Piatok 13.9.2024 - Naí Dillí (New Delhi, Nové Dillí) - Lotosový chrám, India Gate a Jama Masjid
V lietadle som veľmi nepospala. Pán, ktorý sedel za mnou, pozeral film a celú noc si každých 10 minút masíroval nohy na podložke pod nohy, ktorá bola prepojená s mojim sedadalom. To som vtedy nevedela, len vždy, keď
už som zaspávala, začalo mi sedadlo vibrovať ... nechápala som. Pozerala som sa dozadu, čo robí, či mi netrieska do sedadla zo zadu, ale nohy som mu nemala šancu vidieť.
Takže nevyspatú ma zobudili letušky 3 a pol hodiny po večeri, že raňajky. Keďže záložný žalúdok som si zabudla doma, raňajky som nejedla. Veď bolo 2:30 nášho času, do raňajok ďaleko ...Čo sa dalo, to som zbalila.
Po 7,5 hodinách letu sme o 4:11 nášho času a 7:41 indického času (majú časový posun 3,5h - odteraz budem písať len indický čas) vystúpili V Delhi na letisku Idiry Gándhi. Čakala nás Barborka, konečne reálna, z mäsa a kostí :), a s ňou Rohid, náš indický sprievodca. Privítali nás po indicky - náhrdelníkmi z kvetov a požehnaním.
Nasadli sme do mikrobusu (vodič behal pri fotení po streche, lebo batožina sa viezla na streche :D ) a odviezli sme sa na hotel Hotel Cottage Yes Please. Žiaden zázrak ale slušný. A poznali tam Bubo a osobne Felnera, tak aj nám muselo stačiť :D
Vadilo hlavne vlhko, ktoré bolo preto, lebo ešte trvalo monzúnové daždivé počasie (viac, ako boli oni sami zvyknutí na september) Bez klímy sa nedalo nepotiť. Hneď sme sa otestovali s Judit a dokonale sme si sadli - klímu obe neznášame. Dokonca sa jej Judit bránila viac ako ja!!!
Kto ma pozná, asi ani neuverí, ale je to naozaj tak :D A bonbónikom na torte je, ža Judit pracuje vo firme, ktorá predáva klímy :D Takže záver - klímu sme zapínali len v stave vrcholného nepohodlia :) Zas predbehnem, ale oplatilo sa to - jediné my dve sme do konca výletu nekašľali, nesmoklili,
boli sme celý čas zdravé, aj po návrate domov.
Raňajky v lietadle
O 7:41 (u nás 4:11) sme vystupujeme v Dillí
Indické privítanie
Ulica pred naším hotelom
Hotel Cottage Yes Please
Hotel Cottage Yes Please
O 10:00 sme mali indické raňajky na streche hotela. Spoznali sme posledných 2 z našej skupinky (Janko a Danka), ktorí leteli inak. Po raňajkách sme dostali 2h oddych na izbe.
Bolo mi to nanič - nezaspala som. O 12:00 sme sadali do mikrobusu na prvé poznávanie Naí Dillí ( New Delhi).
Raňajky na streche hotela
Vyrážame ... a hneď za rohom sme v zápche :D
Sušenie prádla v Naí Dillí
Sušenie prádla v Naí Dillí
Pamätník Mahatmá Gándhiho
Lotosový chrám
Prvou zastávkou bol Lotosový chrám. Je to bahájsky chrám v Naí Dillí. Bol dokončený roku 1986 a je pozoruhodný pre jeho tvar kvetu lotosu. Vojde sa do neho 2500 ľudí a leží vo veľkej záhrade. Bahaizmus je nové náboženstvo z 19. storočia z Iránu, ktoré učí o morálnom zmysle života,
o potrebe milovať všetkých ľudí, o úcte k rodičom, o konaní dobrých skutkov, o pomoci druhým a o potrebe zjednotenia celého ľudského spoločenstva, bez rozdielu rás, tried, kást, vyznaní či národností.
