Pondelok 17.6.2024 - domček Panny Márie, Efez, Asklepion a Pergamon
Ráno sme do autobusu nastupovali s kuframi. Prvým cieľom tohto dňa bol Dom Panny Márie (Meryem Ana Evi).
Stúpame na Kerresos
Stúpame na Kerresos
Výhľady do údolia sú malebné
Kráčame cestičkou k domčeku Panny Márie
Ruiny po ceste
Po ceste sú informačné tabule s historickými a náboženskými informáciami v rôznych jazykoch
Podľa legendy vzal svätý Ján, obľúbený apoštol Ježiša Krista, Pannu Máriu po jeho ukrižovaní do Efezu. Veril, že ostať v Jeruzaleme by pre ňu mohlo byť nebezpečné.
Panna Mária vraj bývala v ústraní, v kamennom dome na hore Kerresos až do svojej smrti vo veku 101 rokov.
Svätý Ján ju pochoval niekde na kopci, ale presná poloha hrobu nie je známa. A asi sa nikdy nenájde, veď bola vzatá do neba ...
Panna Mária
Miesto na sväté omše pri domčeku
Domček Panny Márie
Domček Panny Márie
Domček Panny Márie
Domček Panny Márie
Domček bol objavený až v 19. storočí, a to vďaka zjaveniam mníšky a stigmatičky blahoslavenej Anny Kataríny Emmerichovej (1774 – 1824). Zmienka o Máriinom dome zaujala r. 1880 aj francúzskeho kňaza Juliena Gouyeta. Rozhodol sa dom hľadať. Ruiny po malom domčeku našiel rýchlo, v kopci nad Efezom a veľa vecí sa presno zhodovalo s tým, ako to opisovala Anna Katarína Emmerichová.
Domček Panny Márie
Domček Panny Márie
Zapaľujem sviečku
Tá v strede je moja ...
Prameň so zázračnou vodou
Stena želaní
Vatikán pravosť miesta nikdy nepotvrdil, avšak ani nevyvrátil. Celkovo ho navštívili traja pápeži, Pavol IV., Ján Pavol II. a Benedikt XIV. Kaplnka je otvorená pre verejnosť
a pravidelne sa v nej konajú omše. V areáli sa nachádza veľká stena, kde každý môže priviazať papierik so svojim želaním alebo modlitbou.
Stena želaní
Moje želanie ...
Naspäť k autobusu
Suveníry ... kúpila som magnetku a prívesok Boženke
Schádzame z hory - a vidíme more :)
Panna Mária po ceste
V domčeku sa nesmie fotiť, odfotila som ho len z vonku. Zapálila som sviečku a na stenu želaní priložila papierik (vynašla som sa - využila som tejpovaciu pásku) so želaním ... Snáď sa vyplní!.
Pred stenou želaní je aj prameň so zázračnými účinkami, z ktorého pila aj Panna Mária. Naplnila som si vodou 2 fľaše a v ten deň ju aj vypila :) Mnohí z nášho autobusu sa neodvážili, ale bolo to v pohode, bez následkov :)
Boženke som sľúbila doniesť kamienok od domčeka a z Efezu. Bohužiaľ, pri domčeku kamienky neboli, kúpila som jej prívesok Panny Márie. Celkovo to bolo tiché spirituálne miesto s tajomstvom ...
Panna Mária
Okolo cesty sú pravidelne ruiny
Ruiny v diaľke ...
... sú Efez !!!
Bodliaky a Efez :)
Efez - vľavo Bouleuterion, vpravo Variove kúpele na Agore
Zišli sme z kopca s krátkou zastávkou pri soche Panny Márie. A už sme v diaľke videli Efez ...
