Splnenie sna menom Caserta mi vyšiel v jeden nádherný slenečný deň. Lístky sme mali s Campania ArteCard 3 zadarmo. Vstup do zámku je veľmi jednoduchý - zámok je vlastne hneď oproti vlakovej stanici. Kým inde (neskôr) naše ArteCard aspoň nasnímali, tu sa len pozreli na lístky a pustili nás dnu ...
Naše ubytovanie - tie tmavé dvere až vzadu
Smer východ z domu
Pred našim vchodom
Pred vchodom do domu
Ideme na metro
Ideme na metro
Kráľovský palác Caserta dal postaviť Karol Bourbonský(1716-1788) architektovi Luigimu Vanvitellimu. Zámok v štýle Versailles stavali v r. 1752 - 1773.
Luigi Vanvitelli zomrel v roku 1773. Kráľovský palác bol dokončený, ale komnaty boli prázdne a holé. V dekoráciách a vybavení kráľovských apartmánov pokračoval jeho syn, Carlos. Zámok má výšku 42m a 5 poschodí, má rozlohu 45 000m2 a má 1400 komnát.
V r. 1756 sa Karol vzdal zámku v prospech najmladšieho syna Ferdinanda IV.(1751-1825). Ten sa neskôr oženil s
Máriou Karolínou (1752-1814), dcérou Márie Terézie. Ferdinand bol slabý kráľ - inteligentný ale lenivý, o politiku sa nazaujímal a Neapolu vládla Mária Karolína. Ako silná žena vládnuca kráľovstvu a rodiaca deti sa najviac podobala svojej matke. Mala dokonca viac detí ako Mária Terézia, až 18.
Mária Karolína dala zámku Anglickú záhradu.
Caserta
Kráľovský zámok Caserta
Kráľovský zámok Caserta
Kráľovský zámok Caserta
Cannocchiale - arkádová ulička, stred pre koče
Cannocchiale - arkádová ulička, bočná pre chodcov
Po vstupe do zámku sa ocitnete na arkádovej ulici. Tá vedie stredom paláca a kontinuálne pokračuje vodnou cestou Via d'Acqua v záhradách a preto dostala názov „Cannocchiale“ (dohľad). Cannocchiale so svojimi tromi loďami slúžilo aj na uľahčenie pohybu.
Koče prechádzali centrálnou uličkou, chodci vedľajšou.
Kráľovské schodisko
Kráľovské schodisko
Kráľovské schodisko
Kráľovské schodisko
Kráľovské schodisko
Kráľovské schodisko
V polovici ulice (v strede zámku) sa vľavo nachádza socha Hercula z kolekcie Farnese (toho ešte dnes uvidíme s Gabi večer v múzeu aj na stanici metra pri múzeu :)) a vpravo Dolný vestibul a nad ním barokové Veľké kráľovské schodisko so 116 schodmi, po ktorom panovníci kráčali do svojich apartmánov.
Kráľovské schodisko
Kráľovské schodisko
Kráľovské schodisko
Osemuholníkový horný vestibul
Kráľovská palatínska kaplnka
Kráľovská palatínska kaplnka
Na žiadosť kráľa Karola Bourbonského navrhol Luigi Vanvitelli Kráľovskú palatínsku kaplnku podľa vzoru Versailles. V prácach pokračoval jeho syn Carlo až do inaugurácie kostola na Vianoce v roku 1784 pred kráľom Ferdinandom IV.
V kaplnke na oltári stojí Nepoškvrnené počatie od Giuseppe Bonita, jediné plátno, ktoré prežilo bombové útoky v roku 1943. Žiarivé mramorové podlahy, strop pokrytý zlatom a prepychové dekorácie navrhnuté Vanvitellim spájajú dokonalosť klasického ducha s barokovou živosťou.
Kráľovská palatínska kaplnka
Kráľovská palatínska kaplnka
Sála halapartníkov - prvá reprezentatívna sála vedúca k trónnej sieni
Sála halapartníkov s moderným umením
Sála osobných strážcov - druhá reprezentatívna sála vedúca k trónnej sieni
Vanvitelliho kabinet ...
Vanvitelliho kabinet ...
