Ráno sme sa s kuframi vydali na vlakovú stanicu v Osake, kufre sme odložili v úschovni a šinkansenom sme za 1h 20 min došli do Hirošimy o 9:00.
V Japonsku si viete kufre poslať do iného mesta do hotela službou. Myslím, že Tomáš vravel, že by to stálo 15€ a úschovňa 10€. Nakoniec ale úschovňa stála 10€ len pre stredné kufre (aj ja som mala), pre tie obrovské
na 30kg stála 20€, tak niektorí šomrali, ale už nebolo na výber.
WC na vlakovej stanici v Hirošime ♥
Miyajimaguchi terminál trajektov
Nastupujeme na trajekt
Icukušima v diaľke a vľavo dole, malá, je ...
Icukušima torii
Icukušima torii
V Hirošime sme sa lokálnym vlakom presunuli na stanicu Hiroden-Miyajimaguchi, ktorá je hneď oproti terminálu trajektov na ostrov Icukušima, kedysi nazývaným Miyajima (Mijadžima).
K Icoca karte sme museli niečo dokúpiť, aby nás pustili na trajekt, ale nekupovali sme plný lístok. Plavba k ostrovu trvá asi 10 minút.
Icukušima torii
Výhľad na druhú stranu
Vystupujeme na Icukušime
Aj na Icukušime voľne pobehujú jelenčeky
Po pobreží k Icukušima torii
Po pobreží k Icukušima torii
Ostrov Icukušima je pre Japoncov posvätný a na ostrove sa dokonca nesmie od r. 1985 pochovávať,
aby sa pôda neznesvätila. Ostrov je známy Svätyňou Icukušima, ktorá je od roku 1996 zapísaná na Zoznam svetového dedičstva UNESCO.
Svätyňa bola založená v 6. storočí za vlády cisárovny Suiko. Najznámejší pohľad z Japonska na torii bránu je práve pohľad na bránu torii svätyne Icukušima.
Je vyrobená z gáfrového dreva, je 16 metrov vysoká a pre zvýšenie stability má ku svojím stĺpom pridané ďalšie 4 nohy.
Odfotili sme sa pred bránou, ale do svätyne sme nešli. Bol tam dlhočizný rad. Zo svätyne sa viete lodičkou povoziť aj popod bránu.
Po pobreží k Icukušima torii
Icukušima torii
Jelenček na pláži :)
Po pobreží k Icukušima torii
Icukušima torii
Icukušima torii
Icukušima torii
Pokračujeme k budhistickému chrámu Daishoin
Pokračujeme k budhistickému chrámu Daishoin
Pokračujeme k budhistickému chrámu Daishoin
Pokračujeme k budhistickému chrámu Daishoin
Pokračujeme k budhistickému chrámu Daishoin
Populárnym suvenýrom je momidži mandžú, koláčiky plnené džemem z fazuliek azuki alebo vaječným krémom v tvare javorového listu. Tvar javorového listu majú preto,
lebo celý ostrov je plný javorov a na jeseň sa nádherne zfarbí do červena. Pečú ich tu podľa pôvodného receptu od r. 1925. Momidži mandžú sme ochutnali všetci :)
Pokračujeme k budhistickému chrámu Daishoin
Pokračujeme k budhistickému chrámu Daishoin
Zastávka na ochutnávku momidži mandžú
Zastávka na ochutnávku momidži mandžú
Pokračujeme k budhistickému chrámu Daishoin
Pokračujeme k budhistickému chrámu Daishoin
Pokračujeme k budhistickému chrámu Daishoin
Pokračujeme k budhistickému chrámu Daishoin
Pred vstupom do chrámového komplexu
Budhistický chrám Daishoin, brána Niomon
Budhistický chrám Daishoin, brána Niomon
Budhistický chrám Daishoin, brána Niomon
Celý čas sme smerovali do budhistického chrámu Daishoin (Krištáľový chrám), založený r. 806. Tento chrám navštívil
14. dalajláma r. 2006.
Oficiálnym vstupom do chrámu je brána Niomon, ktorú stráži dvojica sôch Nio. Často sa nachádzajú pri vstupoch do budhistických chrámov a hovorí sa, že chrám chránia pred zlými duchmi a zloduchmi.
Budhistický chrám Daishoin
Budhistický chrám Daishoin
Budhistický chrám Daishoin, Jizō - ochrancovia detí a cestovateľov
Budhistický chrám Daishoin, Jizō
Budhistický chrám Daishoin, Jizō
Budhistický chrám Daishoin, Jizō
Ak hneď pri vstupe odbočíte malým chodníčkom doľava, naskytne sa Vám pohľad na množstvo maličkých sôch s čiapočkami a podbradníčkami. Jedná sa o Jizō, ochranné božstvo detí a cestovateľov. Sú tiež známi aj ako 'nositelia zeme',
takže sú vyrobené z kameňa, ktorý má vraj duchovnú silu na ochranu a dlhovekosť. Ich účelom je chrániť duchov detí, ktoré zomreli. Hovorí sa, že keď dieťa zomrie skôr ako jeho rodičia, nie je schopné prejsť cez rieku do posmrtného život.