Variove kúpele pre bohatých (na State Agore - štátnom námestí)
Bouleuterion - miesto stretávania mestskej rady
Štátna Agora - konali sa tu hlasovania, črepinový súd a riešili sa štátne záležitosti, Bouleuterion v pozadí
Ryba na Agore - kto ju obišiel, bol kresťan
Štátna Agora
Stĺpy pred Bouleuterionom
Efez bol jedným z prístavných veľkomiest iónskeho Grécka v Lýdii na pobreží Egejského mora. Dnes je to pri mestečku Selčuk, neďaleko Izmiru v Turecku.
Bouleuterion na Štátnej Agore
Bouleuterion na Štátnej Agore
Bouleuterion na Štátnej Agore
Bouleuterion na Štátnej Agore
Bouleuterion na Štátnej Agore
Bouleuterion na Štátnej Agore
Efez existoval už 2 000 rokov pred n.l., vtedy ako Apasa a bol strediskom chetitskej a mykénskej kultúry.
Až do r. 560 pred n.l., do dobytia mesta lýdskym kráľom, mesto ležalo viac na sever, bližie pr dnešnom Selčuku. Potom sa presunulo na miesto dnešného náleziska.
K mestu priliehal od r. 296 pred n.l. jeden z starovekých 7 divov sveta, Artemidin chrám, z ktorého dnes ostal len jeden stĺp.
Ten sme bohužiaľ nevideli. Dnešné pozostatky masta sú prevažne z doby 400 rokov pred n.l. a mladšie.
Stĺpy pred Bouleuterionom
Prechádzame Agorou na západ
Prechádzame Agorou na západ - tu som našla kamienok pre Boženku
Kryptoportikum - klenutá klenba čiatočne v podzemí, Domiciánova ulica
Kryptoportikum - zvyšky vodného potrubia
Potrubie pri fontáne oproti kryptoportiku
Od roku 189 do roku 133 pred n. l. patril Efesos pergamskému kráľovstvu, po roku 133 pred n. l. potom k rímskej ríši a bol jedným z najdôležitejších miest ríše. Mal až 250 000 obyvateľov, bol kultúrnym i obchodným centrom (ako prístavné mesto mal na to predpoklady), bol sídlom prokonzula pre Áziu, arcibiskupa, bol pútnym miestom
a veľkú dôležitosť mu dodávalo veľké divadlo pre 24 000 divákov a Celsova knižnica. V kúpeľoch v Efeze boli zrejme prvé kryté toalety s kanalizačným odpadom. Neboli predelené žiadnymi priečkami, takže ste si mohli pokojne poklebetiť so susedom.
Veľmi veľa o pozostatkoch v Efeze sa dá nájsť na stránke Turecké archeologické správy .
Fontána a vodný rezervoár na juhozápade Agory
Zvyšky potrubia sú všade okolo
Naša skupinka na Domitian ulici
Domitian námestie
Domitian chrám a vpravo kryptoportikus
Pollio monument a Domitian fontána
Hneď za vstupom Štátna Agora, postavená v 4. storočí pred n.l. (predtým tu bol cintorín). Tu bola sústredená štátna správa mesta - tu sa hlasovalo, súdilo a riešili sa štátne záležitosti.
Na štátnej Agore dominuje Bouleuterion, miesto na stretávanie mestskej rady s 1400 miestami na sedenie. Stavba bola odvodnená a zakrytá strechou. Vyzerá ako malé divadlo a pravdepodobne sa využívala aj na malé umelecké predstavenia ako Odeon, ale teda ako všetky budovy na štátnej Agore mala budova v prvom rade štátny význam, nie kultúrny.
Názov bouleterion pochádza z gréckeho slova boule, čo znamená skupinu ľudí, ktorí boli menovaní, aby riadili každodenné záležitosti mesta.
Domitian chrám
Hydreion and Memmius Monument
Hydreion and Memmius Monument
Pollio monument a Domitian fontána
Had okolo tyče - znak lekárov, tu asi bola lekáreň ...