Vanvitelliho kabinet ...
Vanvitelliho kabinet ...
Vanvitelliho kabinet ...
A opäť Sála osobných strážcov
Sála osobných strážcov
Presne v strede južnej fasády Kráľovského paláca sa nachádza Alexandrova sála zasvätená Alexandrovi Veľkému, ktorým sa inšpiroval Karol Bourbonský. Vodcu oslavuje veľkolepá freska na klenbe, umelecké dielo Mariana Rossiho s názvom Manželstvo Alexandra Macedónskeho a Roxane (1787).
Alexandrova sála je azda miestom, ktoré prešlo najväčším počtom politických premien v celom Neapolskom kráľovstve. Na začiatku devätnásteho storočia, ho kráľovská rodina používala ako jedáleň.
Počas francúzskej nadvlády bol premenený na trónnu sálu. Neskôr bol vyzdobený basreliéfmi a maľbami, ktoré vyzdvihovali činy Joachima Murata. Po návrate Bourbonovcov bol akýkoľvek odkaz na Muratov odstránený a nahradený dekoráciami,
ktoré vidíme dnes. Pozlátené drevené stoličky, jediné svedectvo o napoleonskom období, patria medzi najlepšie kusy zo zbierky nábytku Kráľovského paláca Caserta.
Sála osobných strážcov
Alexandrova sála - tretia reprezentatívna sála vedúca k trónnej sieni
Alexandrova sála - Manželstvo Alexandra Macedónskeho a Roxane (1787)
Marsova sála - štvrtá reprezentatívna sála vedúca k trónnej sieni
Marsova sála
Marsova sála
Piata, posledná reprezentatívna sála vedúca k trónnej sieni, Sála Astarea, bola v rekonštrukcii. Je vyzdobená podobne ako Marsova sála pred ňou.
Marsova sála
Marsova sála
Marsova sála
Trónna sála
Trónna sála
Trónna sála
Trvalo takmer pol storočia, kým bola dokončená Trónna sála. Bola určená pre verejné publikum už od návrhu Luigiho Vanvitelliho a bola to posledná dokončená miestnosť v paláci.
Práce sa začali v roku 1811 za regentstva Joachima Murata a dokončil ich Ferdinand II. Bourbonský v roku 1845 pri príležitosti VII. kongresu talianskych vedcov.
Steny vypĺňajú klasické alegórie a bourbonské symboly spolu s portrétmi neapolských kráľov, všetko je bohato zdobené zlatom. V zadnej časti miestnosti je trón z vyrezávaného pozláteného dreva, čalúnený zamatom.
Monumentálna freska na klenbe od Gennara Maldarelliho pripomína položenie prvého kameňa kráľovského paláca, ktoré sa uskutočnilo v roku 1752.
Trónna sála
Trónna sála
Zasadacia mietnosť za Trónnou sálou
Zasadacia mietnosť za Trónnou sálou
Prvá zadná miestnosť
Druhá zadná miestnosť
Tretia zadná miestnosť
Sála lietajúceho kresla
Sála lietajúceho kresla
Sála lietajúceho kresla
Sála s kráľovskými kolískami
Predizba Pia IX. (1848-1849)
Zadné miestnosti boli využívané ako kráľovské apartmány a aj ako Muratova reprezentatívna rezidencia. Bourbonovci sa po príchode Giuseppe Bonaparte v roku 1806 stiahli na Sicíliu a priniesli si so sebou vzácny nábytok a zariadenie z kráľovského paláca.
Francúzski panovníci považovali kráľovský palác Caserta za príležitosť na zvýšenie svojej politickej prestíže, preto sa rozhodli pokračovať v práci v paláci a sústredili sa na výzdobu Kráľovskej časti, ktorá dovtedy zostala nedokončená.
Kráľovský palác Caserta využívali Joachim a Caroline Muratovci predovšetkým ako reprezentačné sídlo v rokoch 1808 – 1815.