Kým sme došli ku Lotosovému chrámu, rozpršalo sa a v tento deň až na malé prestávky už neprestalo. Hneď sme pochopili, prečo treba do Indie gumené šľapky. Moje kožené sandále sa po tomto dni sušili 2 dni!
Lotosový chrám
Lotosový chrám
Lotosový chrám
Lotosový chrám
Lotosový chrám
Lotosový chrám
Do chrámu sme vošli na boso, posedeli sme si 5 min a už vyháňali von - ďalší turisti chceli ísť dnu :). Dnu sa fotiť nesmelo, ale aj vonku to v daždi a sdáždnikom v ruke bolo zaujímavé :)
Po prehliadke nám Rohid z dažďa vonku doniesol do busu masala čaj - korenený čaj s mliekom. Samotný čaj je ok, ale on ho doniesol v malých hlinených pohárikoch.
Indické jednorázové poháriky. Vraj je to zdravé, lebo za z hliny - ílu uvoľňujú minerály potrebné pre ľudské telo. Čaj z toho chutil ale ako z kvetináča - s príchuťou hliny. Nechutilo mi ... ale teplý nápoj v daždi potešil, aj keď inak bolo teplo.
Pred chrámom chytila Judit jedna Indka a dala jej na čelo opäť znak požehnania. Bolo to červenou farbou a nedalo sa to potom zmyť! Dva dni to drhla a maskovala make-upom :D ... hneď sme sa všetci naučili, že už žiadne požehnania od neznámych ľudí :D
Lotosový chrám
Masala čaj v jednorázovom hlinenom poháriku - s príchuťou hliny
Masala čaj v jednorázovom hlinenom poháriku - s príchuťou hliny
India Gate - leži vo veľkom parku
India Gate
India Gate
Pri India Gate Judit a Tomáš ani nevystúpili z autobusu, tak pršalo. Alebo chceli zafajčiť :D Našťastie pri bolúku opäť na pár minút prestalo, dosť na fotky :)
India Gate je monumentálny oblúk z r. 1931, vojenský pamätník indickým vojakom, ktorí padli v prvej sv. vojne. Na bráne sa nachádzajú mená 13 617 vojakov - indických aj britských.
Brána má 40m na výšku a od r. 1972 tu horí večný oheň.
Tu sa začalo naše celebritné fotenie ... Požiadali ma o prvú fotku s indickými dievčatkami. Barborka nám vysvetlila, že Indom pripadajú belosi veľmi pekní a preto nás budú často žiadať o spoločné foto.
Najprv sa fotia deti, potom manželky, potom chlapi, nakoniec celá rodina a keďže vidia, že ste ochotní (môžete aj odmietnuť), ďalšie rodiny už stoja v rade. Cítite sa ako celebrita ... no možno :) Mne to prišlo milé. Rada som im urobila radosť, ak im toľko málo stačí ku šťastiu ...
India Gate
India Gate
India Gate
India Gate
India Gate
India Gate
Naše ďalšie kroky viedli do moslimskej štvrti. Najchudobnejšej, najšpinavšej, a ako povedala Barborka, po zotmení by sa tu bála ísť ... Prešli sme Chor Bazarom - čistý blšák.
V tej chvíli dosť pršalo, viac sme sa snažili aspoň nejak prejsť a neskončiť v každej mláke po členky, ako obzerať sa, fotiť či nedajbože nakupovať. Keby bolo sucho, určite by sme viac popozerali, tak sme doslova bežali, nech sme z tej pľušte rýchlo preč ...
