Sobota 15.6. a nedeľa 16.6.2024 - príšerný prílet, Pamukkale a Hierapolis
Turecko mi nasadila do hlavy kamoška Boženka ... konkrétne domček Panny Márie, Efez a Tróju ... Mne satačí povedať raz a hneď som hľadala a našla Magický svet Orientu s Čedokom,
ktorý mal v harmonograme všetky tieto miesta a ešte oveľa viac ... Bohužiaľ Boženka na 12 dní nemohla odísť, tak som nakoniec hľadala opäť niekoho na facebooku.
Ozvala sa Ľubka (ktorá so mnou nešla do Dublinu v marci), že ona by išla. Čedok s blížiacim sa dátumom odletu znižuje ceny.
My sme zájazd kúpili v polovici mája za 642€ na 12 dní s polpenziou (keby sme ešte 2 týždne počkali, bol by za 600€). Už dopredu sme vedeli, že doplatok na mieste bude 310€ na vstupenky a 60€ šoférovi, čo bolo spolu 1012€.
Bola napísaná aj možnosť dokúpiť si nejaké fakultatívne výlety - ale to až na mieste.
Mnohé moje vstupy teda ešte neboli ani v cene 1012€,
ale aj tak som s touto cenou bola spokojná. Určite by som sama za všetko zaplatila menej, ale presuny by som takto bezorganizovala a musela by som obetovať oveľa viac dní dovolenky na takýto výlet.
15.6. ráno o 7:00 sme nasadli na flixbus a zamierili priamym spojom do Brna. Kým sme kúpili výlet, odlety z Bratislavy zrušili. Ľubu to dosť hnevalo, že sme mohli 2h menej cestovať ...
no už sme nemali na výber, o 14:30 sme vystúpili v Brne, mhdčkou sa previezli na letisko a čakali na odlet nášho lietadla o 18:25 ... Dali sme si kávičku, kúpili vodu ... a čakali a čakali, slniečko zašlo a okolo Brna
sa krútila búrka ... Nakoniec sme odleteli o 20:52 !!!
Príšerne sme sa mýlili, keď sme si mysleli, že 2h meškaním sme si vyčerpali dnešnú smolu. Let bol v pohode, keď sme ale doleteli nad Antalyu, zahlásil nám pilot,
že nemáme povolenie na pristátie a budeme čakať na povolenie a 30 minút krúžiť nad Antalyou. Krúžili sme 1 hodinu a a pristáli o 1:14 tureckého času (0:14 náško času), s meškaním 3h 14 min.
Tak som sa v duchu potešila, že aspoň sme prekročili 3h a požiadam o claim ... Dopredu prezradím, po návrate z dovolenky som aj požiadala a zamietol mi to aj Smartwings aj ClaimCloud.
Celé leto bol nad Antalyou horor, meškanie lietadiel aj 5h, a všetky reklamácie odpinkávali z dôvodu regulácie letového priestoru. Pravda je, že v Antalyi otvorili nový terminál, nemali
dostatok personálu a za toto proste letecké spoločnosti odmietali platiť ... Prehupli sme sa do nedele a naša hororová cesta nekončila.
Namiesto 18:25 sme odleteli o 20:52 ...
Pristávame v Antalyi
Je 1:14, máme 3h 14 min meškanie ...
Rad na Čedok stánok ...
Výhľad z okna hotela Belkon ... ráno o 6:00 bolo 29°C
Hotel Belkon
Na botožinu sme čakali hodinu. V Antalyi na letisku sme mali pri východe nájsť stánok Čedoku, kde nám mali povedať číslo autobusu na hotel. Meškali naše 2 lietadlá z Brna, meškalo lietadlo z Prahy a podľa plánu prišlo lietadlo z Pardubíc - pred stánkom sa zrazili ľudia zo 4 lietadiel
a Čedoku spadol systém. Priezviská a čísla rozvozových minibusov čítali zaradom zo zoznamov, samozrejme počuli len tí najbližšie, bol to chaois a horor ... Stáli sme na konci radu, keď sa jedna dievčina, o ktorej sme zistili, že ide na náš zájazd,
išla opýtať a povedali jej, že druhé lietadlo z Brna má ísť na parkovisko. Tam opäť jedna slečna len čítala zoznamy ... Po ďalšej hodine sme konečne našli autobus, počkali ďalšiu polhodinu na nšetkých
našich spolucestujúcich a po ďalšej hodine dorazili na hotel.