Jizō sa preto postará o detskú dušu, než sa dostane do posmrtného života. V chladnejších mesiacoch sa miestni obyvatelia starajú o Jizō o tak, že im obliekajú červené podbradníky a čiapky.
Červená farba v Japonsku odháňa choroby a nebezpečenstvo, takže je ideálnou farbou pre strážne božstvo. V celom areáli je viac ako 500 sošiek Jizō.
Budhistický chrám Daishoin, Jizō
Budhistický chrám Daishoin, Jizō
Budhistický chrám Daishoin, Jizō
Budhistický chrám Daishoin, Jizō
Budhistický chrám Daishoin
Budhistický chrám Daishoin, Jizō
Budhistický chrám Daishoin, Jizō
Budhistický chrám Daishoin, Jizō
Budhistický chrám Daishoin, Jizō
Budhistický chrám Daishoin, Jizō
Budhistický chrám Daishoin, Jizō
Budhistický chrám Daishoin, Jizō
Budhistický chrám Daishoin
Budhistický chrám Daishoin
Budhistický chrám Daishoin
Budhistický chrám Daishoin
Budhistický chrám Daishoin
Budhistický chrám Daishoin
Budhistický chrám Daishoin
Budhistický chrám Daishoin
Budhistický chrám Daishoin
Budhistický chrám Daishoin
Budhistický chrám Daishoin
Budhistický chrám Daishoin
Budhistický chrám Daishoin
Budhistický chrám Daishoin
Budhistický chrám Daishoin
Budhistický chrám Daishoin
Budhistický chrám Daishoin
Budhistický chrám Daishoin
Budhistický chrám Daishoin
Budhistický chrám Daishoin
Budhistický chrám Daishoin
Budhistický chrám Daishoin
Budhistický chrám Daishoin
Budhistický chrám Daishoin
Budhistický chrám Daishoin
Budhistický chrám Daishoin
Budhistický chrám Daishoin
Budhistický chrám Daishoin, 14. dalajláma tu bol r. 2006
Budhistický chrám Daishoin
Budhistický chrám Daishoin
Z areálu chrámu Daisho-in vedie turistický chodník na vrchol hory Misen, kde sa nachádza niekoľko ďalších chrámových siení. Výstup trvá približne 1,5 hodiny, cestu je však možné si skrátiť lanovkou až na vrch.
Tam sme už ale nešli, len sme sa pomotali po chrámových budovách, dala som si matcha laté (nechutilo mi, bolo bez cukru).
Budhistický chrám Daishoin
Budhistický chrám Daishoin
Budhistický chrám Daishoin
Budhistický chrám Daishoin
Budhistický chrám Daishoin - ochutnávam matcha latté, ale nechutí mi, málo sladké :)
Vraciame sa do prístavu
Vrátili sme sa do prístavu, trajektom na pevninu (12:50) a vlakom do centra Hirošimy. V centre, na stanici Hiroshima Hondori, sme boli o 13:50, čas obeda.
Vraciame sa do prístavu
Vraciame sa do prístavu
Miyajima prístav
Oproti budove prístavu
Miyajima prístav
Trajekt na pevninu
Miyajima trajekt
Miyajima trajekt
12:50 Hiroden Miyajima vlaková stanica už na pevnine
Stanica Shin-Hakushima linky Astram v Hirošime
Stanica Shin-Hakushima linky Astram v Hirošime
Stanica Hiroshima Hondori, kreslené je všetko :D
Hondori nákupná ulica
Ideme do Okonomimuri - káble v krajine technologického giganta :D
Okonomimura
Okonomimura
Okonomimura
Okonomimura
Okolo Hondori nákupnej ulice sme zamierili do Okonomimury , reštaurácie s tradičnými japonskými plackami okonomyaki.
Je to dom s 3 pochodiami, na každom je niekoľko boxov s vlastným kucháram (podľa mňa si to prenajímajú) a veľkou kovovou platňou namiesto stola, na ktorej kuchár pripravuje okonomyaki pre hostí, ktorí sedia dookola. Bolo plno a chvíľu sme hľadali voľné miesto.
Zaujímavá skúsenosť a hlavne, bolo to dobré :)
Okonomyaki je placka z rezancov, kapusty vajíčka, cibuľky a omáčky. Na vrch si môžete podľa výberu pridať morské plody, mäso, vajíčko. Nazýva sa aj japonská pizza :) Mala som okonomyaki s vajíčkom a hirošimský cider, najedla som sa výborne.
Moje okonomyaki
Moje okonomyaki
Moje okonomyaki
Okonomimura
Okonomimura
Okonomimura
O 15:00 sme s plnými bruškami zamierili do Pamätného parku mieru v Hirošime. Park na pamiatku obetí jadrového útoku 6. augusta 1945, v ktorom Spojené štáty zhodili atómovú bombu Little Boy na japonské mesto Hirošima.
