca 330 000 návštevníkov.
Oválne námestie so 160 iónskymi stĺpami, 80x90m, 1. storočie n.l.
Pohľad z Oválneho námestia na Diov chrám hore a zadnú časť divadla - hore vpravo
Oválne námestie so 160 iónskymi stĺpami, 80x90m, 1. storočie n.l.
Oválne námestie so 160 iónskymi stĺpami, 80x90m, 1. storočie n.l.
Cardo Maximus - 600m dlhá Kolonádová ulica
Cardo Maximus - pohľad späť na Oválne námestie a Diov chrám
Na Cardo Maximus stáli najdôležitejšie budovy - vstup do Agory, hlavného trhu s potravinami
Artemidin chrám - chrám patrónky mesta, r. 135-749
Artemidin chrám - chrám patrónky mesta, r. 135-749
Artemidin chrám - chrám patrónky mesta, r. 135-749
Artemidin chrám - kníšúci sa stĺp - pohybom stĺpa sa kýve lyžička
Artemidin chrám - atrakcia - kníšúci sa stĺp
Artemidin chrám - atrakcia - kníšúci sa stĺp
Artemidin chrám - atrakcia - kníšúci sa stĺp
Artemidin chrám - atrakcia - kníšúci sa stĺp
Artemidin chrám - chrám patrónky mesta, r. 135-749
Artemidin chrám - chrám patrónky mesta, r. 135-749
Artemidin chrám - chrám patrónky mesta, r. 135-749
Artemidin chrám - chrám patrónky mesta, r. 135-749
Kostol sv. Theodora, r. 494-749
O 16:15 začal islamský muezzin zvolávať k modlitbe - mala som zimomriavky ...
Cesta k Južnému divadlu
Južný Decumanus, vstrede vzadu Oválne námestie, vpravo vzadu Diov chrám
Južný Decumanus z opačnej strany
Pohľad späť na cestu od Južného divadla k Artemidinmu chrámu
Oválne námestie
Južné divadlo s kapacitou 3000 miest, r. 90-749
Južné divadlo s kapacitou 3000 miest, r. 90-749
Južné divadlo s kapacitou 3000 miest, r. 90-749
Južné divadlo s kapacitou 3000 miest, r. 90-749
Južné divadlo s kapacitou 3000 miest, r. 90-749
Južné divadlo s kapacitou 3000 miest, r. 90-749
Južné divadlo s kapacitou 3000 miest, r. 90-749
Jordánska diskotéka :)
Južné divadlo s kapacitou 3000 miest, r. 90-749
Diov chrám (Zeus) z chodby Južného divadla
Diov chrám (Zeus), r. 162-450
Diov chrám (Zeus), r. 162-450
Výhľad na Oválne námestie a Cardo Maximus od Diovho chrámu
Diov chrám (Zeus), r. 162-450
Do hotela sme sa vrátili asi o pol šiestej. Vďaka neskorému obedu sme už ani neboli hladné, nejaký keksík stačil. Niektorí sa ešte večer išli prejsť smerom k centru Ammánu, ale tí niektorí nevstávali v sobotu o 4:00 na vlak o 5:00 ... a my, čo
sme vstávali takto skoro, teda ja a Mirka, sme ležali, oddychovali a kochali sa nádhernými fotkami z nádherného dňa ... Bol to deň plný šutrov - samé ruiny, ale rozhodne zaujímavý ...
Diov chrám (Zeus), r. 162-450
Diov chrám (Zeus), r. 162-450
Výhľad na Oválne námestie a Cardo Maximus od Diovho chrámu
Výhľad na Oválne námestie a Cardo Maximus od Diovho chrámu
Oválne námestie
Oválne námestie
Hneď v tento prvý deň som ocenila výhody výletu s cestovkou (a potom ešte každý jeden deň, ale nebudem sa tu opakovať :) ) - wifi a pitná voda zadarmo v autobusíku a žiaden stres - proste neskutočná pohoda, keďže
som nemusela ja sledovať čas, riešiť dopravu, zháňať lístky, poháňať, kontrolovať - všetko mala na starosť Ninka a ja som si to užívala ako pravý turista :) Tomu sa hovorí DOVOLENKA!
Oválne námestie
Hadriánov oblúk - dovidenia Jerash, dovidenia Gerasa
Hadriánov oblúk - dovidenia Jerash, dovidenia Gerasa
Hadriánov oblúk - dovidenia Jerash, dovidenia Gerasa