Izba Pia IX. (1848-1849)
Kaplnka Pia IX. (1848-1849)
Kaplnka Pia IX. (1848-1849)
Kaplnka Pia IX. (1848-1849)
Kaplnka Pia IX. (1848-1849)
Spálňa Joachima Murata
Druhá predsieň Joachima Murata
Prvá predsieň Joachima Murata
Prvá predsieň Joachima Murata
Spálňa Františka II. postwľ z r. 1818-1819
Kráľovská kúpelňa
Kráľovská kúpelňa
Vrátili sme sa okolo Trónnej sály a troch reprezentatívnych sál do stredu paláca, k Alexandrovej sále a vykročili sme na opačnú stranu - do obytných, stroho vyzdobených miestností Ferdinanda IV. a bohato zdobených izieb Márie Karolíny.
Predsieň spálne Fratniška II.
Predsieň spálne Fratniška II.
Predsieň spálne Fratniška II.
Predsieň spálne Fratniška II.
Predsieň spálne Fratniška II.
Vracieme sa naspäť okolo Trónnej sály a troch reprezentatívnych sál
Pohľad z Alexandrovej sály pred palác (odtiaľ sme prišli)
Apartmány Ferdinanda IV. - sály ročných období - jarná
Apartmány Ferdinanda IV. - sály ročných období - jarná
Apartmány Ferdinanda IV. - sály ročných období - letná
Apartmány Ferdinanda IV. - sály ročných období - letná
Apartmány Ferdinanda IV. - sály ročných období - letná
Budoár Márie Karolíny tvoria štyri prepojené miestnosti, určené na toaletné stolíky a výšivky. Bol postavený v rokoch 1780 až 1782 pod vedením Carla Vanvitelliho. V kontraste s prísnym neoklasicistickým štýlom izieb kráľa Ferdinanda je bohato zdobený.
Mária Karolína si dopriala luxus ... Vaňa laminovaná zlatom je vybavená kohútikmi teplej a studenej vody. Jeden z prvých bidetov v Taliansku je vyrobený z mahagónu a pozláteného bronzu. Mramorové umývadlá na ruky a skutočný záchod s odtokom, z ktorého dodnes zostala len konštrukcia.
Apartmány Ferdinanda IV. - sály ročných období - jesenná
Apartmány Ferdinanda IV. - sály ročných období - jesenná
Apartmány Ferdinanda IV. - sály ročných období - jesenná
Apartmány Ferdinanda IV. - sály ročných období - zimná
Apartmány Ferdinanda IV. - sály ročných období - zimná
Študovňa Ferdinanda IV.
Študovňa Ferdinanda IV.
Spálňa Ferdinanda IV. a Márie Karolíny
Mária Karolína na stene spálne
Ferdinand IV. na stene spálne
Budoár Márie Karolíny
Pozlátená vaňa Márie Karolíny
Mahagónový bidet Márie Karolíny
Budoár Márie Karolíny
Prechody medzi 4 miestnosťami Márie Karolíny
Obliekacia miestnosť so zrkadlami
Obliekacia miestnosť
Spálňa princezny Márie Kristíny, pôvodne recepčná sála Márie Karolíny
Spálňa princezny Márie Kristíny, pôvodne recepčná sála Márie Karolíny
Študovňa princezny Márie Kristíny
Študovňa princezny Márie Kristíny
Prvá čitáreň Biblioteca Palatina, pôvodne izba s garderóbou princezien
Prvá čitáreň Biblioteca Palatina, pôvodne izba s garderóbou princezien
Prvá čitáreň Biblioteca Palatina, pôvodne izba s garderóbou princezien
Knižnica je spolu s divadlom a kaplnkou tretím výrazným miestom kráľovského domu, symbolom civilizácie podporovanej panovníkmi. Palatínsku knižnicuzaložila Maria Karolína. Rozprestiera sa v troch miestnostiach, ktorým predchádzajú dve čitárne.
Knižničná zbierka Palatínskej knižnice s takmer 15 000 zväzkami literatúry, histórie, filozofie, divadla, práva a vojenského umenia obsahuje najvýznamnejšie príklady európskej a neapolskej kultúry, ktoré odzrkadľujú literárny vkus jej majiteľov: Márie Karolíny Habsburskej, Karolínu Muratovú a Ferdinanda II.