Pred r. 1945 bolo na tomto mieste obchodné centrum mesta. Pri výbuchu zomrelo 45 000 ľudí okamžite, do konca r. 1945 zomrelo na následky ožiarenia ďalších 95 000 ľudí. Hirošima mala v tom čase 350 000 ľudí, takže bomba zabila 40% obyvateľstva.
9. augusta bola zhodená druhá atómová bomba na Nagasaki a 15. augusta Japonsko kapitulovalo, vojna sa skončila ...
Smer Park Mieru
Smer Park Mieru
Kenotaf obetiam atómového výbuchu
Kenotaf obetiam atómového výbuchu
Kenotaf obetiam atómového výbuchu
Atómový dom v diaľke
Vystáli sme si rad pred Kenotafom (symbolický hrob) obätí bomby, ktorý je v jednej línii s večným ohňom a Atómovým domom.
Prešli sme okolo večného ohňa k Pamätníku mieru detí. Tento pamätník bol postavený na pamiatku dievčatka Sadako Sasaki. V čase výbuchu malo 2r a na následky ožiarenia umrela na leukémiu r 1955.
Umierajúca Sadako v nemocnici pred smrťou poskladala 644 origami žeriavov, lebo podľa japonskej tradície sa žeriavy považujú za symbol dlhého života a kto postaví 1000 žeriavov, bude dlho žiť. Zvyšných 366 žeriavov poskladali spolužiaci dievčatka na jej počesť po jej smrti.
Na Pamätníku mieru detí preto stojí dievčatko so žeriavom v rukách ...
Zazvonila som na zvon a dostala som zimomriavky ... Tiché, pekné ale strašné miesto ...
Kenotaf obetiam atómového výbuchu
Pamätník mieru detí, na pamiatku Sadako Sasaki
Pamätník mieru detí, na pamiatku Sadako Sasaki
Pamätník mieru detí, na pamiatku Sadako Sasaki
Pamätník mieru detí, na pamiatku Sadako Sasaki
Pamätník mieru detí, na pamiatku Sadako Sasaki
Parkom s ďalšími zvonmi mieru (už som nezvonila, stačilo ...) sme prešli k Atómovému domu. Budovu navrhol český architekt Jan Letzel a bola dokončená v apríli 1915.
Slúžila ako výstavisko. Od roku 1996 je zapísaná na zozname Svetového dedičstva UNESCO ako symbol deštrukčnej moci vytvorenej človekom a nádej pre elimináciu všetkých jadrových zbraní. Zaujímavosťou je, že USA a Čína s tým nesúhlasili.
Budova ostala stáť, pretože bola v epicentre výbuchu - bomba vybuchla priamo nad ňou vo výške 600m a preto ju tlaková vlna nezdemolovala.
Atómový dom
Atómový dom
Atómový dom
Atómový dom
Atómový dom
Zvon mieru
Park z mosta ponad Motoyamasu rieku
Pamätníky okolo Atómového domu
Pamätníky okolo Atómového domu
Atómový dom
Atómový dom
Atómový dom
Atómový dom
Atómový dom
Atómový dom
Atómový dom
Atómový dom
Atómový dom
Atómový dom sme pozreli z diaľky i z blízka. o 16:20 niektorí dostali chuť na kávu a tu to Tomáš nezvládol. Vystihli nejakú neschopnú babu, riešili kávu hodinu!!! ... a my ostatní sme bez cieľa sedeli, motali sa okolo a čakali .. a strácali čas. Z kávy prišli o 17:20 a tak sme nestihli
zájsť k Hirošima hradu (keby dal Tomáš voľno a vysvetlil situáciu,
mohli sme ísť k hradu samostatne) a išli sme rovno na vlak do Osaky o 18:00.
Aj mňa to mrzelo, ale nakoniec, už viem, že som toho videla a zažila toľko, že jeden hrad ma na druhý deň prestane trápiť ... aj tak by sme ho najskôr videli len z vonku ...
Atómový dom
Tašky sú v Japonsku ťažké :)
16:20, čakáme na kávičkárky ... HODINU
23:45, hotel v Tokyu
Hotel Apa v Tokyu
Hotel Apa v Tokyu
Zážitok sme mali aj cestou do Tokya. V Osake sme museli vystúpiť, vyzdvihnúť kufre z úschovne a bežať na ďalší šinkansen a na tento prestup sme mali 20 minút. A neuveriteľne, ale náš vlak z Hirošimy do Osaky meškal 10 minút!!! V notoricky presnom Jaonsku!!!
Po ceste, asi 15 minút pred Osaku
, prišlo niekomu zle, zavolali sanitku a vlak stál a čakal ... tak sme to meškanie získali. No 10 minút v Osake na prestup bolo šibeničných, bežali sme celý čas, a keď sme prišli na nástupište a práve vchádzal na dráhu aj náš vlak, zatileskali sme si :) Sme dobrí:)
Do hotela v Tokyu sme dorazili o 23:45. Unavení a zvedaví, aké to tu bude, lebo práve nastal zlom počasia a leto sa preklopilo do jesene. Naše možno často zamračené, ale teplučké 28°C počasie v Osake mal vystriedať 14-17°C stupňový chlad...