Hučala som, lebo Belkon hotel bol 1h od letiska, ale v Beleku. V protismere, ako sme mali na druhý deň ráno ísť do Pamukkale. Keby vybrali hotel aj 1h od letiska ale v smere na Pamukkale, ráno by sme získali 2h.
Zjavne to plánoval niekto, kto tomu nerozumie :( No nič, bolo 4:30 ráno, vybalili sme si pyžamá, osprchovali sa a poležali si hodinku, lebo o 6:00 sme vstávali. Nezaspala som ani ja, ani Ľubka.
Hotel Belkon
Cesta do Pamukkale
Prestávka - obed a cigaretka
Pamukkale z autobusu
Pamukkale z autobusu
Vstup do Pamukkale a Hierapolisu
Ráno sme sa po výborných raňajkách pobalili a s kuframi nasadli už do nášho autobusu. Bolo nás niečo cez 20 a mali sme celý veľký autobus, takže od prvého nástupu sme mali ten luxus a sedeli sme pohodlne - každá sama.
Tak to bolo celý výlet.
Vstup do Pamukkale a Hierapolisu
Výhľad na okolie
Južná byzantská vstupná brána Hierapolisu
Gymnasium - telocvičňa, 1. st. n.l.
Gymnasium - telocvičňa, 1. st. n.l.
Cesta k traverínovým kaskádam
Sprievodkyňa Karla nás očarila od prvého stretnutia. Komunikatívna, milá, ochotná a hlavne - reálne žije v Turecku. Vydala sa tu - už aj rozviedla, ale ostala tu žiť :). Už po ceste do Pamukkale
nás začala oboznamovať s Tureckom, históriou i bežným životom. Vzhľadom na našu hororovú cesto som prvý deň viac-menej v autobuse spala a nevnímala ju. Nedalo sa :(
V danej chvíli to bolo to najlepšie, čo som mohla urobiť, aby som v Pamukkale vládala ...
Rímske divadlo v diaľke
Rímske divadlo v diaľke
Zastávka v tieni paliem - v tieni je 36°C, na slnku 42°C
Karla :)
Rímske divadlo a vľavo Martýrium sv. Filipa
Travertínové kaskády
Pamukkale, v preklade Bavlnený zámok, sú biele travertínové kaskádové jazierka. Rozloha 'zámku' je 2700m na šírku a 160m na šírku.
Minerálny prameň, ktorý je bohatý na vápnik a vytvára biele kaskády, je stále aktívny. Už 250 rokov pred n.l. bolo na týchto prameňoch založené prvé kúpeľné mesto - najskôr grécke a potom rímske mesto Hierapolis .
V čase svojej najväčšej slávy malo mesto 100 000 obyvateľov. Okrem kúpeľov tu boli 2 divadlá, chrámy, telocvičňa.
V 1. storočí tu pôsobil sv. Filip, jeden z 12 apoštolov Ježiša Krista. Tu v r. 80 zomrel mučeníckou smrťou. Podľa tradície ho ukrižovali dolu hlavou (po bičovaní a kameňovaní) na kopci za múrmi mesta. Tu bol aj pochovaný.
Na prelome 4. a 5. storočia na tomto mieste postavili Martýrium sv. Filipa - osemuholníkovú budovu s uhlopriečkou 20m, s kupolou a 8 kaplnkami.
Jeho pozostatky neskôr preniesli do Ríma a uložili v Bazilike Dvanástich svätých apoštolov.
Počas svojich ciest navštívil Hierapolis aj sv. Pavol. Mesto bolo úplne zničené počas druhého veľkého zemetrasenia v roku 1334.
