Do Nice som letieť tohto roku naplánovala a ani nechcela, lebo v septembri ma čakala India a 10 dní prestávky je na mňa dosť málo ...
Ale Danka dostala Erazmus v Nice a to sa proste neodmieta ... Prvú aktivitu mala 29.8. a veľmi chcela, aby niekto išiel s ňou, nech aspoň na ten sporný začiatok, keď nikoho nepozná,
mala pri sebe niekoho blízkeho. Chlapi sa vyhovorili na horúce počasie, mamka už nemala na čo, keďže horúčavy má rada:)
Absolútne bez nadšenia som si teda kúpila letenky, len kvôli Danke ...
Celé leto sme riešili Dankine ubytovanie v Nice,
lebo internát nedostala a podnájmy za normálne ceny boli všetky obsadené. 1000€ mesačne by na podnájom nemala a nedala ...Vlastne nemala na výber.
Našla jediný podnájom v prijateľnej cene do 600€ na mesiac (týmto všetky peniaze, čo dostala na Erazmus, išli na ubytovanie), ale aj to niekde na fb stránke.
No nebol veru úplne uveriteľný.
Ak by bol reálny, mala by som kde spať aj ja, lebo mala mať na izbe dvojposteľ ... a ak nebude, spíme na pláži :) Bol to byt v centre starého Nice, 2 min od pláže, pre 3 podnájomníkov.
V byte už bývali chlapec Lukas (doktorandský študent) a dievča Giulia (študentka). Danka mala byť tretia podnájomníčka. Aj oni s Dankou komunikovali, ale dnes už
sú podvody na takej úrovni, že aj tak to nebolo isté ...
Do Budapešti nás odviezol Miloš. Hneď na letisku Danka do toho úžasného stresu z cesty, očakávania zo zážitkov ďalších 3 mesiacov a neistoty z ubytovania dostala svoje dni ... V tom strese to bolo naozaj to posledné, čo potrebovala ...
Vyhlásila, že nebyť mňa, sadne si k tomu ťažkému 28kg kufru v odletovej hale a plače ... A ja som v tej chvíli pochopila, že preto som tam, preto idem ... moja cesta dostala zmysel.
Moja klasická káva na letisku v Budapešti
Prilietame nad Taliansko
V Taliansku sú aj mraky umelecké ...
Opúšťame Taliansko
Tieň náško lietadla ...
15:41 - prvé pristátie nevyšlo, odlietame z Nice :D
Naša cesta aj pokračovala ako začala - dobrodružne. Leteli sme o 13:00, v Nice sme mali byť 15:30. Ešte som to nezažila, ale pilot nezvládol pristátie (neviem prečo, nebol vietor,
nekývali sme sa ...), a keď bol odhadom 100m nad dráhou, lietadlo dvihol, urobil kolečko a pristáli sme na druhý pokus o 20 minút neskôr.
V Nice mala Danka k Erazmu zadarmo taxík na ubytovanie. 15 minút sme nevedeli zohnať taxík, všetky boli obsadené.
Potom to konečne niekto vzal, a 10 minút sme ho nevedeli nájsť - ten babrák stál na odletoch na 1. poschodí, teda nám doslova nad hlavou. My sme prileteli, boli sme na príletoch na prízemí.
15:57 - na druhý pokus sme pristáli v Nice
Ano, I Love Nice :) - na letisku
Oslavy oslobodenia Nice v II. sv. vojne
Oslavy oslobodenia Nice v II. sv. vojne
Pamätník vo francúzskych farbách ...
Obišli sme Hradný vŕšok
Konečne sme sadli do taxíka a mali sme o 15 min byť v centre. Po 20 minútach sme pochopili, že nebudeme - staré centrum bolo ohradené a neprístupné.
Ten náš odborník taxikár nás v krokom pohybujúcej sa zápche vliekol dookola celého centra a nakoniec nás po 35minútach vysadil 1km od ubytovania, lebo ani z druhej strany sa bližšie dostať proste nedalo.
Hneď sme zistili, že oslavovali oslobodenie Nice v II. sv. vojne - všade boli vojenské autá, tanky, policajti na koňoch. Tento sprievod sme pred 5 rokmi zažili v Cannes.
Zvládli sme to, pomaly sme sa dovliekli o 17:30 na adresu Dankinho podnájmu a konečne niečo vyšlo dokonale - podnájom existoval a mali sme kde spať! Razom sme zabudli na všetky negatíva dnešného dňa :)
Danka umývala, zariadzovala, vybaľovala a ja som jej pomáhala. Vonku sme už nešli, zážitkov na jeden deň sme mali až až :D
Domy na Promenáde zo zadnej strany
Vstupujeme do starého centra a hneď bočíme doľava
Rue Barillerie, tu by mala niekde Danka bývať ...
Rue Barillerie 3 - zelené dvere hneď pri bare :D
Dankin dom - jej okno bolo nakoniec to úplne vľavo hore, 3. poschodie nad barom