India Gate
India Gate
India Gate - k bráne sa ide podchodom
Rušná moslimská štvrť
Rušná moslimská štvrť
Rušná moslimská štvrť
Z Urdu bazar Road sme prešli na Matija Mahal Road. To bol dopravný chaos - tuktuky, riše, autá motorky, peší, všetci v akomkoľvek pruhu (inak jazdí sa vľavo), trúbenie všade dookola. Indická doprava nás fascinovala! Ako niekto v tomto zmätku dokáže šoférovať? Nakoniec sme došli do reštaurácie
Rehmatullah Hotel. Bolo 16:45. Barborka nám sľúbila, že to jedlo prežijeme :) Vyviedli nás na poschodie,
zasvietili svetlo, zapli klímu - smiali sme sa, že sme vo VIP salóniku. Reálne v Košiciach by som do takého pajzla ani nepáchla, a asi nikto v Košiciach :D ...Objednali sme si na stôl viac druhov jedla a ochutnávali každý všetko. Ja som asi najviac zjedla kurča, najmenej štípalo. Inak všetko vyzeralo rovnako, v rovnakých bielych táckach.
Prekvapili nás ceny - na jedného to vyšlo 125rupií (1,4€) aj s kolou. Na fotke z vonku vidno, že pouličné jedlo stojí aj 20-30 rupií. To je v prepočte 25-35 centov. Menili sme až na druhý deň v hoteli, ja 200€. Za 1€ sme dostali okolo 95 rupií. Takže naše jedlo za 125 rupií bolo pre Indov luxusom ...
Rušná moslimská štvrť
Rušná moslimská štvrť
Rušná moslimská štvrť
Rušná moslimská štvrť
Obed v Rehmatullah hotel - bolo aj kurča, ale pálivé :)
Vychádzame z reštaurácie
Kultúrny šok sme zažili pri odchode z reštaurácie ... Najskôr niektorí hľadali WC. Zistili, že reštaurácia nemá zadnú stenu, prší pomaly aj do kuchyne, ktorá vyzerá ako práčovňa, a WC ako na pumpe 10. cenovej ... no keby to videli skôr,
neuveria Barborke, že prežijeme :D Našťastie ja som na WC nešla. A inak naozaj sme prežili:D Druhý šok bol, keď sme si všimli sediace zástupy pred reštauráciou - aj v našej a aj v reštaurácii oproti. Najchudobnejší sedeli v rade a čakali, či neostanú nejaké zvyšky ...
fakt to bol strašný pohľad, ako hoviadka čakajúce na porážku ... alebo ako keď som v Osvienčime pozerala fotky odvlečených Židov čakajúcich na smrť ... Rýchlo sme pochopili, že zábery z Chatrče o živote v Indii neboli umelecky zhoršené, tak sa tu naozaj žije ... Po členky vo vode, bez jedla, v polorozpadnutých budovách ...
Najchudobnejší čakajú pred reštauráciou na zvyšky ... bol to pre nás šokujúci pohľad :(
Rušná moslimská štvrť
Mešita Jama Masjid
Mešita Jama Masjid
Mešita Jama Masjid
Mešita Jama Masjid
Priamo z Matija Mahal Road je vstup do Jama Masjid mešity, takže po odchode z reštaurácie sme tam boli za pár minút. Jama Masjid je mešita z červeného pieskovca v mughalskom štýle zo 17. st. s minaretmi vysokými 40 m a kapacitou 25 000 ľudí.
Je na vyvvýšenej plošine 1200m2 a vedú k nej 3 schodištia. Schody od bazáru v minulosti slúžilo le pre cisára, dnes sa otvára v nedele a sviatky.
Mešita Jama Masjid
Mešita Jama Masjid
Mešita Jama Masjid
Mešita Jama Masjid
Mešita Jama Masjid
Mešita Jama Masjid
Z Jordánska či Turecka som bola naučená, že moslimovia sú pohostinní a milí - všade povolený vstup zadarmo (ale zas v Maroku sme nemohli vosjsť do mešity ...). Tu vojsť môžete, ale štandardne musíte mať ako žena zahalené vlasy, ramená a aj členky.
A nejak si z turisov urobili zlaté prasiatko, vyobliekajú vás a dajú si za to zaplatiť. Smiešny peniaz - 20 rupií - ale išlo o to, prečo to robia. Obliekali každú a pán, ktgorý to stráťil, prikázal aj mňa ... a chlapec, ktorý podával šatky a rúcha už zakrútil hlavou, ani on ani ja som nechápala - mala som dlhé nohavice, riflovú bundu a šatku na hlave.