Travertínové kaskády
Travertínové kaskády
Travertínové kaskády
Travertínové kaskády
Hierapolis
Od travertínov ku Kleopatriným kúpeľom
Sprievodcov nemám rada, lebo vďaka nim sa človek ubehá - všetko prejde 2x. Karla bola celý výlet úžasná, ale tento nedostatok sprievodcov sa jej nevyhol.
Prešli sme s ňou travertínové kaskády, ukázala nám, kde je múzeum a Kleopatrine kúpele a dala nám voľno ... a my sme všetko prešli ešte raz, aby sme mohli aj vojsť do týchto priestorov.
Pozreli sme si s Ľubkou najskôr Kleopatrine kúpele, v ktorých Kleopatra nikdy nebola. Boli to spomínané rímske kúpele. Na fotkách vyzerajú super, reálne to bol žaburina plná ľudí, ani omylom ma nelákalo sa do nej namočiť ... Prejsť okolo sa dá zadarmo,
kúpe sa za vstupné, cca 6€. Inak Turci v posledných rokoch zaviedli dvojité vstupné - iné pre domácich, iné pre turistov. Ešte v r. 2022 bolo vstupné do Hierapolisu 5€, dnes pre turistov 30€ (mali sme v cene zájazdu),
pre domácich 60 tureckých lír (1,5€)... Ja nechápem, že toto ešte nezaviedli na Slovensku ...
Kleopatrine kúpele
Kleopatrine kúpele
Kleopatrine kúpele
Kleopatrine kúpele
Kleopatrine kúpele
Kleopatrine kúpele
Kleopatrine kúpele - sandále išli v autobuse do koša
Zvyšky fontány
Múzeum Hierapolisu
Ideme na travertíny ...
Vstupuje sa na boso a neskutočne sa šmýka!!!
Obdivujem tých ľudí, po pár metroch to vzdávam ...
Potom sme sa vrátili na travertínové kaskády. Dá sa na nich vstúpiť len na jednom mieste a na boso. Vyzuli sme sa a išli ... a rýchlo sa aj vrátili. Neskutočne sa tam šmýkalo, mala som strach a radšej som neriskovala.
Zamierili sme teda do múzea Hierapolisu. Ľubka celý čas krívala ... Prečo?
Po pár metroch v Hierapolise sa jej rozpadli sandále, mala na kúsky polámané podrážky a v podstate nemohla chodiť.
Aj do múzea len nakukovala. Bolo mi to ľúto, doteraz som išla pomaly s ňou, ale viac som už tak pomaly chodiť nemohla, nič by som nevidela.
Nemali sme mapu Hierapolisu a rýchlo som pochopila, že jej orientačná schopnosť je minimálna.
Bála sa ostať sama, že netrafí k autobusu.
Dohodla som sa s ňou, že nech si sadne do tieňa pri travertínoch, ja pôjdem pozrieť rímske divadlo a Martýrium sv. Filipa a o 45 minút ju nájdem a pofotíme sa na kaskádach. Tri krát som jej to musela sľúbiť, tak sa obávala, že sa stratí ...
Ale výhľady sú úžasné
Bavlnený zámok ...
Múzeum Hierapolisu
Múzeum Hierapolisu
Múzeum Hierapolisu
Múzeum Hierapolisu
Múzeum Hierapolisu
Múzeum Hierapolisu
Múzeum Hierapolisu
Múzeum Hierapolisu
Múzeum Hierapolisu
Múzeum Hierapolisu
Múzeum Hierapolisu
Múzeum Hierapolisu
Múzeum Hierapolisu
Múzeum Hierapolisu
Múzeum Hierapolisu
Múzeum Hierapolisu
A naspäť ku Kleopatrinym kúpeľom a ďalej k rímskemu divadlu
Severná byzantská brána v diaľke
Apolónov chrám
Dobre vidím? Zeus v diaľke?
Cesta a v diaľke Martýrium sv. Filipa, ale tam ešte nejdem
Divadlo sa blíži
Ľahko sa to hovorí, ale v 42°C na slnku som mala herkulesovskú úlohu ... Divadlo i Martýrium sú na kopcoch ... Šlapala som odušu, doslova. Divadlo som dala za 20 minút a po nádherných výhľadoch som pokračovala na Martýrium sv. Filipa na druhý kopček.
