Lyžovačka v Ždiari - 17. - 23. február 2007
Ako sme si sľúbili, boli sme aj tieto jarné prázdniny v Ždiari. Nebolo síce také pekné počasie ako minulý rok a ani sme nezohnali ubytovanie v našej chalúpke, napriek tomu bolo dobre. Danka sa naučila lyžovať. Najprv špeciálnym spôsobom za ručičku, potom s dozorom a nakoniec sama. Stále jej robí problémy vlek, ale z toho raz vyrastie :) Miško sa zdokonalil v tom čo vedel a nám starším už nepomôže nič, my už lepšie lyžovať nebudeme :) Ale zato sme vytiahli, napriek obavám rodičov, Aďku na Strednicu a zvládla to s prehľadom. (Aj Danka, podotýkam.) Kvôli počasiu sme dosť času trávili v domčeku, mastili sme BANGy a pozerali "televízor" - notebook.

Lyžovačka - sobota, 3. marec 2007, Litmanová
Lyžovanie sa nám zapáčilo, tak sme si boli vyskúšať aj svahy v Litmanovej. Bol odmäk, k svahom sme sa brodili blatom, mali sme ho hádam aj za ušami. Lyžovalo sa ťažko. Tak ťažko, že Danka odmietla sa s tým trápiť. Najprv ma to hnevalo, ale keď som sa postavila na lyže, pochopila som ju :) Po 3 hodinach náročného lyžovania začalo ešte aj výdatne kropiť, tak sme to úplne vzdali. Ale tie svahy sú nádherné a pri lepšom počasí si tam viem predstaviť výýýýýýbornú lyžovačku. My im určite ešte niekedy dáme šancu :)

Miško má 9 rokov - nedeľa, 4. marec 2007, Stará Ľubovňa a sobota, 10. marec 2007, Košice - Pereš
Miško svoje 9. narodeniny oslavoval 2 krát. Najprv u babky v Ľubovni a potom sme si to pre veľký úspech zopakovali na Pereši aj s ujom Rudom, tetou Aďou, Aďkou, Katkou, babkou a dedkom z Geče, tatikovou babkou i tetou Melou. Je nás ako maku :) Len Miško vyzeral, že lepšie je oslavovať len raz ;)

Danka má 6 rokov - nedeľa, 13. máj 2007, Košice - Pereš
Danka svoje 6. narodeniny oslavovala len s mamkou, ockom a Miškom. Dostala školskú tašku. Ale nám tá slečna rýchlo rastie, však? Veľkú oslavu s blahoželaniami od celej rodiny sme spojili s Miškovým veľkým dňom - s dňom jeho 1. svätého prijímania.

Miškove 1. sväté prijímanie - nedeľa, 3. jún 2007, Košice - Terasa
V sobotu 2. júna 2007 v kostole Sv. Gorazda a spoločníkov na Terase Miško prijal svoju prvú sviatosť zmierenia a v nedeľu 3. júna 2007 slávil svoje 1. sväté prijímanie. Sám sa prihlásil na prvé čítanie a čítal veru dobre :) Dlho trénoval :)
Dojem z pekného slávnostného dňa nám pokazili len ceny fotiek a videa, ktorými si pán fotograf s výlučným právom fotiť a filmovať slávnostnú chvíľu pekne nabalil vrecká. Ja viem, že kazdý si musí zarábať, ale fotky 13x18 z kostola stáli 30 Sk a z akejkoľvek akcie v škole či škôlke 25 Sk ... a aby DVD s videom (s pekným príhovorom p. Úradníka, ale pre mňa nepotrebným a dokonca použitým na DVD z minulého roku) stálo 500 Sk, keď iné DVD z akcií stoja tak 300 Sk ... Ale možno sme mali niekde v rohu kostola skrytého Brada Pitta, tak za účasť hollywoodskej hviezdy veru treba platiť, len keby som ho ešte na tom videu našla ... :) P. fotograf mal len túto nedeľu cca 60 prvoprijímajúcich detí (a prijímania bežali 3 víkendy ...). Ľudia brali po 10 fotiek minimálne a mnohí oveľa viac, pre babky, dedkov a celú rodinu (asi len ja som bola výnimka s 5 kusmi) a DVD k tomu ... počítať vieme všetci, koľko zarobili páni za 2 dni, pardón - 2 dopoludnia. Šomrali všetci rodičia ... Odporúčam sa zamyslieť sa p. fotografovi nad sebou a p. kaplánovi nájsť si iného fotografa. Takto ľudia nikdy neprestanú kritizovať cirkev, keď si z nej niektorí robia biznis.
A nakoniec prikladám Miškovu pripomienku: "Mamka, prečo fotili len dievčatá?". No preto, lebo všetci chlapci sú v oblekoch a tie sú všetky rovnaké, kdežto dievčatá majú šaty od výmyslu sveta a účesy ako nevesty a to treba fotiť lebo preto sme tam, nie kvoli svätému prijímaniu ... Už sa teším, keď pôjde na 1. sväté prijímanie Danka :D.