Kompletne zahalená ... Jasný dôkaz, že to robil pre peniaze, nie kvôli viere. To už mohli dať vstupné pre turistov a nezakrývať to handrami ... Samozrejme mi nakoniec chlapec nič neobliekol, takže som sa len vyzula a vošla.
Mešita Jama Masjid
Mešita Jama Masjid
Mešita Jama Masjid
Mešita Jama Masjid
Mešita Jama Masjid
Mešita Jama Masjid
Samotná mešita bola zatvorená, dnu sme sa nedostali a nevideli sme nikoho vchádzať, ale nádvorie a krytý oblúk vstupu (iván) sú fakt pekné ... a tá prehliadka v daždi na boso mala svoje kúzlo nepoznaného :D
Mešita Jama Masjid
Mešita Jama Masjid
Mešita Jama Masjid
Mešita Jama Masjid
Mešita Jama Masjid
Mešita Jama Masjid
Po prehliadke nás čakala prekvapenie - na hotel sme išli tuktukmi. Bol to polhodinový horor (1 rikša asi 100rupií). Šialená premávka, bez pruhov, permanentné trúbenie ... Brzdenie na palec od ďalšieho vozidla. Zručnosť indických vodičov je neuveriteľná. Barborka nám neskôr vysvetlila, že šoférujú od mala, bez vodičákov, a následne si kúpia vodičák - chudobní za 300rupií so skúškami, bohatší za 500rupií (ani nie 6€!) bez skúšok ...
No slovami sa to precítiť nedá, to treba zažiť... Aj túto jazdu sme šťastne prežili, aj keď ja som sedela na detskej lavici na pol zadku a nohy som mala stŕpnuté po 10 minútach :D
Cesta smrti na hotel - pol hodiny v tuk-tukoch
Cesta smrti na hotel - pol hodiny v tuk-tukoch
Cesta smrti na hotel - pol hodiny v tuk-tukoch - sedela som na pol zadku :(
Cesta smrti na hotel - pol hodiny v tuk-tukoch
Cesta smrti na hotel - pol hodiny v tuk-tukoch
Cesta smrti na hotel - pol hodiny v tuk-tukoch
Na hoteli sme si oddýchli, presušili sa v klíme a o pol ôsmej sme vyrazili peši do baru. Predchádzajúce sušenie bolo zbytočné, za 5 minút sme boli tam, kde predtým za pol dňa - v tme som určite trafila každú mláku a keďže tu nemajú kanalizáciu, bolo ich požehnane. V podstate sa im nedá vyhnúť, našťastie som si nechala ešte mokré sandále z dňa.
Po tých 5 minútach som prestala riešiť a pozerať, kam stúpim, bolo to jedno. Ako malé decko som chodila po členky v špinavých mlákach a opäť mi behala v hlave Chatrč a ich behanie po blate ... aké reálne a skutočné - naučila som sa to za 12 hodín v Indii :) Len pripomínam - aj v noci bolo teplo a vlhko, vôbec som nemala pocit chladu, bolo to v úplne pohode.
Cesta smrti na hotel - pol hodiny v tuk-tukoch
Večera a drink vo White Oak Restaurant
Večera a drink vo White Oak Restaurant
Večera a drink vo White Oak Restaurant - Cosmopolitan
Večera a drink vo White Oak Restaurant
Partia na streche hotela Cottage Yes Please
V bare, kde sme mierili, bolo plno a presmerovali nás do White Oak Restaurantu.
Fakt veľmi slušný, tým pádom ceny boli vyššie ako tie v moslimskej štvrti. Nejedla som, dala som si jeden drink (vodka stála 275 rupií, môj drink Cosmopolitan asi 400rupií). Po večeri ostatní zamierili na strechu hotela s tequilou. Ja som bola vyčerpaná, keďže som najdlhšie cestovala a v noci nespala a išla radšej do postele. Mala som čo dospávať :)