Hydreion and Memmius Monument
Kruhové základy na Domitian námestí
Niké - predloha pre značku Nike
Odtiaľ sme prišli
Ideme k Celsovej knižnici, vľavo terasové domy
Fotopauza :D
Herkulesova brána
Herkulesova brána
Trajánovo Nymphaeum - jaskyňa s prameňom alebo fontánou zasvätená božstvu prameňov
Terasové domy
Celsova knižnica, vľavo terasové domy, vpravo Hadriánov chrám
Stĺporadie pred terasovými domami
Mozaikové podlahy pred terasovými domami
Mozaikové podlahy pred terasovými domami
Hadriánov chrám
Hadriánov chrám
Celsova knižnica
Kam vedie taký rad?
Míňame ulicu ...
... a nájdeme verejné WC :D
Dosť bolo pre všetkých :)
Obchodná Agora z diaľky
Pred Celsovou knižnicou vľavo
Celsova knižnica a Brána Mazaeus and Mithridates
Celsova knižnica
Celsova knižnica bola postavená v r. 110-135 n.l..
Postavil ju konzul Tiberius Julius Aquila Polemaeanus ako pomník svojho otca Tiberia Julia Celsa Polemaeana, bývalého prokonzula rímskej provincie Ázia.
Celsus je pochovaný v krypte pod knižnicou v zdobenom mramorovom sarkofágu, aj keď pochovávanie v knižnici je na tú dobu nezvyčajné. Nápis na budove oznamuje, že Celsus zanechal dedičstvo 25 000 denárov
na nákup zvitkov. Celsova knižnica bola s 12 000 zvitkami tretia najväčšia verejná knižnica v Rímskej ríši, po knižnici v Alexandrii a Pergamone. Po zemetrasení v 10.-11. storočí bola knižnica úplne zničená a dnešnú fasádu
postavili v r. 1970-78 archeológovia.
Celsova knižnica
Celsova knižnica
Celsova knižnica
Celsova knižnica
Celsova knižnica
Celsova knižnica
Celsova knižnica
Celsova knižnica
Celsova knižnica
Celsova knižnica
Celsova knižnica
Celsova knižnica
Celsova knižnica
Celsova knižnica
Celsova knižnica
Brána Mazaeus and Mithridates
Brána vedie na starú obchodnú Agoru
Brána vedie na starú obchodnú Agoru
Agora pred východom z Efezu je komerčná - obchodná. Pochádza z 3. storočia pred n.l. Tu doli trhy, tu sa zjednávalo a predávalo.
Brána vedie na starú obchodnú Agoru
Brána vedie na starú obchodnú Agoru
Ulica k Veľkému divadlu
Na jej začiatku vpravo je verejný dom - dom potešenia :)
Grécka noha na dlažbe ulice
Obchodná Agora
Veľké divadlo pochádza z rímskeho 1. storočia n.l.. Bolo mramorové s kapacitou 24 000 návštevníkov a nikdy nebolo kryté strechou. V neskorších dobách malo len prístrešok nad javiskom pre pohodu hercov.
Obchodná Agora
Obchodná Agora
Veľké divadlo
Veľké divadlo
Veľké divadlo
Veľké divadlo
Veľké divadlo - chodbička za javiskom
Arcadiane (Prístavná) ulica
Veľké divadlo
Arcadiane (Prístavná) ulica
Po ceste k Chrámu Panny Márie
Po ceste k Chrámu Panny Márie
Z náboženského hľadiska v Efeze žili i zomreli apoštol sv. Ján (pochovaný pod Bazilikou sv. Jána v Selčuku) a Panna Mária (hrob v horách, neznámy), ako som už písala vyššie.
Neskôr tu prišla a pomáhala sv. Jánovi aj Mária Magdaléna a tiež tu zomrela, pôsobil tu sv. Pavol na svojej druhej ceste a v r. 431 na Efezkom koncile tu bola Panna Mária uznaná za Bohorodičku (dovtedy bola matkou Ježiša - človeka).