MDD v Teho - sobota, 9. jún 2007, Mestská plaváreň v Košiciach
MDD sme už klasicky oslávili s Balúchovcami a Mladšíkovcami na Mestskej plavárni hrami, súťažiami a prvým kúpaním tohto leta. A klasicky sme skončili na Pereši na našej záhrade, kde Kora všetkých vybozkávala :)

Letná dovolenka - 1. - 12. júl 2007, Bulharsko, Primorsko
Pred dvoma rokmi nám bolo v Primorsku tak dobre, že sme sa rozhdli tohto roku sa tam pozrieť opäť, tentokrát autom. Keďže sme ušetrili za lietadlo, deti dostali do auta DVD prehrávač s 2 obrazovkami a celú cestu sme ani nevedeli, že ich máme. Šli sme cez Rumunsko a treba uznať, majú najlepšie cesty z trojky Slovensko, Rumunsko, Bulharsko. Lepšie cesty mali len Maďari. To pre tých, ktorí sa Rumunska boja. Šofér bol spoľahlivý, po 26 hodinách (z toho tak 6 hodín boli prestávky a spánok) sme šťastne došli na miesto určenia. A Primorsko ani more nás nesklamalo. Ceny v Bulharsku sa po dvoch rokoch takmer nezmenili, veľa vecí je lacnejších ako na Slovensku. Jedine cukríky sme nenašli v normálnej cene, inak bolo všetkého dosť. Ajriany a jogurty, raňajkové "zakusky", kukurice, pizze, palacinky na obedy, grilované mäská s čímkoľvek na večere. Kedykoľvek a kdekoľvek šopský šalát, sušienky a keksy, malinovky a nesmiem zabudnúť na chlapov - pivo a tequila. Nebudem vypisovať ceny, bolo to prijateľné pre našu normálnu štvorčlennú rodinu a deti dostali všetko, na čo si ukázali. Pre nich ideálne prázdniny a pre rodičov pohoda, lebo nemusia pokrikovať na deti "Nie, nie, nie, nevymýšľaj!" Až tu sme zistili, akí sú naši známi, ktorí boli s nami, hladoši ... a my smädoši:) Primorsko sa rozrástlo za 2 roky poriadne. Stavia sa tu veľa nových hotelíkov a urobili úžasnú vec. Postavili promenádu spájajúcu mólo na južnej pláži so severnou plážou. Každý večer tak máte okrem prechádzok rušným centrom a užíbania si atrakcií možnosť prejsť sa aj po pobreží. Všetko dobré je aj na niečo zlé :) Pred 2 rokmi som sa po výbežku prechádzala sama, dnes v tejto časti súkromie nenájdete. My sme išli raz od našej obľúbenej reštaurácie s hojdačkami (a bulharským záchodom :) ) na severnej pláži po promenáde k mólu. Tam všetci okrem mňa nasadli na lodičku a jednu hodinku strávili na mori. Previezli sa k pláži v Kittene a späť. Najväčším námorníkom bola Danka, spievala celú cestu námornúcke pesničky, najväčším strachopudom Miško. A ja som bola rybárova žena čakajúca na lavičke pri móle, kým sa jej najbližší nevrátia na breh :) Vyskúšali sme si aj prechádzku v opačnom smere, ale už bez plavby na mori :) Špeciálnu kapitolu venujem Sozopolu, kde sme sa boli pozrieť na odporúčanie nášho kamaráta Olivera, ktorý tam chodí s rodinkou pravidelne. No ale načo my niekde chodíme, keď vždy skončíme v parku na šmýkačkách a hojdačkách?:) A tu ich majú priamo v