Rímske divadlo
Rímske divadlo
Rímske divadlo
Rímske divadlo
Rímske divadlo, konkurujem Marilyn Monroe :D
Rímske divadlo
Výhľad na Hierapolis
Severná byzantská brána a Agora v diaľke
Moja mučenícka cesta na Martýrium sv. Filipa ...
Martýrium sv. Filipa v diaľke
Cesta je prach a šterk a udusaná hlína ...
Cesta je prach a šterk a udusaná hlína ...
Vidno aj trvertíny
Schody do neba - 70m dlhé, 3m široké, 4.-5. st.
Schody do neba - 70m dlhé, 3m široké, 4.-5. st.
Schody do neba - 70m dlhé, 3m široké, 4.-5. st.
Byzantské budovy 9.-11. st.
Výhľad na Hierapolis, na mieste mosta stála Filipova brána v opevnení mesta
Cesta bola napriek horúčave úžasná ... romantický chodník, úžasné výhľady, žiadni ľudia a ticho ... Užívala som si to. Na terase s byzantskými budovami, tesne pod Martýriom, som ale mala dosť, nutne som potrebovala oddych.
Pozrela som na hodinky a ostalo mi 25 minút ... Ak by som 5 minút oddychovala a vyšľapala posledné schody, neostal by mi po návrate sľúbený čas na fotenie s Ľubou. Povedala som si, že ľudia sú dôležitejší ako kamene a bez oddychu som zamierila naspäť.
Vrátila som sa k travertínom a mala som na Ľubu parádnych 20 minút namiesto sľúbených 10 ...
Výhľad na Hierapolis
Byzantské budovy 9.-11. st.
Byzantské budovy 9.-11. st.
Posledné schody na Martýrium sv. Filipa ...
Byzantské budovy 9.-11. st.
Naspäť schodami dole ...
Most - pôvodne Filipova brána v opevnení mesta
Cesta z kopca
Zbohom, nedosuiahnuté Martýrium sv. Filipa
Cesta z kopca
Cesta z kopca
Cesta z kopca
Cesta z kopca
Nodobyté Martýrium sv. Filipa
Byzantské budovy pod Martýriom sv. Filipa
Som naspäť pri Apolónovom chráme
Plocha pred múzeom Hierapolisu so zvyškami fontány
Travertínové kaskády
Hľadala som ju nad prvým travertínovým kopcom, nad druhým ... prešli okolo mňa niekoľkí ľudia z autobusu a Ľuba nikde ... Bola som zmätená ... smutná ... Posledných 5 minút som sa odfotila z jednej strany travertínov, prebehla na druhú stranu, vrazila mobil do ruky nejakému Japoncovi, nech ma
odfotí (a doslova vystrkala z travertínov jeho ženu, ktorú fotil :) ) a bežala do autobusu. Dozvedela som sa, že Ľuba je ešte na WC, ale už je tu. Keď prišla, vôbec ju nenapadlo niečo povedať, ospravedlniť sa, že prečo nečakala, keď sme sa dohodli ...
a keď som sa opýtala, tak len ako samozrejmosť pohodila hlavou, že tam sa nedalo vydržať. No sedela som tam v tieniku 15 minút. 45 minút by bola riadna nuda, ale dalo sa. Hlavne keď to bola jej voľba a prosba, nie moja.
Bola som rozčarovaná ... ja som obetovala Martýrium sv. Filipa a ona ma jednoducho okašľala. Predýchavala som a spala celú ďalšiu cestu do Efezu. Stalo sa, nabudúce budem múdrejšia, budem viac myslieť na seba a nie na ostatných. A dotknem sa Martýria sv. Filipa ...