Druhá čitáreň Biblioteca Palatina, pôvodne konverzačná izba Márie Karolíny
Druhá čitáreň Biblioteca Palatina, pôvodne konverzačná izba Márie Karolíny
Vchádzame do Biblioteca Palatina
Biblioteca Palatina (15 000 zväzkov) - prvá miestnosť
Biblioteca Palatina - prvá miestnosť
Biblioteca Palatina - prvá miestnosť
Biblioteca Palatina - druhá miestnosť
Biblioteca Palatina - druhá miestnosť
Biblioteca Palatina - druhá miestnosť
Biblioteca Palatina - tretia miestnosť
Kráľovský betlehem v elipickej sále
Kráľovský betlehem
Kráľovský betlehem
Kráľovský betlehem
Kráľovský betlehem
Kráľovský betlehem
Kráľovský betlehem
Kráľovský betlehem
Kráľovský betlehem
Kráľovský betlehem
Kráľovský betlehem
Kráľovský betlehem
Pinacoteka - Farnezska sláva (oslava Karla Bourbonského), prvá sála
Pinacoteka - Farnezska sláva (oslava Karla Bourbonského), prvá sála
Nakoniec sme si pozreli Pinacoteku, obrazáreň rodu Bourbonovcov .. od osobných portrétov, cez krajinky či portréty lovu a psov. Tým sa prehliadka zámku skončila.
Pinacoteka - Farnezska sláva, druhá sála
Pinacoteka - Farnezska sláva, druhá sála
Pinacoteka - Bourbonske portréty, tretie sála
Pinacoteka - Bourbonske portréty, štvrtá sála
Pinacoteka - Ferdinand IV. a Mária Karolína, štvrtá sála
Pinacoteka - deti Františka I. Neapolsko-sicílskeho (szn Ferdinanda IV. a Márie Karolíny)
Pinacoteka - Ferdinand II. (syn Františka I.) a jeho prvá manželka Mária Kristína Savojska a druhá manželka Mária Terézia Rakúska
Pinacoteka - princezna Amália, dcéra Františka I.
Pinacoteka - psy a lov
Pinacoteka - psy a lov
Posledné sály Pinacoteky
Posledné sály Pinacoteky
Posledné sály Pinacoteky
Vraciame sa na Veľké schodisko ...
Veľké schodisko
Kráľovský palác Caserta
Kráľovský palác Caserta
Kráľovský palác Caserta
Vstup do Kráľovského divadla je na lístok do zámku, ale je povolený len niektoré dni a len po malých skupinkách. Postavili sme sa do radu a počkali asi 20 minút.
Hlavná arkádová ulica zámku
Hlavná arkádová ulica zámku
Hercules pred Dolným vestibulom
Čakáme v rade do Kráľovského divadla
Vstupujeme do Kráľovského divadla
Kráľovské divadlo
Postavením malého Kráľovského divadla poveril Karol Bourbonský Luigiho Vanvitelliho.
Divadlo má tvar podkovy s piatimi radmi balkónov, bohato zdobených Gaetanom Magrim. Alabastrové stĺpy podopierajú klenbu s freskami, ktorá predstavuje Apolla šliapajúceho hada Pythona od Crescenza La Gamba.
Pred majestátnou kráľovskou lóžou sa v prípade potreby mohol vstup na javisko otvárať do parku a vytvárať tak sugestívne prírodné prostredie.
Do Kráľovského divadla vpjde maximálne 500 ľudí), ale je klenotom divadelnej architektúry osemnásteho storočia, a to vďaka akustickej kvalite a prepychovosti dekorácií.
Kráľovské divadlo
Kráľovské divadlo, kráľovská lóža
Kráľovské divadlo, kráľovská lóža
Kráľovské divadlo, strop a luster
Kráľovské divadlo, nádherný luster
Kráľovské divadlo
Kráľovské divadlo
Kráľovské divadlo
Kráľovské divadlo
Kráľovské divadlo
Kráľovské divadlo
Kráľovské divadlo
Po prehliadke Zámockého divadla sme si oddýchli pri ľahkom obede a koláčiku a vybrali sa do záhrad. Aby sme si uľahčili úlohu, na koniec záhrad (3km) sme sa vyviezli vláčikom za 2,5€, tam sme si pozreli Anglické záhrady a peši sme sa vrátili naspäť.