cente, no proste supeeeer! Inak milé malé mestečko s krásnymi čiernomorskými domami, ale tie čajky ... no tak nám okakať auto ... to sa museli dlho triafať :) Jeden deň sme venovali výletu k bývalej prázdninovej vile Todora Živkova. Je viditeľná zo severnej pláže. Tam sme sa dopravili autobusíkom, kde sa platí ako všade bulharskými cenami (nikdy neviete, koľko zaplatíte), my za 5lv, Ilavskí za 6lv. Vila je ošarpaná a opustená, ale v okolí je les s malebnými zákutiami, ako stvorený na prechádzky. Našla som chatku, kde určite natáčali DiCapriovu Pláž .. len som čakala, kedy vybehne Leonardo :) Miško v mori chytal húseničky, ešte že sme ho prehovorili, že polievku z nich nechceme, tak ich pustil. Neboli sme leniví (možno skúpi zasa platiť za autobusík), tak sme naspäť išli peši po pláži cez divoké pláže, kde pripadá jedna rodinka na niekoľko desiatok metrov štvorcových piesku, cez nudapláž, až na severnú pláž. Občas sme namiesto pláže ostali pri hotelovom bazéne a večery sme trávili na rôznych atrakciách v centre a bolo ich oveľa viac, ako je na fotkách. Trampolíny, autíčka, trenažéry, kolotoče, maľovnie henou, viazanie dredov, vystreľovanie na lane. My sme nenároční, Miškovi stačila jazda na býkovi a kazdý večer rôzne nafukovacie hrady, Danke len tie hrady :) Ale keď náš ocko ide do niečoho, čo sebou trasie a krúti, tak to treba zvečniť :) A mne sa stačilo pozerať :) Opravujem ... susedia majú, aj my musíme - retrofoto :) Miškovi pri jeho fotení trikrát vypadla cigareta, ale výsledok stojí za to ... máme krásne detičky!

Leto - júl 2007, Hocikde
Tu sú momentky z chvíľ, ktoré sme nestrávili spolu. Danka bola v tábore v Šugove , Miško v Herľanoch (kde sa nám clapec oženil, ale dobre si vybral :) ) a my sme sa zatiaľ starali o psíkov. Kika bola prvýkrát plávať na Čani. Mali sme pocit, akoby sme naučili plávať vlastné dieťa. Každý hovorí, že psy vedia plávať, ale čo keby ten náš nie ...? No a potom bola aj prvýkrát na cvičáku. Tam to mala dosť na háku, ale veď aj jej majiteľ :)

Vysoké Tatry - 16. - 19. august 2007, Stará Lesná
Koncom leta sme už na dovolenku v Bulharsku takmer zabudli, tak sme si dopriali ešte jednu, kratšiu, vo Vysokých Tatrách. Spali sme v penzióne Bernardín v Starej Lesnej. Fajn ubytko a fajn psy, aspoň nám nebolo až tak smutno za tymi našimi havuľkami. Na fotke je pri Miškovi Aris, 4 ročný pes, a pri Danke Sheron, 7 ročná fenka. Ale žiarlili na seba ako naše dve šteniatka Kika a Kora :) A mali tam aj biliárd, no čo nám viac chýbalo? V Tatrách sme vyšli na vodopád Skok nad Štrbským plesom, dokonca aj po reťaziach až nad Skok, na pleso nad Skokom. Deti sa cítili ako horolezci :) Boli sme v Belianskej jaskyni aj na Tatranskej bobovej dráhe v Tatranskej Lomnici. Cestou domov sme sa zastavili na Červenom Kláštore v Pieninách.