Chrám Panny Márie - na Efezskom koncile r. 431 tu bola Panna Mária uznaná za Bohorodičku
Chrám Panny Márie
Chrám Panny Márie
Chrám Panny Márie
Chrám Panny Márie
Chrám Panny Márie
Na pol ceste medzi Efezom a Selčukom je ešte jedno zujímavé miesto - Jaskyňa siedmich spáčov. Podľa legendy sa tu v čase prenasledovania kresťanov v r. 249-251
ukryli siedmi mladí chlapci, kresťania, ktorí sa odmietli vzdať viery. Pri modlení sa zaspali a cisár Decius dal jaskyňu zapečatiť - za živa ich tam uväznil. V r. 408-450, v období vlády cisára Theodosia, dal vtedajší majiteľ jaskyňu otvoriť a chlapci sa zobudili do času, keď už bolo kresťanstvo
štátnym náboženstvom. Ako stĺp Artemidinho chrámu, ani túto jaskyňu sme nevideli :)
Chrám Panny Márie
Chrám Panny Márie
A sme von - v kaviarni vľavo mi urobili ľadovú kávu :)
Pokračujeme v ceste autobusom
Pokračujeme v ceste autobusom
Kopec plný lákavých ruín ...
Efez bol pre mňa nádherným historickým, nábožensko-duchovným i kultúrnym zážitkom ... ale tento deň ním nekončil. Po nákupe fotiek od fotografa, ktorý nás sprevádzal celú cestu Efezom
(nechcel mi poslať emailom súbory, tak som tu 2 fotky od neho len prefotila :) ) a po osviežení ľadovou kávou sme pokračovali autobusom ďalej.
Asklepion - kúpele
Asklepion - Via Tecta
Asklepion - Via Tecta, 820m dlhá posvätná cesta
Asklepion - Via Tecta
Asklepion - odbočujeme do prava ...
Asklepion - nádvorie, promenáda a divadlo
Našou ďalšou zastávkou po dlhšej ceste bol Asklepión Pergamon. Asklepión bol liečebný chrám zasvätený
bohu lekárstva, Asklepiovi. Boli to vlastne staroveké kúpele. Najväčšie Asklepióny boli na ostrove Kos, v Epidauruse a tento Asklepión v Pergamone.
Asklepion - promenáda a divadlo
Asklepion - 80m chodba medzi liečebnými chrámami na jednej strane a nádvorím, divadlom, prameňmi a fontánami
Asklepion - vstup do liečebného chrámu
Askliepion - kruhový liečebný chrám
Askliepion - liečebný chrám
Askliepion - liečebný chrám
Do Asklepiónu viedla posvätná cesta Via Tecta, 820m dlhá. Na začiatku cesty pacientov vyšetril lekár a príliš chorých a tehotné ženy tam nepustili. Vedeli, že by ich nevyliečili :)
Na vstupnej bráne bol nápis, že Smrť má zakázané vstupovať do Asklepionu z úcty k bohom.
Askliepion - liečebný chrám
Askliepion - liečebný chrám
Askliepion - liečebný chrám
Askliepion - liečebný chrám
Askliepion - liečebný chrám
Askliepion - liečebný chrám
Askliepion - liečebný chrám
Askliepion - inšpiroval ma Ľubkin dáždnik ...
Askliepion - a tancujem v daždi :)
Askliepion - rozšantila som aj Ľubku :)
Askliepion - liečebný chrám
Askliepion - východ z chrámu
Asklepión v Pergamone bol postavený v 4. storočí pred n.l., najväčšiu slávu zažil v 2. storočí n.l.. Liečilo sa sugestívne a prírodne - využívali sa vodné a blatové kúpele, masáže, bylinná medicína a rôzné masti.
Pacienti držali pôst, pili svätú vodu, behali v zime bosí, užívali klystír. Spali v miestnostiach zasvätených bohom a na základe ich snov sa ordinovala ďalšia liečba. Hudba a divadlo bola tiež forma terapie.