Východ z divadla
Východ z divadla
Obed na zámku
Obed na zámku
Vchádzame do 120ha záhrad
Fontána Diana and Actaeon, 1789
Rovnako ako palác, aj Kráľovský park vďačí za svoj pôvod Luigimu Vanvitellimu a jeho synovi Carlovi. Park bol postavený na príkaz kráľa Karola Bourbonského a jeho nástupcu Ferdinanda IV.
Projekt spája talianske renesančný a francúzsky štýl, ktoré vo Versailles predstavil architekt André Le Nôtre. Centrálnu os tvorí Vodná cesta - Via d'Acqua. Voda sa do parku dostáva vďaka 38 kilometrom kanalizácie akvaduktu Caroline.
76 hektárov lesa San Silvestro a 23 hektárov Anglickej záhrady dotvárajú členitý krajinný systém.
Vodopád nad Fontánou Diany a Actaeona
Fontána Diana and Actaeon, 1789
Fontána Diana and Actaeon, 1789
Fontána Diana and Actaeon, 1789
Fontána Diana and Actaeon, 1789
Vodná cesta od Fontány Diany a Actaeona k zámku
Anglická záhrada bola postavená na príkaz Márie Karolíny, manželky Ferdinanda IV. Okolitý múr bol dokončený 7. apríla 1787. Carlo Vanvitelli predložil projekt 26. apríla.
Vanvitelli a botanik Graefer vytvorili romantickú záhradu, ktorej dominujú zdanlivo divoké výhľady, kopce a potoky. Údajné ruiny a sochy archeologického pôvodu sú tu spojené so vzrušujúcimi objavmi Herculanea a Pompejí.
Hneď za vchodom vítajú návštevníkov v pôsobivej snovej atmosfére dve sochy zo 16. storočia, pôvodne z majetkov kniežat Acquaviva.
Fontána Diana and Actaeon, 1786-1789
Vodná cesta od Fontány Diany a Actaeona
Vodná cesta od Fontány Diany a Actaeona
Vodná cesta od Fontány Diany a Actaeona
Vstupujeme do anglických záhrad
Anglické záhrady, plné exorických rastlín
Taliansky chrám je romantickou pripomienkou minulosti. Pripomína nadšenie z 18. storočia z objavenia Herculanea a Pompejí. Tieto reprodukčné archeologické pozostatky boli postavené v rokoch 1830 až 1831, keď Kráľovskú botanickú záhradu Caserta spravovala Geremia Ascione.
Sú inšpirované dórskymi chrámami v Paestum. V romantickom prostredí sa nachádzajú dva starobylé reliéfy zo starovekej Capuy.
Taliansky chrám - v štýle zrúcanín v Pasteum, 1831
Taliansky chrám - v štýle zrúcanín v Pasteum, 1831
Taliansky chrám - v štýle zrúcanín v Pasteum, 1831
Taliansky chrám - v štýle zrúcanín v Pasteum, 1831
Taliansky chrám - v štýle zrúcanín v Pasteum, 1831
Taliansky chrám - staroveké reliéfy z Capuy
V roku 1805 bola oblasť, ktorú Luigi Vanvitelli označil za zbernú nádrž, využívaná na chov včiel a produkciu medu.
V roku 1826 bola Aperia premenená na skleník. Dnes počas letnej sezóny hostí bohatú sériu koncertov a show.
V centrálnom výklenku víta návštevníkov ženská socha archeologického pôvodu z polychrómovaného mramoru s názvom Flora.
Socha pochádza zo zbierok Farnese, je to rímska kópia gréckeho originálu.
Aperia (miesto na chov včiel, 1805), r. 1826 dobudovaný skleník
Aperia, dnes miesto letných koncertov
Aperia, dnes miesto letných koncertov
Socha Flóry z kolekcie Farnese (rímska kópia)
Hradby okolo Aperia
Anglické záhrady, plné exorických rastlín
Anglické záhradné jazero je napájané kanálom, ktorý ho spája s Venušiným kúpeľom. Je obklopené bujnou vegetáciou.
