Streda 29.4. - z Etiópie na Madagaskar
|
| Do Adis Abeby v Etiópii sme doleteli o 5:25 (časový posun +1h, takže doma bolo 4:25 a takýto čas nám ostal aj na Madagaskare). Našli sme bránu s odletom lietadla do Antananarivo a ja som si
ľahla na 4 spojené sedadlá a driemala. Tu sa k nám pripojil Roman. A ten si hádam hodinu pred odletom všimol. že nám zmenili bránu ... Bežali sme riadny kus na ďalšiu bránu a tam božie dopustenie ... chaos. Tlačenica, krik, ohradené brány ...
Ale zvládli sme to a dostali sa do správneho lietadla. |
5:00, Pristávame v Adis Abebe | 
Pristávame v Adis Abebe | 
Pristávame v Adis Abebe | 
Pristávame v Adis Abebe | 
Pristávame v Adis Abebe | 
Odlet na Madagaskar |
| Leteli sme cca 5h, od 8:55 do 13:45. Tu už som trochu pospala, ale nestálo to za veľa. Dosť dlho sme čakali na vízovom, lebo pred našim príchodom zdvihli cenu víz na 25€, hoci nám Ivan tvrdil, že majú byť za 10€.
Skúsili sme viac imigračných pracovníkov, ale keď aj druhý aj tretí chcel 25€ za víza na 15 dní, niektorí sme už neriešili a kúpili toto. Záver bol, zmenili to asi 2-3dni dozadu. Ale jeden náš expert, Vašek, silou mocou volal sprievodcovi Hajovi,
Ivanovi, všade, že 25€ neplatí, lebo povedali 10€, doslova na nich útočil, že klamú ... tak sme ho nechali, nech tam stojí, keď sa mu páči.
Potom to vzdal.
Už tu bolo jasné, že toto nie je normálne správanie. Po nákupe víza nás čakal druhý rad s pasovákom. Ľudia stáli kde kade, obiehali sa, lebo v dave ťažko udržať rad, chaos ...
A aby bolo veselo, moja taška s vecami pre malých černoškov sa stratila. Takže náš malgašský sprievodca Haja prišiel ku mne až k batožinám a podali sme reklamáciu. Našťastie to nebol kufor s mojimi vecami, tá taška ma netrápila. Aj keby ju vôbec nenašli.
Smiali sme sa, že veď bola pre černoškov, tak už si ju černoškovia po ceste rozobrali :D
Na letisku sme nastúpili do mikrobusíku. Po dlhej vízovo - pasovej kontrole a mojom hľadaní batožiny sme k nemu došli hádam o 15:30.
Na privítanie každý dostal mapu Madagaskaru ... a štvrťlitrovku rumu. Na Madagaskare liter rumu Dzama Rum Noire stojí 4€. U nás ten istý rum stojí cez 40€ ... Ja som neotvárala, na jeden glg sa mi neoplatilo. Ale ostatní (Okrem Evky, mojej spolubývajúcej) si začali bohato pripíjať.
Kým sme dorazili na hotel, za hodinu, ostalo viacerým len na dne fľaše. Nálada stúpala a s ňou hluk v autobuse. Zatiaľ som sa nad tým nepozastavovala, veď aj ja som bola nadšená, že som po 28 hodinách docestovala. |
Naše lietadlo do Antananariva | 
Batožiny čakajúce na let ... možno v tomto bordeli sa stratila moja taška | 
Letisko v Adis Abebe | 
Z Adis Abeby do Antananariva | 
Z Adis Abeby do Antananariva | 
Vyoraná myš :D |
| Po ceste som začala fotiť madagaskarskú krajinu, ľudí, život ... bolo to veľmi zaujímavé, iné ... |
Z Adis Abeby do Antananariva | 
Z Adis Abeby do Antananariva | 
Antananarivo, z letiska na hotel | 
Antananarivo, z letiska na hotel | 
Antananarivo, z letiska na hotel | 
Antananarivo, z letiska na hotel |
| Ubytovali sme sa v hoteli Sole v Antananarive okolo 16:30. Vybalili sme sa, osprchovali a Haja nám vymenil peniaze.
Za 400€ som dostala 1 848 000 ariary, razom zo mňa bola milionárka :D Pred siedmou sme išli do blízkej reštaurácie na večeru. Mikrobusom, lebo Haja dookola opakoval, že hoci celý Madagaskar je bezpečný, Antananarivo je nebezpečné a všetci nás chcú prepadnúť a okradnúť. Aj on sa v Antananarive potme bojí a nechodí von.
Dala som si hovädzí jazyk na hrášku, malgašskú špecialitu, ale neohúril ma. Zato Evka mala zebu (tur domáci - krava s hrbom na chrbte) na zelenom korení a dala mi ochutnať. Bolo to výborné a vedela som, že toto si dám na budúce aj ja.
Pri večeri pokračovala pijatika a aj normálne ženy sa stali prekrikujúcimi sa harpyami. Chlapi vrieskali, Vašek nič nechápal a všetko sa mu vysvetľovalo 3x a už aj pripitým ženám. Prekrikovali jedna druhú, už mi to liezlo na nervy. Len som čakala, kedy pôjdeme naspäť na hotel.
Ukončili sme to o 21:00 a po návrate na hotel sme aj s Evkou odkvecli. V lietadle sme veľa nenaspali, konečne sme si oddýchli ... a konečne bolo ticho ... |
Antananarivo, z letiska na hotel | 
16:20, sme pred našim hotelom | 
Výhľad zo Sole hotela v Antananarive | 
400€ zmenené na 1 848 000 ariary, som milionárka :D | 
Večera v neďalekej reštaurácii | 
Jedna z malgašských špecialít - hovädzí jazyk na hrášku, za mňa nic moc, ale požívateľné |
|