Prváčka - 3. september 2007, Košice
A je to tu, už je z Danky prváčka. Aj keď sa Danka do školy veľmi tešila, jej prvý deň v škole bol rozpačitý. Tiekli aj slzičky, a tak to vyzeralo ešte 2 týždne každé ráno. Dôvod nvedela sama vysvetliť. Asi jej bolo ľúto, že rastie - melanchólia za odchádzajúcim detstvom :). Moja drahá dcérenka, nesmúť, pre mňa budeš vždy mojim malým dievčatkom ... A keďže všetko raz prebolí, z Danky sa stala usmievavá, šikovná prváčka v 1. A na ZŠ Kežmarská 28, ktorú pani učiteľka len chválila.

Psie výlety - 29. - 30. september 2007, Košice, Košice - Anička
Babie leto je ideálne pre výlety so psami. Taký psí sme mali posledný septembrový víkend. V sobotu sme navštívili Oskara. Vaľmi sa mu páčila Kika, veď to vidno na fotkách. Ale oceľová vaňa je výborná antikoncepcia!:) Chudák Oskar, kvôli láske sa vykúpal, čo veľmi nemusí.
V nedeľu sme sa zasa s Ortonom prešli po Aničke. Naše dievčatá si užili - Kika polámala obojok, Kora va vyčapala v Hornáde. Pekný víkend bol za nami.

Naša prvá výstava - 1. - 4. november 2007, Nitra
Kora nám vyrástla, už je z nej dorastenka a my sme sa rozhodli vyskúšať prvú výstavu. Teda hneď prvé 2 výstavy v Nitre. A keďže boli jesenné prázdniny, mali výlet aj deti. Navštívili sme Ivetku a Katku , pozreli sme si Komárno. Kora získala na oboch výstavách ocenenie Veľmi Nádejná, čo nás veľmi potešilo. Stálo to za tú nervozitu, a teda hlavne pred prvou výstavou bola mamka poriadne nervózna. Dokonca vystavoval aj Miško v súťaži Junior Handling. Škoda, že fotky z výstaviska v Nitre nevyšli, ale deti tam vyzerali dobre, aj keď sa trochu nudili :).

Paľo oslavuje 36 rokov - 10. november 2007, Medzev
Na Paľových oslavách sme prvýkrát privítali v našej bande malého Riška Ferencza. Počet detí nám utešene rastie a také oslavy sa stávajú besiedkou v materskej škôlke :) Aspoň je veselo, takže poteší každé ďalšie ... aj to, o ktorom sme sa dozvedeli, že čaká Marika :) Hurááááá - zasa budeme silnejší ! :)

Vianoce - 24. december 2007, Košice - Geča
Štedrý večer sme tohto roku strávili s dedkom, babkou a tatikovou babkou v Geči. Ale najskôr dostali Kika s Korou štedrovečernú kostičku :) V Geči nás bolo veľa, stromček pomenší, darčeky sa pod neho skoro nepomestili - na radosť detí :) Aspoň sa dosť dlho rozbaľovalo. Miškovi k radosti stačil mobil, knihy a elektrickú stavebnicu skúšal až doma. Danka zasa žasla nad bábikou, ale doma ju fascinovali korčule. A darčekami v Ľubovni na druhý sviatok vianočný sa dorazili - majú dosť darčekov do narodenín :)