Travertínové kaskády
Travertínové kaskády
Travertínové kaskády
Travertínové kaskády
Travertínové kaskády
Travertínové kaskády
Travertínové kaskády
Napäť k autobusu
Okolo gymnasia - telocvične Hierapolisu
Blížime sa do Efezu
Efez, Hitit hotel
Turecký fast food
Večer sme došli do Selčuku, mesta pri nálezisku Efez, a ubytovali sa v Ephesus Hitit hoteli. Veľa sme toho cez deň nenachodili a bola som usedená.
Večer som sa chcela prejsť do mesta Selčuk a pozrieť si hrad Ayasuluk a Baziliku sv. Jána. Kedysi boli aj tieto miesta súčasťou historického mesta Efez.
Bazilika je postavená nad hrobom sv. Jána, jedného z 12 Kristových apoštolov, autora evanjelia podľa sv. Jána. Baziliku dal nad hrobom postaviť byzantský cisár Justinián v 1. storočí.
Ľubka sa chcela pridať, tak sme išli sme spolu. Pred hotelom sa k nám pridala ešte jedna pani, Češka.
Tá dvojka ma v tento deň dorazila ... ako 5 ročné deti sa každú chvíľu pýtali, či už odbočíme do prava k hradu. Mne náš turecký sprievodca vysvetlil, kadiaľ ísť, že neodbočovať až za hradom, lebo sa k nemu nedostaneme.
Ale opakovať to 5x za 20 minút bola pre mňa nadľudská skúška trpezlivosti ... najradšej by som pred nimi utiekla .... No ale som silná žena, zvládla som to!
Dokonca sme úspešne dorazili k bráne pevnosti s Bazilikou sv. Jána. Je to múzeum a dnu sme sa už nedostali, ale boli sme tam! Iné partie išli do mesta tiež, ale trafila okrem nás len jedna, ktorej som vysvetľovala cestu. Druhí urobili presne tú chybu, že zabočili ku hradu, ktorý vyzeral na dosah, a nedošli nikde.
Inak centrum Selčuku bolo kúzelné, plné bocianov!
Hrad Ayasuluk - neodbočujeme
Hrad Ayasuluk - stále neodbočujeme
Selčuk
Selčuk
Selčuk - zvyšky rímskeho akvaduktu
Selčuk - zvyšky rímskeho akvaduktu a 7 bocianov!!!
Selčuk - vyzerá to na zvyšky chrámu
Selčuk - zvyšky chrámu a akvaduktu
Selčuk - brána pevnosti, za ktorou sa nachádza Bazilika sv. Jána a jeho hrob
Selčuk - brána pevnosti, za ktorou sa nachádza Bazilika sv. Jána a jeho hrob
Selčuk - brána pevnosti, za ktorou sa nachádza Bazilika sv. Jána a jeho hrob
Selčuk - ideme naspäť na hotel
Úspešne som teda prežila aj túto cestu a po nachodení pár kilometrov spokojná vhupsla do postele. A objavila som ďalšiu moju nekompatibilitu s Ľubou.
Chcela zapnutú klímu! Stretli sme sa v Košiciach, hovorila, že má rada teplo. V Antalyi bolo aj v noci 27°C, klíma bola nutná, tu sa v noci ochladilo na 24°C. Spala som s perinou nad hlavou, lebo klíma fúkala priamo na mňa. Zaviedla som rýchlo pravidlo - ok, ty zapínaj klímu kedy potrebuješ, ja kedy potrebujem vypnem.
Iné riešenie nebolo.
A od teraz som mala každý večer jeden cieľ - vybrať si posteľ, na ktorú menej fúkala klíma. Keď už chce Ľuba klímu, nech fúka na ňu. Bola som ale taká unavená, že som spala, hoci som sa niekoľko krát zobudila na zimu a vypínala klímu :D
Hneď v prvý deň som teda pochopila, že Ľubka je síce milá, ale nie je to parťáčka na cestovanie pre mňa. Je pomalá, neistá, bez orientácie a chce zapnutú klímu :( Ale tých nasledujúcich 10 dní určite zvládnem, inak sa nedá. Veď keď to otočím, ani ona to so mnou nebude mať ľahké -
ja som určite pre ňu prirýchla a bezklímová :D