V Asklepióne bolo preto divadlo, ale aj knižnica.
Askliepion - podzemným tunelom sa vraciame na nádvorie
Askliepion - podzemným tunelom sa vraciame na nádvorie
Askliepion - podzemným tunelom sa vraciame na nádvorie
Askliepion - východ z tunela
Askliepion - východ z tunela
Askliepion - divadlo
Askliepion - promenáda
Askliepion - divadlo
Askliepion - divadlo
Askliepion - divadlo
Askliepion - divadlo
Askliepion - výhľad na bazénik s korytnačkami
Askliepion - výhľad na tunel a kruhovú základňu kedysi najkrajšieho Chrámu Asclepius
Askliepion - promenáda pred divadlom
Askliepion - promenáda pred divadlom
Askliepion - bazénik s korytnačkami
Askliepion - bazénik s korytnačkami
Askliepion - tajný prameň
Askliepion - nádvorie a divadlo
Opúšťame Asklepion
Ruiny na kopci ... sú Akropola Pergamonu!
Bergama
Bergama
Bergama
Už sme mali celkom dosť - dlhá cesta, horúco a veľa nového už bolo za nami, ale ešte sme zamierili na Akropolu Pergamonu na druhej
strane mestečka Bergama. Na Akropulu sme sa vyviezi lanovkou.
Bergama
Lanovka na Akropolu Pergamonu
Lanovka na Akropolu Pergamonu
Lanovka na Akropolu Pergamonu
Lanovka na Akropolu Pergamonu
Lanovka na Akropolu Pergamonu
Lanovka na Akropolu Pergamonu
Výhľad z lanovky - jazero Kestel Baraji
Výhľad z lanovky - jazero Kestel Baraji
Výhľad z lanovky - cesta do Bergama
Lanovka na Akropolu Pergamonu
Akropola Pergamonu
Akropola Pergamonu - vstup
Akropola Pergamonu
Akropola Pergamonu - vstupujeme a stúpame
Akropola Pergamonu - maketa Pergamonu
Akropola Pergamonu - cesta na Akropolu
Akropola Pergamonu - cesta na Akropolu
Prvá zmienka o Pergamone je z r. 400 pred n.l..
Počas gréckeho obdobia sa Pergamon stal hlavným mestom mocného starogréckeho Pergamonského kráľovstva a v rokoch 281 až 133 pred n.l., za dynastie Attalidovcov, patril medzi najdôležitejšie mestá západnej časti malej Ázie.
V 2. storočí pred n.l. práve tu vynašli pergamen - kožu zbavenú chlpov, upravenú na písanie.
Akropola Pergamonu - chrám Atény, 3. st. pred n.l.
Akropola Pergamonu
Akropola Pergamonu
Akropola Pergamonu
Akropola Pergamonu - Trajaneum, chrám uctievania cisára Trajána
Akropola Pergamonu - Trajaneum, chrám uctievania cisára Trajána
Akropola Pergamonu - Trajaneum, chrám uctievania cisára Trajána
Akropola Pergamonu - Trajaneum, chrám uctievania cisára Trajána
Akropola Pergamonu - divadlo a Aténin chrám
Akropola Pergamonu - Trajaneum, chrám uctievania cisára Trajána
Akropola Pergamonu
Akropola Pergamonu - sklady
Akropola Pergamonu - sklady
Akropola Pergamonu - sklady
Akropola Pergamonu
Akropola Pergamonu - výhľad na Bergama
Akropola Pergamonu - výhľad na Bergama
Akropola Pergamonu - Heroon, posvätné a obytné budovy
Bol to náročný deň a po večeri a ubytovaní v hoteli La Bella som takmer okamžite odkvecla. Bohužiaľ, nakrátko, lebo Ľubke bolo zle. Zjedla niečo, čo nemala. Celú noc teda výraznejšie zapínala klímu a ja som musela vytiahnuť
pyžamo s dlhým rukávom.