Záhon s leknami obklopuje dva ostrovčeky. Na hlavnom ostrovčeku je Tempio Diruto (Zrúcanina chrámu). Stĺpy zdobia korintské hlavice, ktoré jej dodávajú romantický nádych. Chrám sa staval v r.1793-1798.
Na druhom ostrovčeku sa nachádza malý pavilón s polguľovou kupolou postavený okolo roku 1840, Labutí dom.
Anglické záhrady, plné exorických rastlín
Vodopádik v anglickej záhrade
Zrúcanina chrámu v jazierku s leknami, 1798
Jazierko s leknami
Jazierko s leknami
Labutí dom na druhom ostrovčeku, 1840
Neoklasicistická budova Malého chrámu, inšpirovaná chrámom Sibyly z Tivoli, vďačí za svoj vzhľad Ferdinandovi IV. Podobná stavba sa nachádza na kráľovskom mieste Carditello. V roku 1790 kráľ požiadal Carla Vanvitelliho, aby spojil projekt Anglickej záhrady, ktorý si
želala jeho manželka, s typickým prvkom talianskych záhrad. Okolo kolonády chrámu bol vybudovaný labyrint zo živých plotov, ktorý už neexistuje.
Ryby v jazierku
Labutí dom na druhom ostrovčeku, 1840
Jazierko
Hľadám Malý chrám ...
Malý chrám, podľa chrámu Sibyly z Tivoli, 1790
Malý chrám, podľa chrámu Sibyly z Tivoli, 1790
Malý chrám, podľa chrámu Sibyly z Tivoli, 1790
Obelisk, 19. st.
Vraciam sa k jazeru
Zrúcanina chrámu v jazierku s leknami, 1798
Lekná v jazere
Lekná v jazere
Zrúcanina chrámu v jazierku s leknami, 1798
Vodná cesta spájajúca jazierko s Venušiným kúpeľom
Ryby v jazierku
Vstupujem do Cryptoportica
Jazierko pred Cryptoporticom
Cryptoporticus - kamenná galéria s jazierkom, budiaca dojem nymphaea, 1787
Podľa návrhu Carla Vanvitelliho z roku 1787 bol Cryptoporticus (kamenná galéria) koncipovaný tak, aby ste mali dojem, že ste na mieste starovekého rímskeho nymphaea (jaskyňa s prameňom alebo fontánou v Grécku, ktorá bola zasvätená nymfám ako božstvám prameňov). Vnútri Cryptoportica, pod kazetovou klenbou roztrhanou falošnými prasklinami a falošnými závalmi, sú vystavené sochy z kolekcie Farnese.
Výhľad na Venušin kúpeľ je to najfascinujúcejší výhľad v Anglickej záhrade.
Cryptoporticus a sochy z kolekcie Farnese
Cryptoporticus a sochy z kolekcie Farnese
Cryptoporticus a sochy z kolekcie Farnese
Cryptoporticus a sochy z kolekcie Farnese
Jeden z východov Cryptoportica
Cryptoporticus - krypta a sochy z kolekcie Farnese
Cryptoporticus v húštine rastlín
Vodopádik pri Cryptoporticuse
Umelé steny jaskyne - Cryptoportica
Jazierko pred Cryptoporticom
Hľadám Venušu ...
Venušin kúpeľ ... 1762
Venuša z carrarského mramoru je inšpirovaná slávnou Afroditou. Vytesal ju Tommaso Solari v roku 1762 a umiestnil ho okolo roku 1840. Otvor za sochou ponúka návštevníkovi privilegovaný pohľad, ktorý umožňuje intímny dialóg s bohyňou.
Venušin kúpeľ ... 1762
Hľadám pohľad na Venušu zpredu :)
Venušin kúpeľ ... 1762
Venušin kúpeľ ... úchvatný výhľad z každej strany
Opäť jeden z pohľadov z Cryptoportica
Venušin kúpeľ - pohľad od vstupu do Cryptoportica
Venušin kúpeľ - pohľad od vstupu do Cryptoportica
Anglické záhrady
Anglické záhrady
Anglické záhrady :) - dievčatá Venušin kúpeľ nevideli, škoda ...
Fontána Diana and Actaeon, 1789
Fontána Diana and Actaeon, 1789
12 nádrží, ako 12 mesiacov v roku, vedie k fontáne Venuše a Adonisa. Hlavné súsošie Fontány Venuše a Adonisa, ktoré navrhol Gaetano Salomone, bolo dokončené okolo roku 1780.
Venuša, obklopená nymfami a psami, drží mladého Adonisa a prosí ho, aby nešiel do lesa. Mars v úlohe zvieraťa neskôr zo žiarlivosti zabije Adonisa, ako sa hovorí v Ovidiových Metamorfózach.
Vodná cesta od Fontány Diany a Actaeona k zámku
Fontána Venuše a Adonisa
Fontána Venuše a Adonisa
Fontána Venuše a Adonisa, 1780
Pohľad na vodopád z diaľky ...
Fontána Venuše a Adonisa, 1780
Fontána Ceres, ktorú postavil v rokoch 1783 až 1784 Gaetano Salomone s prispením výrobcu fontán Filippa Carpiho, oslavuje bohyňu úrodnosti polí.
Ceres, obklopená Amormi a Nereidami, je lemovaná zosobnením dvoch riek a drží medailón s Trinacriou, symbolom Sicílie.
Ryby vo Fontáne Venuše a Adonisa, 1780
Fontána Venuše a Adonisa, 1780
Fontána Ceres, 1784
Fontána Ceres, 1784
Schádzam k Aeolusovej fontáne
Aeolusova fontána, 1779
Aeolusova fontána, ktorú postavil Carlo Vanvitelli na základe projektu jeho otca Luigiho, mala mať celkovo 54 sôch. Komplex mal predstavovať boha Aeola v akte rozpútania Vetrov proti Aeneovi a Trójanom na príkaz Juno, ako je to rozprávané v Aeneide.
Stavba sa začala v roku 1779: v skutočnosti bolo postavených iba 29 sôch. Aeolus nebol nikdy postavený. Juno sa nenachádzala na vrchu vodopádu, aby nebránila výhľadu na Vodnú cestu, Via d’Acqua. Za architektonickým pozadím je skrytá jaskyňas 15 otvormi.
Aeolusova fontána, 1779
Aeolusova fontána, 1779
Aeolusova fontána, 1779
Aeolusova fontána, 1779
Aeolusova fontána, 1779
Aeolusova fontána, 1779
Aeolusova fontána, 1779
Aeolusova fontána, 1779
Aeolusova fontána, 1779
Vodná cesta (Via d’Acqua) od Aeolusovej fontány
Zámok je čoraz bližšie
Fontána s delfinmi, 1779
Sochy okolo Margheritinej fontány predstavujú Apolla s deviatimi múzami, ako poctu umeniu. Pred fontánou, v centrálnej osi Kráľovského parku, je asi jeden meter vysoký dvanásťuholníkový kamenný blok Bellona, na ktorom sú na povrchu viditeľné slnečné hodiny.
Fontána s delfinmi, 1779
Ryby vo Fontáne s delfínmi, rozprávajú s nami :)
Margheritina fontána
Margheritina fontána
Múzy okolo fontány
Vodná cesta (Via d’Acqua) od Margheritinej fontány
Kráľovský zámok Caserta
Kráľovský zámok Caserta
Kráľovský zámok Caserta
Kráľovský zámok Caserta, zámocká princezna :)
Kráľovský zámok Caserta ... dovidenia ...
Na vlakovej stanici sme si kúpili jedlo a pitie. Mali sme tu aj menšie vzrúšo - čakali sme už na nástupišti na vlak a zrazu náš vlak zrušili ... Bežala som k okienku a tam pani najprv o ničom nevedela a poslala nás na rovnaké nástupište, ale ja som sa nedala a tek
pozrela do počítača a že prvé nástupište. Nasadli sme teda do nejakíého iného vlaku, ktorý išiel trochu neskôr a bral cestujúcich z oboch vlakov. Zvládli sme to, ale nebudem frajerovať - oddych vo vlaku po náročnej prehliadke Caserty bol naozaj silno nevyhnutný :)
